Používajú najmodernejšie metódy a zachraňujú aj najmenších. Aj o tom sme hovorili s primárom Oddelenia pediatrickej ortopédie FNsP Žilina MUDr. Jurajom Popluhárom, PhD., MBA.
Detská ortopédia v žilinskej nemocnici patrí k špičke. Nedávno ste ako prví na Slovensku použili pri liečbe deformity chrbtice u dieťaťa technológiou magnetického expandibilného systému. Aké sú jej hlavné prínosy?
Magnetický expandibilný systém má konce tyčí upevnené. Magnetom sa distrahuje zariadenie, ktoré je uložené v tyčiach, teda nemôže byť ovplyvnené kostnými a väzivovými zrastami.
Po implantácii magnetických tyčí miniinvazívnou technikou sa implantát kontrolovane predlžuje pod lekárskym dohľadom v intervale dvoch, troch mesiacov. Pacient je menej zaťažovaný, zlepší sa kvalita jeho života a rast detskej chrbtice do 14. roku bude kontrolovanejší.
Dá sa použiť pri liečbe akejkoľvek deformity chrbtice?
Nedá sa použiť napríklad pri niektorých vrodených deformitách či pri extrémne ťažkých syndrómových deformitách. Systém je indikovaný pre malé deti, u ktorých nemôžeme ešte aplikovať definitívnu montáž zo spondylodézou.
Ako ste získali túto novinku?
Asi pred šiestimi rokmi vyvinuli tieto magneticky distrahovateľné tyče v USA. V Európe sa začali používať v Británii, vo Francúzsku a v Nemecku. Ide o zvlášť finančne náročnú liečbu, ktorá je síce u nás schválená, avšak zatiaľ nie je kategorizovaná.
Vo svete predstavuje novú úroveň. Ide o najmodernejšiu zdravotnícku technológiu na liečbu skolióz nízkeho veku. Deformity chrbtice u detí sme začali v Žiline operovať pred dvanástimi rokmi a doteraz ich máme odoperovaných viac ako 1 020. Použitím magnetického expandibilného systému držíme krok s renomovanými zahraničnými pracoviskami.
Aké ďalšie moderné metódy pri liečbe deformít chrbtice u detí ešte používate?
Operujeme všetky deformity chrbtice od najmenších až po dospelých pacientov. Ak deformitu chrbtice u detí mladších ako štrnásť rokov ortéza neudrží a deformita sa zhoršuje, musíme operovať systémom, ktorý dovolí rast dieťaťa bez takzvanej spondylodézy.
Primerane dobe sme pracovali so všetkými druhmi fixátorov, ktoré umožňujú rast dieťaťa. V súčasnosti je vo svete najviac využívaný fixátor, tzv. growing rods, teda rastúce tyče. Dozvedeli sme sa, že z krajín strednej a východnej Európy najviac operácií metódou rastúcich tyčí robíme práve u nás v Žiline.
Používame ju napríklad, keď sa stav desať-, jedenásťročného dieťaťa výrazne zhoršuje a korzet s bežnou konzervatívnou liečbou už nestačia. Má však nevýhodu. Rastúce konce často zarastajú v kostných a väzivových apozíciách a tak sa rast fixátora môže zastaviť. Potrebné sú teda uvoľnenia z týchto apozícií operačne.
Akým výkonom sa venujete na vašom pracovisku?
Z detskej ortopédie všetkým. V roku 1996 sme zaviedli na Slovensku sonografické vyšetrenia bedrových kĺbov. Zaslúžili sme sa o to, aby toto vyšetrenie bolo uznané za rovnocenné röntgenovému.
Súbežne s tým sme rozvinuli aj náročnú operačnú liečbu vrodených vykĺbení bedrového kĺbu. Operujeme celý pohybový aparát. Ministerstvo zdravotníctva založilo dekrétom v roku 1997 naše oddelenie práve preto, že sme roky vykonávali operácie bedrového kĺbu, za ktorými museli predtým pacienti cestovať do Čiech.
Taktiež riešime vrodené a získané poruchy chodidla, osteotómie celého detského skeletu. Zaoberáme sa aj diagnostikou a liečbou vrodených porúch detského bedrového kĺbu. Od roku 2004 sa venujeme spondylochirurgii detskej a dospelej chrbtice, úrazovým či patologickým zlomeninám, aj úrazom mäkkého pohybového aparátu.
Ako sa zmenila detská ortopédia v žilinskej nemocnici od čias, keď ste začínali?
V roku 1987 sa v žilinskej nemocnici založilo lôžkové ortopedické oddelenie pre dospelých pacientov. Primárom sa stal MUDr. Juraj Panák, ktorý prišiel z Univerzitnej nemocnice Martin, kde sa venoval najmä detskej ortopédii.
Mal záujem, aby sme sa jej venovali aj v Žiline a mňa poveril, aby som ju začal budovať. Dovtedy sa detská ortopédia u nás robila iba v ambulancii dva razy do týždňa, ale sme neoperovali. S kolegami sme si dali za cieľ vybudovať v Žiline veľmi kvalitnú detskú ortopédiu.
Nemysleli sme si, že vytvoríme oddelenie s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré dnes patrí k uznávaným i v zahraničí.
Kde ste získavali praktické skúsenosti?
Najskôr sme sa chodievali učiť do Prahy, potom do Brna. Majú tam totiž rozbehnuté silné detské ortopédie. Absolvovali sme množstvo stáží na rôznych pracoviskách vo svete, zúčastnili sme sa na desiatkach kongresov, asistovali sme pri operačných stoloch renomovaných pracovísk.
Vznikali medzi nami priateľstvá a pracovné vzťahy, ktoré trvajú dodnes. Na jednom kongrese v Aténach mi profesor Otto Vlach, ktorý patrí k uznávaným svetovým kapacitám v problematike deformít chrbtice, ponúkol, že ma naučí predné operačné prístupy.
Naučil. Dnes môžem preto zodpovedne povedať, že predné a kombinované prístupy pri operačnej liečbe deformít chrbtice robíme v našej nemocnici rutinne ako jediné pracovisko na Slovensku. Ročne vykonáme asi 20 kombinovaných operačných prístupov spomedzi 110 až 115 operácií deformít chrbtice vykonaných ročne.
Navyše využívame dynamické distrakčné aparáty ovládané magnetom. Na našom oddelení máme vzdelaný personál, techniku a skúsenosti, ktoré nám umožňujú operačne ošetriť pacienta s akoukoľvek deformitou chrbtice. Pacienti tak nemusia odchádzať za ošetrením do zahraničia.
Sme v detských ortopedických výkonoch porovnateľní so zahraničím?
Áno, sme. Stáva sa, že rodičia chcú nechať dieťa operovať napríklad v Brne a tam im povedia, aby išli do Žiliny, pretože im to urobíme rovnako dobre. Kolektív si to váži a pracuje tak, aby pacienta nesklamal.
Chceli by sme, aby sa časom v žilinskej nemocnici rozvinula detská onkológia, mohli by sme sa tak naplno venovať detským ortopedickým onkologickým pacientom.
Spolupracujete aj so zahraničnými oddeleniami pediatrickej ortopédie?
Veľmi dobrú spoluprácu máme napríklad s Českom. Naše oddelenie je im známe a v Česku je tiež uznávané. Chystáme sa operovať skoliózu dieťaťa z Prahy. O operačnú liečbu u nás sa zaujímajú aj pacienti zo Spojených arabských emirátov.
V maďarskom Pécsi sme operovali skoliózu rumunského dievčatka. Žilinské oddelenie detskej ortopédie navyše funguje ako školiaca základňa pre operačnú liečbu deformít chrbtice. Stali sme sa i školiacou základňou Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorej ponúkame zaujímavé programy v rámci detskej ortopédie.
Chodievajú sa k nám učiť lekári z Rumunska, Maďarska, Poľska, Ukrajiny. Deformity chrbtice učíme operovať aj v Rusku – v Samare, Krasnodare či v Omsku. Spolupráce je teda dostatok. Teraz s kolegami z Brna pripravujeme knihu o deformitách chrbtice.
Ako sme na tom u nás v spondylochirurgii deformít chrbtice?
V minulosti deti s deformitami chrbtice na Slovensku nemali možnosti primeranej liečby. Časť z nich odchádzala do Česka. Operačnej liečbe deformít chrbtice sa aj v cudzine venuje relatívne málo pracovísk.
Ide totiž o niekoľkohodinové operačné výkony, ktoré vyžadujú od celého operačného tímu fyzickú výdrž a stopercentnú psychickú koncentráciu. Technické vybavenie potrebné počas operácie je zložité.
Operácia deformity chrbtice vyžaduje tiež náročnú predoperačnú prípravu a pooperačnú starostlivosť. Nevyhnutná je interdisciplinárna spolupráca. Po viacročnej príprave sme v roku 2004 operovali prvú deformitu detskej chrbtice. Dnes ich máme odoperovaných viac ako 1 020, čo je úžasné číslo.
Vlani Všeobecná zdravotná poisťovňa zazmluvnila v žilinskej nemocnici spondylochirurgické oddelenie, čím sme oficiálne prevzali do operačnej liečby aj dospelých pacientov s deformitami chrbtice.
A keďže u nás funguje kvalitné OAIM a neurochirurgia, vieme sa kompetentne postarať aj o dospelých pacientov s deformitami. Detských pacientov po operáciách deformít chrbtice doliečujeme spoločne s pediatrickým oddelením, s ktorým máme stopercentnú spoluprácu.
Majú medici záujem o pediatrickú ortopédiu?
Myslím si, že áno. Iba na naše oddelenie sme dostali niekoľko žiadostí o prijatie. Mladý lekár však ešte často nevie, čo všetko v sebe zahŕňa taký úzko špecializovaný odbor, akým je detská ortopédia.
Je nevyhnutné mať vzťah k deťom, byť trpezlivý, mať jemné ruky a najmä mať svoju prácu rád a venovať sa jej naplno. Inak to nemá význam. Teším sa, že práve takýto kolektív mám pri sebe. Preto sa o budúcnosť oddelenia nebojím.
Ako ste sa dostali k detskej ortopédii?
Po skončení gymnázia ma neprijali na našu lekársku fakultu, avšak dostal som sa do nultého ročníka Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Tam som pracoval ako sanitár na chirurgii.
Pridelili ma na ortopedicko-traumatologické oddelenie vo Fakultnej nemocnici Královské Vinohrady, kde som začal vnímať ortopédiu ako krásny medicínsky odbor. Naučil som sa tvrdo pracovať a priamo sa stavať k problémom a k ich riešeniu.
Práve tu som získal vzťah k ortopédii a traumatológii. Profesijne som začal od nuly. Neskôr, keď ma prijali na vysokú školu, slúžieval som aj ďalej na chirurgii ako sanitár a získaval ďalší rozhľad. Po skončení medicíny som si zvolil ortopédiu a vedel som prečo.
Asi pred troma rokmi ste operovali trojročnému chlapčekovi chrbticu, poškodenú tuberkulózou. Hrozilo mu ochrnutie. Ako sa darí chlapcovi dnes?
Išlo o raritnú vec. Dovtedy sme sa s tuberkulózou na chrbtici v praxi ešte nestretli. Darí sa mu dobre, chodí. V roku 2014 na seminári v Prahe, kde sme o tejto problematike prednášali, českí kolegovia hovorili, že sa s tuberkulózou chrbtice u detí nestretli už tridsať rokov.
U nás sme počas posledných troch rokov operovali až štyri takéto deti. Jedno malo dokonca iba sedemnásť mesiacov. Tuberkulózny zápal mu zboril chrbticu, dieťa tak malo útlak miechy. S operačnou liečbou chrbtice u tak malého dieťaťa nemal nikto skúsenosti.
Kolegovia zo Šrobárovho ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb nás poprosili, aby sme dieťa prevzali. Museli sme nájsť také malé implantáty, ktoré by sa dali zasadiť do stavcov iba sedemnásťmesačného dieťaťa. V noci ma budili myšlienky, ako a či vôbec nájdeme také malé skrutky. Našťastie sa nám to podarilo a dieťa po štyroch mesiacoch začalo chodiť. Teraz je to už dva a pol roka od operácie a všetko je v poriadku.
Pred rokom sme operovali aj dieťa zo Somálska, ktoré taktiež malo tuberkulózny zápal chrbtice. Bolo to o to náročnejšie, že išlo o cudzinca s veľmi ťažkým nálezom, a navyše sledovaného štátnymi inštitúciami.
Našťastie opäť všetko dobre dopadlo. V decembri v roku 2011 Slovensko prestalo očkovať proti tuberkulóze. Jej výskyt bol považovaný za štatisticky bezvýznamný. Počet tuberkulóz pritom rastie, aj u mladých.
Aká je komunikácia s rodičmi detských pacientov?
Na komunikácii s rodičmi i s dieťaťom si veľmi zakladáme. Už na škole nás učili, aká kľúčová je komunikácia medzi lekárom a pacientom. Prax mi potvrdila, že je rozdiel v tom, či ste k pacientovi otvorený, máte záujem mu pomôcť, alebo ho liečite odmerane, hoci odborne.
Pacient sa potom cíti neisto. Pred tromi rokmi som absolvoval štúdium manažmentu v zdravotníctve, kde bola komunikácia lekára s pacientom podstatnou časťou štúdia. Za tému diplomovej práce som si zvolil práve komunikáciu s rodičmi a deťmi pred spondylochirurgickými operáciami. Ak totiž pacientovi všetko dopodrobna nevysvetlíte, má väčšie obavy, strach, rovnako aj jeho rodičia.
U nás dostávajú informácie už od prvého telefonátu. Rodičom všetko podrobne vysvetľujeme, poučíme ich. Rovnako je tou i na oddelení po prijatí pred samotnou operáciou. Nechceme, aby boli v neistote.
Dbáme na to, aby boli rodičia o všetkom dôkladne informovaní od začiatku do konca. Pripravili sme informačnú brožúru o tom, čo je skolióza a všetko s ňou spojené. Vypracovali sme tiež edukačné karty o rehabilitácii po operácii, o oddelení a celej perioperačnej starostlivosti.
Aj tým si získavame ich dôveru. Komunikácia prispieva k tomu, že v operačnej liečbe deformít chrbtice u detí je naše oddelenie vyhľadávané, z čoho máme veľkú radosť.
