Aby sme správne pochopili problém licencií, konkrétne licencií typu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, musíme sa vrátiť o viac ako desať rokov späť. V čase po prijatí šiestich reformných zdravotníckych zákonov ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca nebolo úplne jasné, aké licencie budú lekári pre svoju činnosť potrebovať.
Nevyužívané licencie
Problém nebol s licenciou na výkon lekárskeho povolania L1B, keďže v tom čase väčšina súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávala činnosť v odštátnených ambulanciách vo svojom mene. Komplikovanejšie to bolo pri licencii na výkon funkcie odborného zástupcu L1C, keď sa uvažovalo aj o tom, že ju budú potrebovať napríklad primári oddelení v nemocniciach alebo lekári v ambulanciách v súkromných poliklinikách. Až neskôr dochádzalo k transformácii privátnych ambulancií na spoločnosti s ručením obmedzeným s potrebou garanta.
Najhoršia situácia bola v prípade licencie L1A, určenej na výkon samostatnej praxe u iného poskytovateľa. Veľa lekárov si myslelo, že budú uvedenú licenciu potrebovať napríklad pre prácu v pohotovostiach, resp. pri zastupovaní. K žiadosti o udelenie licencie bolo potrebné priložiť množstvo dokumentov. To bol ďalší dôvod, prečo lekári, ktorí boli nútení požiadať z dôvodu zmeny legislatívy o udelenie licencie, žiadali o udelenie všetkých troch typov licencií.
Zaplatili za vydanie každej z nich, ale potrebné dokumenty prikladali iba raz. Dve z licencií síce skončili v zásuvke a využívali iba jeden typ, ale „pre istotu“ ich mali, keby ich niekto od nich požadoval. Až v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov sa situácia vyjasnila a bolo zrejmé, ktorá licencia je potrebná pre aký typ výkonu činnosti lekára.
Lekárska komora upozorňovala
Slovenská lekárska komora vzápätí upozorňovala na povinnosti držiteľov licencií L1A vo vzťahu k daňovým úradom, zdravotným poisťovniam a ostatným inštitúciám. Vysvetľovala, že držiteľ licencie L1A získal s licenciou aj status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) so všetkými povinnosťami.
Tieto upozornenia sa však minuli účinkom. Ďalšiu informačnú kampaň viedla komora v roku 2014, keď bolo jasné, že od 1. januára 2015 bude povinná oznámiť Sociálnej poisťovni všetkých držiteľov licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Dovtedy mali prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť SZČO. Lekárska komora intenzívne vyzývala držiteľov licencií L1A, ktorí ju nevyužívajú, aby si podali žiadosti o jej zrušenie. Výsledok snaženia komory bol opäť minimálny.
Sociálna poisťovňa informácie o držiteľoch licencií využila a v súlade so zákonom začala lekárom zasielať výzvy na úhradu odvodov vrátane penále. Odhadom podľa jednej RLK, v ktorej bolo vydaných viac ako 600 licencií L1A a v súčasnosti je ich stále účinných vyše polovice, môžeme predpokladať, že problém sa týka 2 000 až 3 000 lekárov. Väčšina z nich licenciu na poskytovanie samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužila a teraz majú zaplatiť niekoľko tisíc, až do 20 000 eur.
Je potrebné zdôrazniť, že postup Sociálnej poisťovne je plne v súlade so zákonom. Myslím si však, že v tomto prípade je zákonný postup neprimerane tvrdý. Musíme si uvedomiť, že nejde o ľudí, ktorí využívali, či dokonca zneužívali systém, práve naopak. Mnoho z nich je už v dôchodku, celý život pracovali, liečili ľudí, z pracovného pomeru a následne aj z práce v súkromnej praxi riadne odvádzali odvody a dane.
Inštitút odpustenia trestu existuje v každej slušnej spoločnosti, existujú amnestie na omnoho závažnejšie skutky. Preto si myslím, že obdobným spôsobom by sa mohol štát prostredníctvom orgánov a inštitúcií postaviť aj k tomuto problému.
MUDr. Ján Černák, MBA
Nevyužívané licencie
Problém nebol s licenciou na výkon lekárskeho povolania L1B, keďže v tom čase väčšina súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávala činnosť v odštátnených ambulanciách vo svojom mene. Komplikovanejšie to bolo pri licencii na výkon funkcie odborného zástupcu L1C, keď sa uvažovalo aj o tom, že ju budú potrebovať napríklad primári oddelení v nemocniciach alebo lekári v ambulanciách v súkromných poliklinikách. Až neskôr dochádzalo k transformácii privátnych ambulancií na spoločnosti s ručením obmedzeným s potrebou garanta.
Najhoršia situácia bola v prípade licencie L1A, určenej na výkon samostatnej praxe u iného poskytovateľa. Veľa lekárov si myslelo, že budú uvedenú licenciu potrebovať napríklad pre prácu v pohotovostiach, resp. pri zastupovaní. K žiadosti o udelenie licencie bolo potrebné priložiť množstvo dokumentov. To bol ďalší dôvod, prečo lekári, ktorí boli nútení požiadať z dôvodu zmeny legislatívy o udelenie licencie, žiadali o udelenie všetkých troch typov licencií.
Zaplatili za vydanie každej z nich, ale potrebné dokumenty prikladali iba raz. Dve z licencií síce skončili v zásuvke a využívali iba jeden typ, ale „pre istotu“ ich mali, keby ich niekto od nich požadoval. Až v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov sa situácia vyjasnila a bolo zrejmé, ktorá licencia je potrebná pre aký typ výkonu činnosti lekára.
Lekárska komora upozorňovala
Slovenská lekárska komora vzápätí upozorňovala na povinnosti držiteľov licencií L1A vo vzťahu k daňovým úradom, zdravotným poisťovniam a ostatným inštitúciám. Vysvetľovala, že držiteľ licencie L1A získal s licenciou aj status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) so všetkými povinnosťami.
Tieto upozornenia sa však minuli účinkom. Ďalšiu informačnú kampaň viedla komora v roku 2014, keď bolo jasné, že od 1. januára 2015 bude povinná oznámiť Sociálnej poisťovni všetkých držiteľov licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Dovtedy mali prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť SZČO. Lekárska komora intenzívne vyzývala držiteľov licencií L1A, ktorí ju nevyužívajú, aby si podali žiadosti o jej zrušenie. Výsledok snaženia komory bol opäť minimálny.
Sociálna poisťovňa informácie o držiteľoch licencií využila a v súlade so zákonom začala lekárom zasielať výzvy na úhradu odvodov vrátane penále. Odhadom podľa jednej RLK, v ktorej bolo vydaných viac ako 600 licencií L1A a v súčasnosti je ich stále účinných vyše polovice, môžeme predpokladať, že problém sa týka 2 000 až 3 000 lekárov. Väčšina z nich licenciu na poskytovanie samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužila a teraz majú zaplatiť niekoľko tisíc, až do 20 000 eur.
Je potrebné zdôrazniť, že postup Sociálnej poisťovne je plne v súlade so zákonom. Myslím si však, že v tomto prípade je zákonný postup neprimerane tvrdý. Musíme si uvedomiť, že nejde o ľudí, ktorí využívali, či dokonca zneužívali systém, práve naopak. Mnoho z nich je už v dôchodku, celý život pracovali, liečili ľudí, z pracovného pomeru a následne aj z práce v súkromnej praxi riadne odvádzali odvody a dane.
Inštitút odpustenia trestu existuje v každej slušnej spoločnosti, existujú amnestie na omnoho závažnejšie skutky. Preto si myslím, že obdobným spôsobom by sa mohol štát prostredníctvom orgánov a inštitúcií postaviť aj k tomuto problému.
MUDr. Ján Černák, MBA
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
MUDr. Ján Černák
Foto:
archív
MUDr. Ján Černák