Ako informovalo vedenie IKEM, išlo o niekoľko náročných zákrokov v jednom, pričom každý bol o sebe unikátny a technicky veľmi náročný.
IKEM sa tak stal prvým pracoviskom, ktoré vykonalo heterotopickú auxiliárnu transplantáciu pečene, rozšírenú o ďalšie zložitosti, teda transplantáciu pomocnej pečene, oveľa menšej ako je vlastná pečeň pacienta.
Tú potom českí transplantológovia uložili do oblasti panvy. Navyše, ani krvná skupina sa nezhodovala.
Príčinou bola akútna otrava paracetamolom
L. Musila sa dostal do IKEM kvôli akútnej otrave paracetamolom. Nádej na záchranu bola sotva v jednotkách percent. Operácia trvala až 12 hodín. Pacient sa však môže teraz, po šiestich týždňoch liečenia opäť pomaly zaradiť do života.
„Pacient sa k nám dostal vo veľmi ťažkom stave, v konečnom štádiu zlyhania pečene, súčasne so zlyhaním obličiek. Stav bol natoľko vážny, že boli pochybnosti o tom, či vôbec transplantovať. Pacienta sme zaradili do čakacej listiny s najvyššou možnou urgenciou. Čoskoro prišla ponuka pečene od mŕtveho darcu, pečeň však bola veľmi malá a navyše nezhodnej krvnej skupiny,“ vysvetlil prednosta Kliniky transplantačnej chirurgie IKEM MUDr. Jiří Froněk, PhD.
Sotva hodiny života
Podľa J. Froněka, bolo treba konať veľmi rýchlo. „Ostávali mu sotva hodiny života, musel som sa okamžite rozhodnúť. Varianty boli len dve. Buď netransplantovat vôbec, alebo vykonať veľmi neobvyklý výkon. Jedinou možnosťou bolo prevedenie takzvanej auxiliárnej heterotopickej AB0-inkompatibilnej small for size transplantácie,“ spresnil J. Froněk.
Tento výkon je podľa neho kombináciou niekoľkých zložitostí, z ktorých každá môže byť príčinou neúspechu. „Prvá operácia, teda transplantácia malej pečene, dala pacientovi šancu na život a jeho pečeni čas na regeneráciu. Po troch dňoch sme plánovane pri druhej operácii všetko prekontrolovali a upravili cievne zásobenie oboch pečení,“ ozrejmil J. Froněk.
Druhá pečeň
Stav L. Musila sa začal každým dňom zlepšovať, po desiatich dňoch sa trend zastavil. Prišla ponuka ďalšieho darcu, tentoraz rovnakej krvnej skupiny.
Dnes je šesť týždňov po prvej operácii. „ Z otravy si nič nepamätám. Iba toľko, že mi bolo zle, zvracal som krv a potom som sa prebudil až v nemocnici, keď už som mal novú pečeň.
Vôbec neviem, ako sa to všetko stalo. Nikdy som lieky nebral, vyhýbal som sa im, v tom týždni som mal ale také problémy, že som to už nemohol vydržať. Tak som si ich pár vzal, nepovedal by som ale, že viac, než je obvyklé,“ prezradil L. Musil.
IKEM prežíva historicky najúspešnejší rok v počte transplantácií pečene. „Od začiatku roka dali novú pečeň až 93 pacientom. Je to o 15 viac ako v rovnakom období minulého roka. Významnú úlohu tu hrá veľmi dobre nastavený a fungujúci systém odberov orgánov a komunikácia s darcovskými nemocnicami,“ uviedol prednosta Transplantcentra IKEM MUDr. Pavel Trunečka, CSc.
Ako dodal, dnes už dokážu transplantovať novú pečeň aj pacientom, ktorých v počiatkoch programu museli odmietať. Ide o chorých v pokročilej fáze ochorenia pečene, pacientov s väčším primárnym karcinómom pečene či pacientov s pľúcnou hypertenziou, so zlyhaním obličiek alebo ďalšími závažnými komplikáciami.
Nové chirurgické metódy
Podľa P. Trunečku, zvyšovať počty transplantácií sa im darí najmä vďaka novým chirurgickým metódam, ktoré zaviedli v posledných troch rokoch. Asi najviac prispela metóda split, keď sa jedna pečeň rozdelí, a následne presne upraví pre dvoch príjemcov.
„Bežná prevádzka nie je na tento typ výkonu pripravená. Mnoho lekárov, sestier i ostatného zdravotníckeho personálu musí prísť z domova alebo zostať v práci dlhšie. V Česku sa však vďaka tomu výrazne znížila čakacia doba na transplantáciu pečene u detí aj dospelých. Ešte pred niekoľkými rokmi, keď tento program neexistoval, čakali niektoré deti na transplantáciu pečene takmer rok, niekedy aj dlhšie,“ poveda riaditeľ IKEM MUDr. Aleš Herman, PhD.
V súčasnosti, asi dva a pol roka od zavedenia programu, je to podľa A. Hermana necelých 40 dní. Väčšinou je tak na čakacej listine na transplantáciu pečene zapísané jedno alebo žiadne dieťa.
IKEM sa tak stal prvým pracoviskom, ktoré vykonalo heterotopickú auxiliárnu transplantáciu pečene, rozšírenú o ďalšie zložitosti, teda transplantáciu pomocnej pečene, oveľa menšej ako je vlastná pečeň pacienta.
Tú potom českí transplantológovia uložili do oblasti panvy. Navyše, ani krvná skupina sa nezhodovala.
Príčinou bola akútna otrava paracetamolom
L. Musila sa dostal do IKEM kvôli akútnej otrave paracetamolom. Nádej na záchranu bola sotva v jednotkách percent. Operácia trvala až 12 hodín. Pacient sa však môže teraz, po šiestich týždňoch liečenia opäť pomaly zaradiť do života.
„Pacient sa k nám dostal vo veľmi ťažkom stave, v konečnom štádiu zlyhania pečene, súčasne so zlyhaním obličiek. Stav bol natoľko vážny, že boli pochybnosti o tom, či vôbec transplantovať. Pacienta sme zaradili do čakacej listiny s najvyššou možnou urgenciou. Čoskoro prišla ponuka pečene od mŕtveho darcu, pečeň však bola veľmi malá a navyše nezhodnej krvnej skupiny,“ vysvetlil prednosta Kliniky transplantačnej chirurgie IKEM MUDr. Jiří Froněk, PhD.
Sotva hodiny života
Podľa J. Froněka, bolo treba konať veľmi rýchlo. „Ostávali mu sotva hodiny života, musel som sa okamžite rozhodnúť. Varianty boli len dve. Buď netransplantovat vôbec, alebo vykonať veľmi neobvyklý výkon. Jedinou možnosťou bolo prevedenie takzvanej auxiliárnej heterotopickej AB0-inkompatibilnej small for size transplantácie,“ spresnil J. Froněk.
Tento výkon je podľa neho kombináciou niekoľkých zložitostí, z ktorých každá môže byť príčinou neúspechu. „Prvá operácia, teda transplantácia malej pečene, dala pacientovi šancu na život a jeho pečeni čas na regeneráciu. Po troch dňoch sme plánovane pri druhej operácii všetko prekontrolovali a upravili cievne zásobenie oboch pečení,“ ozrejmil J. Froněk.
Druhá pečeň
Stav L. Musila sa začal každým dňom zlepšovať, po desiatich dňoch sa trend zastavil. Prišla ponuka ďalšieho darcu, tentoraz rovnakej krvnej skupiny.
Dnes je šesť týždňov po prvej operácii. „ Z otravy si nič nepamätám. Iba toľko, že mi bolo zle, zvracal som krv a potom som sa prebudil až v nemocnici, keď už som mal novú pečeň.
Vôbec neviem, ako sa to všetko stalo. Nikdy som lieky nebral, vyhýbal som sa im, v tom týždni som mal ale také problémy, že som to už nemohol vydržať. Tak som si ich pár vzal, nepovedal by som ale, že viac, než je obvyklé,“ prezradil L. Musil.
IKEM prežíva historicky najúspešnejší rok v počte transplantácií pečene. „Od začiatku roka dali novú pečeň až 93 pacientom. Je to o 15 viac ako v rovnakom období minulého roka. Významnú úlohu tu hrá veľmi dobre nastavený a fungujúci systém odberov orgánov a komunikácia s darcovskými nemocnicami,“ uviedol prednosta Transplantcentra IKEM MUDr. Pavel Trunečka, CSc.
Ako dodal, dnes už dokážu transplantovať novú pečeň aj pacientom, ktorých v počiatkoch programu museli odmietať. Ide o chorých v pokročilej fáze ochorenia pečene, pacientov s väčším primárnym karcinómom pečene či pacientov s pľúcnou hypertenziou, so zlyhaním obličiek alebo ďalšími závažnými komplikáciami.
Nové chirurgické metódy
Podľa P. Trunečku, zvyšovať počty transplantácií sa im darí najmä vďaka novým chirurgickým metódam, ktoré zaviedli v posledných troch rokoch. Asi najviac prispela metóda split, keď sa jedna pečeň rozdelí, a následne presne upraví pre dvoch príjemcov.
„Bežná prevádzka nie je na tento typ výkonu pripravená. Mnoho lekárov, sestier i ostatného zdravotníckeho personálu musí prísť z domova alebo zostať v práci dlhšie. V Česku sa však vďaka tomu výrazne znížila čakacia doba na transplantáciu pečene u detí aj dospelých. Ešte pred niekoľkými rokmi, keď tento program neexistoval, čakali niektoré deti na transplantáciu pečene takmer rok, niekedy aj dlhšie,“ poveda riaditeľ IKEM MUDr. Aleš Herman, PhD.
V súčasnosti, asi dva a pol roka od zavedenia programu, je to podľa A. Hermana necelých 40 dní. Väčšinou je tak na čakacej listine na transplantáciu pečene zapísané jedno alebo žiadne dieťa.
Foto: IKEM. V Prahe vykonali zložitú heterotopickú auxiliárnu transplantáciu pečene
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN