Ultrafialové žiarenie však spôsobuje spálenie, ktoré najmä v detskom veku môže mať aj vážne následky do budúcnosti.
Pred nepriaznivými účinkami slnečných lúčov sa musíme chrániť všetci. U detí je však táto potreba ešte výraznejšia. „Detská pokožka je trochu iná ako pokožka dospelých. Vyvíja sa od prenatálneho života až do dospelosti, mení sa ešte aj v priebehu puberty. Kvalita kožnej bariéry býva znížená po pôrode, keď sa ešte nevie tak brániť pred infekciami a vplyvmi vonkajšieho prostredia, ako po dvoch-troch mesiacoch, keď už býva plnohodnotná,“ uvádza MUDr. Veronika Bohunčáková z nitrianskeho Dermacentra.
Pre detskú pokožku predstavuje veľké riziko aj ostré slnko. Keďže je menej odolná, ľahšie sa spáli ako koža dospelých. „Bolo zistené, že ak sa dieťa spáli do veku 11 rokov, až niekoľkonásobne stúpa riziko vzniku melanómu v dospelosti, v staršom veku. Preto u detí treba dávať veľký pozor, aby sa nespálili,“ upozorňuje dermatologička a dodáva:
„Nehovorím neopálili, ale nespálili. Pokožka slnko potrebuje, takže slniť sa možno aj v detskom veku, ale s mierou. Zároveň treba eliminovať všetko, čo by mohlo viesť k spáleniu – neopaľovať sa cez obed, chrániť sa vysokým ochranným faktorom a navyše chrániť deti aj pred úpalom.“
Aký ochranný faktor?
Aj u malých detí sa už rozlišujú jednotlivé fototypy kože – keďže je však pokožka vo vývine, vhodné je používať čo najvyššie SPF – teda ochranné faktory pred slnkom, ideálne až SPF 50.
„Faktory sú fyzikálne a chemické. Fyzikálne pôsobia ako blokátor a odrážajú slnečné lúče, oproti tomu chemické faktory ho absorbujú, zahrievajú pokožku a menia aj svoje zloženie. Preto najmä u detí treba uprednostňovať fyzikálne, teda minerálne filtre,“ radí odborníčka.
Fyzikálne faktory tvoria drobné kryštáliky bielej farby, preto po ich nanesení môže pokožka zostávať biela, čo niektorým ľuďom nevyhovuje najmä z estetickej stránky. V súčasnosti sú už na trhu aj prípravky s fyzikálnymi faktormi, ktoré pokožku nafarbia prirodzeným odtieňom a sú esteticky menej rušivé.
![]()
V prípade detskej pokožky by však na prvom mieste mala byť čo najvyššia ochrana. Pri výbere vhodného prípravku treba myslieť aj na možné alergie, ktoré sa vyskytujú neraz aj u detí. „Zistilo sa, že konzervanty a chemické látky v chemických filtroch sú jedny z najčastejších alergénov.
Pacienti s kožnými ochoreniami, napríklad s atopickým ekzémom alebo psoriázou, majú poškodenú kožnú bariéru, preto si oveľa ľahšie vytvárajú alergiu na krémy a kozmetické prípravky. Hypoalergénne prípravky môžu byť istou prevenciou pred vznikom alergie,“ uvádza MUDr. Veronika Bohunčáková.
Natierate sa správne?
Na jednej strane síce vyberiete vhodný a kvalitný krém, na druhej strane ho však nesprávne použijete. To je častý problém aj v prípade ochrany pred slnkom. Ani ochrana vysokým faktorom netrvá večne.
„Krém s ochranným faktorom 50 vydrží približne dve hodiny a chráni asi na 98 percent. Žiadny faktor nie je celodenný a nie je ani stopercentný. Aj keď je to vysoký faktor, vždy niečo cez seba prepustí, lúče sa k pokožke dostanú,“ uvádza dermatologička, podľa ktorej sa preto počas dňa treba natierať opakovane.
To platí aj u detí, ktoré sú stále v pohybe, často sa kúpu, utierajú, prezliekajú... Aj takýmto spôsobom sa ochranný prípravok z tela otiera a jeho účinnosť sa postupne stráca.
„Aj voda znižuje ochranné vlastnosti – napríklad vodoodolný prípravok (s označením water resistant) po 20 minútach vo vode má asi len polovičnú ochranu. Ochrana silno vodoodolných prípravkov (high water resistant) sa znižuje na polovicu po asi 40 minútach kúpania,“ vysvetľuje MUDr. Veronika Bohunčáková.
Problémom je podľa nej aj nedostatočné množstvo krému pri natieraní. „Krémami sme často aj poddávkovaní. Aby to malo očakávanú funkciu, musíme byť adekvátne natretý, t. j. 2 mg na cm2, čo sa rovná asi siedmim čajovým lyžičkám prípravku, teda asi 36 gramov, na telo priemerného dospelého človeka,“ dodáva odborníčka.
Chrániť sa dá aj oblečením
Pred slnečným žiarením sa v súčasnosti možno chrániť aj vhodným oblečením – nielen vzdušným a z prírodných materiálov, bez rizika zvýšeného potenia, ale aj textilom, ktorý už obsahuje ochranný faktor.
Rozdiel je aj vo farbe a v štruktúre oblečenia – hoci čierna pocitovo slnko priťahuje viac, aj pred ním pokožku lepšie ochráni ako biela farba. Na druhej strane tmavé farby zvyšujú riziko prehriatia.
Veľa však závisí aj od typu farby, ktorá bola na zafarbenie textilu použitá. Pred slnečnými lúčmi lepšie ochráni aj oblečenie s hustou štruktúrou. Praním sa na jednej strane môže ochrana zvýšiť, pretože mnohé pracie prostriedky obsahujú zjasňovače farieb, ktoré ochrannú funkciu oblečenia zvyšujú.
Na druhej strane staré, vyblednuté, opotrebované a „sprané“ oblečenie môže mať už vlákna tenšie a ochrana tak klesá. Pred UV žiarením spravidla lepšie chráni menej pružné oblečenie. Ochrana sa znižuje aj pri mokrom oblečení.
Znamienka
Nevhodné slnenie môže viesť k zdravotným problémom aj k nádorovým ochoreniam na koži – a to už v detskom veku. „Bazalióm vzniká pri dlhodobej chronickej expozícii slnku.
Melanóm zas vzniká pri veľkom spálení, expozícii náhlej, rýchlej a silnej. Melanómy môžu vzniknúť samy od seba, len asi v 20 percentách vznikajú zo znamienok,“ vysvetľuje odborníčka.
Časté slnenie – a to aj zdravé a s primeranou ochranou, môže podmieniť vznik nových znamienok, preto ak po lete vám alebo vašim deťom nejaké pribudnú, netreba sa hneď obávať. Sú však aj rizikové znamienka – tzv. dysplastické névy, ktoré treba pred slnkom chrániť, a tie mávajú aj deti.
„Takzvané kongenitálne névy – znamienka vrodené, treba tiež pravidelne sledovať, či sa nemenia, a pravidelne kontrolovať a merať u lekára. Chrániť ich možno len najvyšším faktorom, prípadne ich prelepiť, hoci niekedy sa to nedá, najmä ak sú príliš veľké,“ priznáva dermatologička.
Koža a kúpanie
Leto nesie pre pokožku nielen riziko spálenia, ale aj iných kožných problémov. Kožné infekcie súvisia často s kúpaním, najmä vo verejných bazénoch na kúpaliskách, kde sa ľahko môžu nakaziť aj deti.
Dominantou detského veku sú najmä bradavice. „Na ploche, kde je teplo a vlhko, sa darí všetkému. Bazény musia spĺňať isté hygienické normy, ale priestory okolo už nikto neustráži, takže najčastejšie ich chytia napríklad v prezliekarni alebo v sprche, keď sa tam pohybujú bosé.
Na bradavice sú náchylnejší ľudia, ktorí majú poškodenú kožnú bariéru, takže napríklad aj deti trpiace atopickým ekzémom,“ uvádza dermatologička, podľa ktorej sa po nákaze môžu bradavice rozšíriť po celom detskom telíčku a preniesť aj na ostatných členov rodiny.
„Bradavice na rukách sú zväčša jednoduchšie na liečbu, ale na nohách samoliečba väčšinou nezaberie. Bradavica, keď sa začne niečím liečiť, tak sa začne brániť a rastie. Vždy treba odstrániť väčšiu časť, ako stihne narásť, preto aj návštevy u lekára bývajú časté a opakované,“ vysvetľuje kožná lekárka.
U detí sa v lete neraz vyskytujú aj zapareniny i potničky. Preto ich treba chrániť pred potením najmä vzdušným oblečením z prírodných materiálov. „Potničky sú upchaté vývody potných žliaz, takže ak sa nezapália, treba len vydržať a ochorenie sa spontánne zahojí.
Hojenie môžeme urýchliť napríklad púdrom, prípravkami so zinkom, vysychavými obkladmi. Keď sa zapália, treba už lokálne antibiotikum alebo prípravky s pityolom a ichtyolom, ktoré stiahnu zápal a edém kože,“ hovorí odborníčka.
V detskom veku sa môžu vyskytnúť aj plesne, hoci sú skôr častým problémom dospelých. Aj keď existuje viacero voľne dostupných prípravkov na ich liečbu, vhodné je navštíviť odborníka, najmä ak pretrvávajú dlhšie.
„Mykotická infekcia a atopický ekzém lokalizovaný na nohách majú rovnaké prejavy, dokonca sa môžu u jedného pacienta kombinovať. Preto je diagnostika a liečba náročná, hlavne keď si pred návštevou lekára, v snahe sa vyliečiť, pacienti aplikujú rad voľne dostupných antimykotických prípravkov.
Liečivo na koži pôsobí ďalších 6 až 8 týždňov po aplikácii a odbery sú potom negatívne, i keď skutočne ide o infekciu. Čiže toto samoliečiteľstvo u niekoho zaberie, ale u niekoho nie a niekedy nám potom sťažuje diagnostiku a tým aj liečbu,“ uzatvára MUDr. Veronika Bohunčáková z Dermacentra v Nitre.
Pred nepriaznivými účinkami slnečných lúčov sa musíme chrániť všetci. U detí je však táto potreba ešte výraznejšia. „Detská pokožka je trochu iná ako pokožka dospelých. Vyvíja sa od prenatálneho života až do dospelosti, mení sa ešte aj v priebehu puberty. Kvalita kožnej bariéry býva znížená po pôrode, keď sa ešte nevie tak brániť pred infekciami a vplyvmi vonkajšieho prostredia, ako po dvoch-troch mesiacoch, keď už býva plnohodnotná,“ uvádza MUDr. Veronika Bohunčáková z nitrianskeho Dermacentra.
Pre detskú pokožku predstavuje veľké riziko aj ostré slnko. Keďže je menej odolná, ľahšie sa spáli ako koža dospelých. „Bolo zistené, že ak sa dieťa spáli do veku 11 rokov, až niekoľkonásobne stúpa riziko vzniku melanómu v dospelosti, v staršom veku. Preto u detí treba dávať veľký pozor, aby sa nespálili,“ upozorňuje dermatologička a dodáva:
„Nehovorím neopálili, ale nespálili. Pokožka slnko potrebuje, takže slniť sa možno aj v detskom veku, ale s mierou. Zároveň treba eliminovať všetko, čo by mohlo viesť k spáleniu – neopaľovať sa cez obed, chrániť sa vysokým ochranným faktorom a navyše chrániť deti aj pred úpalom.“
Aký ochranný faktor?
Aj u malých detí sa už rozlišujú jednotlivé fototypy kože – keďže je však pokožka vo vývine, vhodné je používať čo najvyššie SPF – teda ochranné faktory pred slnkom, ideálne až SPF 50.
„Faktory sú fyzikálne a chemické. Fyzikálne pôsobia ako blokátor a odrážajú slnečné lúče, oproti tomu chemické faktory ho absorbujú, zahrievajú pokožku a menia aj svoje zloženie. Preto najmä u detí treba uprednostňovať fyzikálne, teda minerálne filtre,“ radí odborníčka.
Fyzikálne faktory tvoria drobné kryštáliky bielej farby, preto po ich nanesení môže pokožka zostávať biela, čo niektorým ľuďom nevyhovuje najmä z estetickej stránky. V súčasnosti sú už na trhu aj prípravky s fyzikálnymi faktormi, ktoré pokožku nafarbia prirodzeným odtieňom a sú esteticky menej rušivé.
V prípade detskej pokožky by však na prvom mieste mala byť čo najvyššia ochrana. Pri výbere vhodného prípravku treba myslieť aj na možné alergie, ktoré sa vyskytujú neraz aj u detí. „Zistilo sa, že konzervanty a chemické látky v chemických filtroch sú jedny z najčastejších alergénov.
Pacienti s kožnými ochoreniami, napríklad s atopickým ekzémom alebo psoriázou, majú poškodenú kožnú bariéru, preto si oveľa ľahšie vytvárajú alergiu na krémy a kozmetické prípravky. Hypoalergénne prípravky môžu byť istou prevenciou pred vznikom alergie,“ uvádza MUDr. Veronika Bohunčáková.
Natierate sa správne?
Na jednej strane síce vyberiete vhodný a kvalitný krém, na druhej strane ho však nesprávne použijete. To je častý problém aj v prípade ochrany pred slnkom. Ani ochrana vysokým faktorom netrvá večne.
„Krém s ochranným faktorom 50 vydrží približne dve hodiny a chráni asi na 98 percent. Žiadny faktor nie je celodenný a nie je ani stopercentný. Aj keď je to vysoký faktor, vždy niečo cez seba prepustí, lúče sa k pokožke dostanú,“ uvádza dermatologička, podľa ktorej sa preto počas dňa treba natierať opakovane.
To platí aj u detí, ktoré sú stále v pohybe, často sa kúpu, utierajú, prezliekajú... Aj takýmto spôsobom sa ochranný prípravok z tela otiera a jeho účinnosť sa postupne stráca.
„Aj voda znižuje ochranné vlastnosti – napríklad vodoodolný prípravok (s označením water resistant) po 20 minútach vo vode má asi len polovičnú ochranu. Ochrana silno vodoodolných prípravkov (high water resistant) sa znižuje na polovicu po asi 40 minútach kúpania,“ vysvetľuje MUDr. Veronika Bohunčáková.
Problémom je podľa nej aj nedostatočné množstvo krému pri natieraní. „Krémami sme často aj poddávkovaní. Aby to malo očakávanú funkciu, musíme byť adekvátne natretý, t. j. 2 mg na cm2, čo sa rovná asi siedmim čajovým lyžičkám prípravku, teda asi 36 gramov, na telo priemerného dospelého človeka,“ dodáva odborníčka.
Chrániť sa dá aj oblečením
Pred slnečným žiarením sa v súčasnosti možno chrániť aj vhodným oblečením – nielen vzdušným a z prírodných materiálov, bez rizika zvýšeného potenia, ale aj textilom, ktorý už obsahuje ochranný faktor.
Rozdiel je aj vo farbe a v štruktúre oblečenia – hoci čierna pocitovo slnko priťahuje viac, aj pred ním pokožku lepšie ochráni ako biela farba. Na druhej strane tmavé farby zvyšujú riziko prehriatia.
Veľa však závisí aj od typu farby, ktorá bola na zafarbenie textilu použitá. Pred slnečnými lúčmi lepšie ochráni aj oblečenie s hustou štruktúrou. Praním sa na jednej strane môže ochrana zvýšiť, pretože mnohé pracie prostriedky obsahujú zjasňovače farieb, ktoré ochrannú funkciu oblečenia zvyšujú.
Na druhej strane staré, vyblednuté, opotrebované a „sprané“ oblečenie môže mať už vlákna tenšie a ochrana tak klesá. Pred UV žiarením spravidla lepšie chráni menej pružné oblečenie. Ochrana sa znižuje aj pri mokrom oblečení.
Znamienka
Nevhodné slnenie môže viesť k zdravotným problémom aj k nádorovým ochoreniam na koži – a to už v detskom veku. „Bazalióm vzniká pri dlhodobej chronickej expozícii slnku.
Melanóm zas vzniká pri veľkom spálení, expozícii náhlej, rýchlej a silnej. Melanómy môžu vzniknúť samy od seba, len asi v 20 percentách vznikajú zo znamienok,“ vysvetľuje odborníčka.
Časté slnenie – a to aj zdravé a s primeranou ochranou, môže podmieniť vznik nových znamienok, preto ak po lete vám alebo vašim deťom nejaké pribudnú, netreba sa hneď obávať. Sú však aj rizikové znamienka – tzv. dysplastické névy, ktoré treba pred slnkom chrániť, a tie mávajú aj deti.
„Takzvané kongenitálne névy – znamienka vrodené, treba tiež pravidelne sledovať, či sa nemenia, a pravidelne kontrolovať a merať u lekára. Chrániť ich možno len najvyšším faktorom, prípadne ich prelepiť, hoci niekedy sa to nedá, najmä ak sú príliš veľké,“ priznáva dermatologička.
Koža a kúpanie
Leto nesie pre pokožku nielen riziko spálenia, ale aj iných kožných problémov. Kožné infekcie súvisia často s kúpaním, najmä vo verejných bazénoch na kúpaliskách, kde sa ľahko môžu nakaziť aj deti.
Dominantou detského veku sú najmä bradavice. „Na ploche, kde je teplo a vlhko, sa darí všetkému. Bazény musia spĺňať isté hygienické normy, ale priestory okolo už nikto neustráži, takže najčastejšie ich chytia napríklad v prezliekarni alebo v sprche, keď sa tam pohybujú bosé.
Na bradavice sú náchylnejší ľudia, ktorí majú poškodenú kožnú bariéru, takže napríklad aj deti trpiace atopickým ekzémom,“ uvádza dermatologička, podľa ktorej sa po nákaze môžu bradavice rozšíriť po celom detskom telíčku a preniesť aj na ostatných členov rodiny.
„Bradavice na rukách sú zväčša jednoduchšie na liečbu, ale na nohách samoliečba väčšinou nezaberie. Bradavica, keď sa začne niečím liečiť, tak sa začne brániť a rastie. Vždy treba odstrániť väčšiu časť, ako stihne narásť, preto aj návštevy u lekára bývajú časté a opakované,“ vysvetľuje kožná lekárka.
U detí sa v lete neraz vyskytujú aj zapareniny i potničky. Preto ich treba chrániť pred potením najmä vzdušným oblečením z prírodných materiálov. „Potničky sú upchaté vývody potných žliaz, takže ak sa nezapália, treba len vydržať a ochorenie sa spontánne zahojí.
Hojenie môžeme urýchliť napríklad púdrom, prípravkami so zinkom, vysychavými obkladmi. Keď sa zapália, treba už lokálne antibiotikum alebo prípravky s pityolom a ichtyolom, ktoré stiahnu zápal a edém kože,“ hovorí odborníčka.
V detskom veku sa môžu vyskytnúť aj plesne, hoci sú skôr častým problémom dospelých. Aj keď existuje viacero voľne dostupných prípravkov na ich liečbu, vhodné je navštíviť odborníka, najmä ak pretrvávajú dlhšie.
„Mykotická infekcia a atopický ekzém lokalizovaný na nohách majú rovnaké prejavy, dokonca sa môžu u jedného pacienta kombinovať. Preto je diagnostika a liečba náročná, hlavne keď si pred návštevou lekára, v snahe sa vyliečiť, pacienti aplikujú rad voľne dostupných antimykotických prípravkov.
Liečivo na koži pôsobí ďalších 6 až 8 týždňov po aplikácii a odbery sú potom negatívne, i keď skutočne ide o infekciu. Čiže toto samoliečiteľstvo u niekoho zaberie, ale u niekoho nie a niekedy nám potom sťažuje diagnostiku a tým aj liečbu,“ uzatvára MUDr. Veronika Bohunčáková z Dermacentra v Nitre.
Foto: archív. Ultrafialové žiarenie spôsobuje spálenie, ktoré najmä v detskom veku môže mať vážne následky do budúcnosti
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín
Obrázok, graf, tabulka...:
