Aj deti si totiž potrebujú oddýchnuť od úloh a učenia rovnako ako my dospelí. „Psychohygiena je rovnako dôležitá pre deti aj pre dospelých. Preto prázdniny majú byť obdobím, keď by si deti mali oddýchnuť a užiť si voľné dni,“ myslí si psychologička PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Tomu treba prispôsobiť aj prázdninový program a režim, ktorý môže byť voľnejší a podľa možností pestrý, aby si dieťa voľné dni užilo aj inak ako doma alebo pred televízorom. Niektoré deti však predsa len musia aj pri voľnejšom prázdninovom režime myslieť aj na školské povinnosti.
„Sú to najmä deti, ktoré majú problémy s učením, majú napríklad špecifické poruchy učenia alebo oslabené niektoré schopnosti, poprípade deti s poruchou pozornosti, ktoré ťažšie získavajú poznatky a mávajú v škole problémy s učením,“ uvádza psychologička.
Kedy a ako sa učiť?
Škola sa sotva skončila a už majú zas myslieť na učenie? Tak to veru nefunguje. Aj deti s rôznymi poruchami pozornosti a učenia si potrebujú oddýchnuť, o to viac, že v škole bojujú s istými problémami.
„Tieto deti musia vynaložiť oveľa väčšie úsilie na učenie a dosiahnutie výsledkov ako deti intaktné, ktoré nemajú žiadnu poruchu. Preto im treba dopriať po skončení školského roka nejaký čas na oddych, aspoň pár dní, počas ktorých sa majú venovať veciam, ktoré robia radi,“ odporúča odborníčka, podľa ktorej si potom s deťmi treba dohodnúť nejaký plán, podľa ktorého sa budú venovať aj školským povinnostiam.
Ten však musí vyhovovať obom stranám – deťom i rodičom. Dieťaťu totiž nemožno upierať zábavu a kontakt s kamarátmi, na druhej strane zväčša nemá význam dávať mu úlohy v čase, keď ako rodičia nie ste doma.
Dieťa pri učení potrebuje pomoc a podporu, a to približne do šiesteho ročníka, rovnako by malo cítiť aj záujem rodiča. Keď je doma bez dozoru, ťažko sa k učeniu prinúti a pri iných zábavách možno aj zabudne.
V takomto prípade však nie je vhodný ani trest za to, že si povinnosti nesplnilo – ako rodičia ste mu totiž mali pomôcť. „Teda radšej zadávať deťom úloh menej a na kratší čas, ale vtedy, keď je rodič nablízku, aby videlo aj jeho záujem,“ radí PhDr. Zuzana Kajanová.
Hravá forma
Aj keď ide o povinnosti, ktoré treba brať vážne, aj učenie môže mať nádych zábavy. A to najmä cez prázdniny, keď treba uprednostniť hravosť pred drilom.
„Je vhodné skôr hravou a zaujímavou formou vyvolať u dieťaťa záujem, určite nie dennodenne písať diktáty, ale striedať to a rozvíjať práve tie schopnosti, ktoré má dieťa oslabené. Do učenia možno zahrnúť aj iné aktivity, ktoré deti bavia – články, ktoré sú nenáročné a sú spojené so záujmami dieťaťa, hádanky, krížovky, vystrihovanie písmen z papiera alebo tvarovanie z cesta,“ uvádza odborníčka.
Čítanie možno precvičovať čítaním tabúľ a nápisov, ktoré vidíte na prechádzke, matematiku počítaním drobných v peňaženke alebo tým, že si dieťa samo zaplatí zmrzlinu a vyráta výdavok.
Písanie si zas možno precvičiť pri písaní listov kamarátom či starej mame z dovolenky. Učenie tak možno do denného programu zahrnúť aj nenápadne a pre dieťa to nebude ani veľká záťaž. V nijakom prípade by ste dieťa do učenia nemali nútiť.
„Radšej treba zvoliť voľnejší režim, aby sme u dieťaťa nevyvolali odpor, pretože dieťa môže opodstatnene argumentovať tým, že ostatné deti sa nemusia učiť a ono áno. Treba mu preto vysvetliť, prečo sa ono učiť musí. Aj preto by to nemala byť pravá školská práca ako úlohy, ktoré dostávajú v škole, ale voľnejšia a hravá formou. Vhodné sú nie príliš dlhé intervaly, ale radšej po častiach – učiť sa 10 až 15 minút, dať si prestávku a viackrát to zopakovať,“ radí psychologička.
Príprava na reparát
Nikto z toho nie je nadšený, ale občas sa to stáva a na vysvedčení svieti aj slovo neprospel. Zväčša ide o staršie deti, ktoré pre nedostatočnú prípravu a aj pre zanedbávanie povinností čaká koncom leta reparát.
„U takýchto detí, ktoré sa dostanú až k reparátu, už výchovno-vzdelávacie procesy zlyhávali zrejme skôr. Pretože aj deti, ktoré majú nejakú poruchu, často majú veľmi dobrú inteligenciu, a keď sa im rodičia venujú a rozvíjajú ich schopnosti, tak k reparátu nedôjde.
Keď sa deti systematicky pripravujú na vyučovanie, majú vybudovaný nácvik učenia, možno nemajú najlepšie výsledky, ale nedopracujú sa až k reparátu. Keď dieťa musí robiť reparát, prípravu zanedbávalo dlhodobo, preto je možno také demotivované, že je veľmi ťažké motivovať ho k ďalšej práci, najmä ak zlyhali rodičia,“ myslí si PhDr. Zuzana Kajanová.
Podľa nej práve tieto deti oddych na začiatku prázdnin nepotrebujú – prípravy zrejme zanedbávali dlhodobo, a preto by nemali byť z učenia vyčerpané a dôvod na oddych nemajú.
Problémom však zväčša býva doviesť ich k učeniu cez prázdniny, keď sa k nemu nedostali ani cez školský rok. „Je to už na rodičoch.
Tam je zrejme najlepšie orientovať deti na budúcnosť, vysvetliť im cieľ a prečo je to pre ne dobré a dôležité, prejsť do ďalšieho ročníka a ukončiť povinnú školskú dochádzku. Vhodné je zvoliť plán a dennodenne robiť nejaké úlohy a učiť sa,“ dodáva odborníčka.
A čo ostatné deti?
Deti, ktoré s učením nemajú problémy a prechádzajú jednotlivými ročníkmi bez problémov, netreba zbytočne zaťažovať a nútiť ich k učeniu aj v čase voľna. Príležitostné opakovanie nemusí byť na škodu, ale musí mať hravú formu.
Pravidelné vysedávanie nad knihami teda nie je namieste. „Určite sa s nimi netreba učiť nejako mechanicky, ale skôr ho učiť súvislostiam, sem-tam niečo prerátať, zopakovať z hlavy násobilku, prečítať nejaký nápis.
Závisí to aj od toho, aké dosahujú výsledky a aké sú očakávania rodičov. Ale možno tých posledných pár dní pred koncom prázdnin si môžu základné veci preopakovať, ale skutočne len krátko a hravou formou,“ myslí si odborníčka.
Takisto netreba cez prázdniny zaťažovať ani budúcich školákov. Učenie a každodenné povinnosti ich ešte len čakajú a určite nie je vhodné, ak im ich vopred nesprávnym prístupom znechutíme.
Keď chcú rodičia priveľa
Prílišné zameranie rodičov na výkon dieťaťa môže byť problém. Hoci dieťa nosí zo školy dobré známky, rodičom to nestačí a chcú viac, vrátane učenia v čase voľna. Aj keď sú rodičia na výkony svojich detí pyšní, takýto prístup má mnoho úskalí.
„Dieťa by sa malo rozvíjať harmonicky. Ak je príliš zamerané na výkon a nemá priestor na uvoľnenie, vybitie emócií, na čas s rovesníkmi, môže sa to prejaviť v iných poruchách – môžu to byť emocionálne poruchy, poruchy správania, neurotické stavy, úzkostné a depresívne stavy, deti sa nemajú na čo tešiť a môžu sa dostať do takého stavu, že školské povinnosti budú odmietať a budú nosiť aj horšie známky. Tiež môžu mať problémy vo vzťahoch s inými ľuďmi a navyše to môže zhoršiť aj ich vzťah k rodičom,“ upozorňuje psychologička.
Vhodné nie je deti učením ani trestať – najmä ak nepatrí k ich obľúbeným činnostiam a vyparatia niečo zlé. Učenie ako trest totiž môže prehĺbiť ich nechuť k škole a viesť k zhoršeniu výkonov.
Rodičia by sa navyše mali na svoje deti a ich schopnosti pozerať realisticky, hoci je to ťažké. Preto ich nemožno preceňovať a očakávať od nich priveľa. Aj deti, ktoré majú s učením problémy, treba pochváliť, hoci ich výsledky nie sú v súlade s rodičovskými predstavami.
„Práve deti, ktoré majú isté poruchy učenia, zažité neúspechy demotivujú. Tieto deti majú určite väčšiu nechuť k učeniu, keďže to ide ťažšie, preto by rodič mal byť pri prípravách, prejaviť a aj vzbudiť záujem. Takisto ich treba pochváliť aj za malé úspechy a aj za známky, hoci by sme ako rodičia chceli, aby boli lepšie. Teda ich oceniť aj za snahu.
Navyše treba dieťa pripraviť na to, že nielen známky a škola ho robia človekom, ale ono je osobnosť, ktorá by sa mala harmonicky rozvíjať a má aj nejaké iné vlastnosti a schopnosti, a môže byť úspešné aj napriek tomu, že má nejaký problém v učení,“ uzatvára PhDr. Zuzana Kajanová z novozámockého Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Tomu treba prispôsobiť aj prázdninový program a režim, ktorý môže byť voľnejší a podľa možností pestrý, aby si dieťa voľné dni užilo aj inak ako doma alebo pred televízorom. Niektoré deti však predsa len musia aj pri voľnejšom prázdninovom režime myslieť aj na školské povinnosti.
„Sú to najmä deti, ktoré majú problémy s učením, majú napríklad špecifické poruchy učenia alebo oslabené niektoré schopnosti, poprípade deti s poruchou pozornosti, ktoré ťažšie získavajú poznatky a mávajú v škole problémy s učením,“ uvádza psychologička.
Kedy a ako sa učiť?
Škola sa sotva skončila a už majú zas myslieť na učenie? Tak to veru nefunguje. Aj deti s rôznymi poruchami pozornosti a učenia si potrebujú oddýchnuť, o to viac, že v škole bojujú s istými problémami.
„Tieto deti musia vynaložiť oveľa väčšie úsilie na učenie a dosiahnutie výsledkov ako deti intaktné, ktoré nemajú žiadnu poruchu. Preto im treba dopriať po skončení školského roka nejaký čas na oddych, aspoň pár dní, počas ktorých sa majú venovať veciam, ktoré robia radi,“ odporúča odborníčka, podľa ktorej si potom s deťmi treba dohodnúť nejaký plán, podľa ktorého sa budú venovať aj školským povinnostiam.
Ten však musí vyhovovať obom stranám – deťom i rodičom. Dieťaťu totiž nemožno upierať zábavu a kontakt s kamarátmi, na druhej strane zväčša nemá význam dávať mu úlohy v čase, keď ako rodičia nie ste doma.
Dieťa pri učení potrebuje pomoc a podporu, a to približne do šiesteho ročníka, rovnako by malo cítiť aj záujem rodiča. Keď je doma bez dozoru, ťažko sa k učeniu prinúti a pri iných zábavách možno aj zabudne.
V takomto prípade však nie je vhodný ani trest za to, že si povinnosti nesplnilo – ako rodičia ste mu totiž mali pomôcť. „Teda radšej zadávať deťom úloh menej a na kratší čas, ale vtedy, keď je rodič nablízku, aby videlo aj jeho záujem,“ radí PhDr. Zuzana Kajanová.
Hravá forma
Aj keď ide o povinnosti, ktoré treba brať vážne, aj učenie môže mať nádych zábavy. A to najmä cez prázdniny, keď treba uprednostniť hravosť pred drilom.
„Je vhodné skôr hravou a zaujímavou formou vyvolať u dieťaťa záujem, určite nie dennodenne písať diktáty, ale striedať to a rozvíjať práve tie schopnosti, ktoré má dieťa oslabené. Do učenia možno zahrnúť aj iné aktivity, ktoré deti bavia – články, ktoré sú nenáročné a sú spojené so záujmami dieťaťa, hádanky, krížovky, vystrihovanie písmen z papiera alebo tvarovanie z cesta,“ uvádza odborníčka.
Čítanie možno precvičovať čítaním tabúľ a nápisov, ktoré vidíte na prechádzke, matematiku počítaním drobných v peňaženke alebo tým, že si dieťa samo zaplatí zmrzlinu a vyráta výdavok.
Písanie si zas možno precvičiť pri písaní listov kamarátom či starej mame z dovolenky. Učenie tak možno do denného programu zahrnúť aj nenápadne a pre dieťa to nebude ani veľká záťaž. V nijakom prípade by ste dieťa do učenia nemali nútiť.
„Radšej treba zvoliť voľnejší režim, aby sme u dieťaťa nevyvolali odpor, pretože dieťa môže opodstatnene argumentovať tým, že ostatné deti sa nemusia učiť a ono áno. Treba mu preto vysvetliť, prečo sa ono učiť musí. Aj preto by to nemala byť pravá školská práca ako úlohy, ktoré dostávajú v škole, ale voľnejšia a hravá formou. Vhodné sú nie príliš dlhé intervaly, ale radšej po častiach – učiť sa 10 až 15 minút, dať si prestávku a viackrát to zopakovať,“ radí psychologička.
Príprava na reparát
Nikto z toho nie je nadšený, ale občas sa to stáva a na vysvedčení svieti aj slovo neprospel. Zväčša ide o staršie deti, ktoré pre nedostatočnú prípravu a aj pre zanedbávanie povinností čaká koncom leta reparát.
„U takýchto detí, ktoré sa dostanú až k reparátu, už výchovno-vzdelávacie procesy zlyhávali zrejme skôr. Pretože aj deti, ktoré majú nejakú poruchu, často majú veľmi dobrú inteligenciu, a keď sa im rodičia venujú a rozvíjajú ich schopnosti, tak k reparátu nedôjde.
Keď sa deti systematicky pripravujú na vyučovanie, majú vybudovaný nácvik učenia, možno nemajú najlepšie výsledky, ale nedopracujú sa až k reparátu. Keď dieťa musí robiť reparát, prípravu zanedbávalo dlhodobo, preto je možno také demotivované, že je veľmi ťažké motivovať ho k ďalšej práci, najmä ak zlyhali rodičia,“ myslí si PhDr. Zuzana Kajanová.
Podľa nej práve tieto deti oddych na začiatku prázdnin nepotrebujú – prípravy zrejme zanedbávali dlhodobo, a preto by nemali byť z učenia vyčerpané a dôvod na oddych nemajú.
Problémom však zväčša býva doviesť ich k učeniu cez prázdniny, keď sa k nemu nedostali ani cez školský rok. „Je to už na rodičoch.
Tam je zrejme najlepšie orientovať deti na budúcnosť, vysvetliť im cieľ a prečo je to pre ne dobré a dôležité, prejsť do ďalšieho ročníka a ukončiť povinnú školskú dochádzku. Vhodné je zvoliť plán a dennodenne robiť nejaké úlohy a učiť sa,“ dodáva odborníčka.
A čo ostatné deti?
Deti, ktoré s učením nemajú problémy a prechádzajú jednotlivými ročníkmi bez problémov, netreba zbytočne zaťažovať a nútiť ich k učeniu aj v čase voľna. Príležitostné opakovanie nemusí byť na škodu, ale musí mať hravú formu.
Pravidelné vysedávanie nad knihami teda nie je namieste. „Určite sa s nimi netreba učiť nejako mechanicky, ale skôr ho učiť súvislostiam, sem-tam niečo prerátať, zopakovať z hlavy násobilku, prečítať nejaký nápis.
Závisí to aj od toho, aké dosahujú výsledky a aké sú očakávania rodičov. Ale možno tých posledných pár dní pred koncom prázdnin si môžu základné veci preopakovať, ale skutočne len krátko a hravou formou,“ myslí si odborníčka.
Takisto netreba cez prázdniny zaťažovať ani budúcich školákov. Učenie a každodenné povinnosti ich ešte len čakajú a určite nie je vhodné, ak im ich vopred nesprávnym prístupom znechutíme.
Keď chcú rodičia priveľa
Prílišné zameranie rodičov na výkon dieťaťa môže byť problém. Hoci dieťa nosí zo školy dobré známky, rodičom to nestačí a chcú viac, vrátane učenia v čase voľna. Aj keď sú rodičia na výkony svojich detí pyšní, takýto prístup má mnoho úskalí.
„Dieťa by sa malo rozvíjať harmonicky. Ak je príliš zamerané na výkon a nemá priestor na uvoľnenie, vybitie emócií, na čas s rovesníkmi, môže sa to prejaviť v iných poruchách – môžu to byť emocionálne poruchy, poruchy správania, neurotické stavy, úzkostné a depresívne stavy, deti sa nemajú na čo tešiť a môžu sa dostať do takého stavu, že školské povinnosti budú odmietať a budú nosiť aj horšie známky. Tiež môžu mať problémy vo vzťahoch s inými ľuďmi a navyše to môže zhoršiť aj ich vzťah k rodičom,“ upozorňuje psychologička.
Vhodné nie je deti učením ani trestať – najmä ak nepatrí k ich obľúbeným činnostiam a vyparatia niečo zlé. Učenie ako trest totiž môže prehĺbiť ich nechuť k škole a viesť k zhoršeniu výkonov.
Rodičia by sa navyše mali na svoje deti a ich schopnosti pozerať realisticky, hoci je to ťažké. Preto ich nemožno preceňovať a očakávať od nich priveľa. Aj deti, ktoré majú s učením problémy, treba pochváliť, hoci ich výsledky nie sú v súlade s rodičovskými predstavami.
„Práve deti, ktoré majú isté poruchy učenia, zažité neúspechy demotivujú. Tieto deti majú určite väčšiu nechuť k učeniu, keďže to ide ťažšie, preto by rodič mal byť pri prípravách, prejaviť a aj vzbudiť záujem. Takisto ich treba pochváliť aj za malé úspechy a aj za známky, hoci by sme ako rodičia chceli, aby boli lepšie. Teda ich oceniť aj za snahu.
Navyše treba dieťa pripraviť na to, že nielen známky a škola ho robia človekom, ale ono je osobnosť, ktorá by sa mala harmonicky rozvíjať a má aj nejaké iné vlastnosti a schopnosti, a môže byť úspešné aj napriek tomu, že má nejaký problém v učení,“ uzatvára PhDr. Zuzana Kajanová z novozámockého Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín