Dôvodom bola hidradenitída. Pacientom sa pri nej upchávajú a praskajú vlasové folikuly (vačky), do ktorých ústia potné pachové žľazy v oblasti pazúch, sedacej časti, slabín v okolí pohlavných orgánov a u žien pod prsami.
Vzniká bolestivý zápal, ktorý zapríčiňuje vznik zapálených uzlíkov, abscesov (hnisavých vačkov) a jaziev na koži. Zapálené oblasti mokvajú a vyteká z nich zapáchajúci hnisavý sekrét.
Elenkin príbeh
Elenka mala iba šestnásť rokov, keď sa začalo jej kožné trápenie. To, že by mohlo ísť o závažnejšie kožné ochorenie, vtedy ešte netušila. „Najskôr sa prejavovalo klasickým začervenaním, ktoré postupne prešlo do vriedkov, ktoré sa naplnili hnisom.
Vygradovalo to, keď som bola v maturitnom ročníku, keď vriedky otvorili, aby z nich vypustili hnis. Lekári si mysleli, že mi to pomôže. Malo to však opačný efekt, ochorenie sa začalo rozširovať,“ opisuje začiatky priebehu ochorenia 28-ročná Elenka. O tom, že ju niečo trápi, pred okolím nehovorila, ochorenie tajila. Hanbila sa.
Navštívila asi šiestich kožných lekárov, mysleli si, že ide o zvláštnu formu akné. „Počas siedmich rokov som chodila od jedného doktora k druhému. Svoju situáciu som sa snažila riešiť aj alternatívnou medicínou. Nepomohla,“ dodáva mladá žena.
Keďže jej dermatológovia nevedeli pomôcť, myslela si, že do konca života sa bude trápiť s týmto ochorením.
![]()
Biologická liečba
Asi pred piatimi rokmi prišla k profesorovi MUDr. Jurajovi Péčovi, prednostovi dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin. Ochorenie rozpoznal, po vyšetreniach nasadili liečbu.
„Asi trištvrte roka som brala biologickú liečbu. Zabrala. Momentálne žiadne lieky neužívam,“ vysvetľuje.
Dnes už nemusí intenzívne rozmýšľať nad tým, aké tmavé oblečenie si vziať, či má dostatok sterilných gáz na prekrytie rán, či ju koža bolí, alebo nie, či jej ranky hnisajú.
Dnes funguje normálne a je šťastná.
![]()
Trpí aj psychika
Problémom hidradenitídy je i to, že iba v prípade 19 percent pacientov sa choroba diagnostikuje včas a správne. Okrem bolestivých fyzických prejavov ochorenie zasahuje aj sebavedomie a celkové psychické prežívanie pacienta.
Príznaky v pokročilom štádiu hidradenitídy znižujú schopnosť človeka zaradiť sa do pracovného procesu, užívať si bežné aktivity ako kúpanie v bazéne či nosenie ľahkého oblečenia.
Ochorenie narúša sexuálny život a spôsobuje pacientom traumy, ktoré z pocitu hanby a menejcennosti v sebe potláčajú. „Každý človek sa snaží starať o svoj zovňajšok a vyzerať čo najlepšie. Ak však človek trpí niektorou z vážnych kožných chorôb, stáva sa stredobodom pozornosti okolia. Kožné ochorenia tak môžu zapríčiniť stavy ako úzkosť alebo depresiu,“ spresňuje klinická psychologička PhDr. Linda Katona, PhD., ktorá sa venuje psychickým problémom pacientov s kožnými ochoreniami.
Z praxe má tiež skúsenosti, keď pacientky až 80 percent svojho času denne venovali myšlienkam v súvislosti s ich kožou. Pacienti s kožným ochorením sa hanbia, vyhýbajú sa okoliu, majú pocit, že nie sú atraktívni.
Odráža sa to potom aj v ich vzťahoch. „Dôležité je edukovať pacienta o prepojenosti medzi psychickým prežívaním a kožným ochorením. Viesť ho k zvládaniu stresu, k naučeniu lepších adaptívnejších stratégií, k zvládaniu záťaže. Pozitívny význam môžu mať i relaxačné techniky. Najkľúčovejšou zložkou v psychoterapii je zmena myšlienkových postojov, názorov,“ uzatvára psychologička.
Ilustračné foto: archív
Vzniká bolestivý zápal, ktorý zapríčiňuje vznik zapálených uzlíkov, abscesov (hnisavých vačkov) a jaziev na koži. Zapálené oblasti mokvajú a vyteká z nich zapáchajúci hnisavý sekrét.
Elenkin príbeh
Elenka mala iba šestnásť rokov, keď sa začalo jej kožné trápenie. To, že by mohlo ísť o závažnejšie kožné ochorenie, vtedy ešte netušila. „Najskôr sa prejavovalo klasickým začervenaním, ktoré postupne prešlo do vriedkov, ktoré sa naplnili hnisom.
Vygradovalo to, keď som bola v maturitnom ročníku, keď vriedky otvorili, aby z nich vypustili hnis. Lekári si mysleli, že mi to pomôže. Malo to však opačný efekt, ochorenie sa začalo rozširovať,“ opisuje začiatky priebehu ochorenia 28-ročná Elenka. O tom, že ju niečo trápi, pred okolím nehovorila, ochorenie tajila. Hanbila sa.
Navštívila asi šiestich kožných lekárov, mysleli si, že ide o zvláštnu formu akné. „Počas siedmich rokov som chodila od jedného doktora k druhému. Svoju situáciu som sa snažila riešiť aj alternatívnou medicínou. Nepomohla,“ dodáva mladá žena.
Keďže jej dermatológovia nevedeli pomôcť, myslela si, že do konca života sa bude trápiť s týmto ochorením.
Biologická liečba
Asi pred piatimi rokmi prišla k profesorovi MUDr. Jurajovi Péčovi, prednostovi dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin. Ochorenie rozpoznal, po vyšetreniach nasadili liečbu.
„Asi trištvrte roka som brala biologickú liečbu. Zabrala. Momentálne žiadne lieky neužívam,“ vysvetľuje.
Dnes už nemusí intenzívne rozmýšľať nad tým, aké tmavé oblečenie si vziať, či má dostatok sterilných gáz na prekrytie rán, či ju koža bolí, alebo nie, či jej ranky hnisajú.
Dnes funguje normálne a je šťastná.
Trpí aj psychika
Problémom hidradenitídy je i to, že iba v prípade 19 percent pacientov sa choroba diagnostikuje včas a správne. Okrem bolestivých fyzických prejavov ochorenie zasahuje aj sebavedomie a celkové psychické prežívanie pacienta.
Príznaky v pokročilom štádiu hidradenitídy znižujú schopnosť človeka zaradiť sa do pracovného procesu, užívať si bežné aktivity ako kúpanie v bazéne či nosenie ľahkého oblečenia.
Ochorenie narúša sexuálny život a spôsobuje pacientom traumy, ktoré z pocitu hanby a menejcennosti v sebe potláčajú. „Každý človek sa snaží starať o svoj zovňajšok a vyzerať čo najlepšie. Ak však človek trpí niektorou z vážnych kožných chorôb, stáva sa stredobodom pozornosti okolia. Kožné ochorenia tak môžu zapríčiniť stavy ako úzkosť alebo depresiu,“ spresňuje klinická psychologička PhDr. Linda Katona, PhD., ktorá sa venuje psychickým problémom pacientov s kožnými ochoreniami.
Z praxe má tiež skúsenosti, keď pacientky až 80 percent svojho času denne venovali myšlienkam v súvislosti s ich kožou. Pacienti s kožným ochorením sa hanbia, vyhýbajú sa okoliu, majú pocit, že nie sú atraktívni.
Odráža sa to potom aj v ich vzťahoch. „Dôležité je edukovať pacienta o prepojenosti medzi psychickým prežívaním a kožným ochorením. Viesť ho k zvládaniu stresu, k naučeniu lepších adaptívnejších stratégií, k zvládaniu záťaže. Pozitívny význam môžu mať i relaxačné techniky. Najkľúčovejšou zložkou v psychoterapii je zmena myšlienkových postojov, názorov,“ uzatvára psychologička.
Ilustračné foto: archív
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín
Obrázok, graf, tabulka...:
