V EÚ alarmujúco pribúdajú lieky, sfalšované z hľadiska ich totožnosti, histórie či pôvodu. „Obyčajne obsahujú subštandardné alebo falšované zložky, neobsahujú žiadne zložky alebo obsahujú zložky vrátane účinných látok v nesprávnej dávke,“ informoval Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Keďže ide o prípravky, ktoré neprechádzajú hodnotením kvality, bezpečnosti a účinnosti, predstavujú nezanedbateľné riziko pre verejné zdravie.
Ako A. Králik uviedol, zo skúseností vyplýva, že takéto falšované lieky sa nedostávajú k pacientovi iba nelegálnou cestou, ale aj cez legálny dodávateľský reťazec. „To predstavuje osobitnú hrozbu pre zdravie a môže viesť k strate dôvery pacienta aj v legálny dodávateľský reťazec,” dodal A. Králik.
Jednotné označenie e-shopov
Podľa Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok je však priestor na distribúciu falošných liekov cez legálny dodávateľsky reťazec veľmi obmedzený. V rovine úvah a čisto hypoteticky by slabým článkom mohol byť spätný nákup liekov do reťazca, paralelný dovoz a tzv. internetové lekárne, ktoré nie sú viazané na kamenné lekárne.
„EÚ kvôli garancii kvality a bezpečnosti pristúpila k jednotnému označeniu e-shopov, ktoré sú viazané na existujúcu kamennú lekáreň. Prakticky je však distribúcia falošných liekov akýmkoľvek distribučným subjektom v rámci reťazca priveľkým reputačným rizikom s následnými právnymi následkami,“ povedal prezident ADL PharmDr. Koloman Gachall.
Nekomerčné zásielky
Podľa A. Králika sa najčastejšie falšujú lieky súvisiace so životným štýlom, napríklad prípravky na chudnutie, zvýšenie potencie a lieky na kardiovaskulárne ochorenia. V rozvojových krajinách sa často falšujú lieky proti HIV/AIDS, TBC a antimalariká. Falšované lieky sa dostávajú do Európy najmä cez nekomerčné obchodné zásielky, ktoré nie je ľahké odsledovať.
Súvisí to s rastúcim fenoménom predaja falošných liekov cez internet. „EÚ prijala prísne pravidlá pokiaľ ide o distribúciu liekov v rámci únie, problematické zostávajú dovozy z iných krajín. Keďže na nečlenské krajiny nemá EÚ priamy dosah, v týchto otázkach spolupracuje so SZO a s Interpolom,“ uviedol A. Králik.
Falšované lieky tvoria podľa neho 8 percent všetkých tovarov, zadržaných pri vstupe do únie. Posledné aktuálne dáta sú z roku 2014. „Vtedy bolo zadržaných 2,8 mil. kusov tovarov medicínskej povahy, v celkovej hodnote takmer 4 mil. eur. Až 88 percent falšovaných liekov pochádzalo z Číny, 8 percent prichádza do Európy z Indie,“ uzavrel A. Králik.
Na slovenskom trhu zaznamenala finančná správa v tomto roku dva prípady falšovania liekov, a to Vilitra 120 tbl. a Vigora 32 tbl. v hodnote 608 dolárov a Zoledronic acid 120 ampuliek za 480 dolárov.
Ako A. Králik uviedol, zo skúseností vyplýva, že takéto falšované lieky sa nedostávajú k pacientovi iba nelegálnou cestou, ale aj cez legálny dodávateľský reťazec. „To predstavuje osobitnú hrozbu pre zdravie a môže viesť k strate dôvery pacienta aj v legálny dodávateľský reťazec,” dodal A. Králik.
Jednotné označenie e-shopov
Podľa Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok je však priestor na distribúciu falošných liekov cez legálny dodávateľsky reťazec veľmi obmedzený. V rovine úvah a čisto hypoteticky by slabým článkom mohol byť spätný nákup liekov do reťazca, paralelný dovoz a tzv. internetové lekárne, ktoré nie sú viazané na kamenné lekárne.
„EÚ kvôli garancii kvality a bezpečnosti pristúpila k jednotnému označeniu e-shopov, ktoré sú viazané na existujúcu kamennú lekáreň. Prakticky je však distribúcia falošných liekov akýmkoľvek distribučným subjektom v rámci reťazca priveľkým reputačným rizikom s následnými právnymi následkami,“ povedal prezident ADL PharmDr. Koloman Gachall.
Nekomerčné zásielky
Podľa A. Králika sa najčastejšie falšujú lieky súvisiace so životným štýlom, napríklad prípravky na chudnutie, zvýšenie potencie a lieky na kardiovaskulárne ochorenia. V rozvojových krajinách sa často falšujú lieky proti HIV/AIDS, TBC a antimalariká. Falšované lieky sa dostávajú do Európy najmä cez nekomerčné obchodné zásielky, ktoré nie je ľahké odsledovať.
Súvisí to s rastúcim fenoménom predaja falošných liekov cez internet. „EÚ prijala prísne pravidlá pokiaľ ide o distribúciu liekov v rámci únie, problematické zostávajú dovozy z iných krajín. Keďže na nečlenské krajiny nemá EÚ priamy dosah, v týchto otázkach spolupracuje so SZO a s Interpolom,“ uviedol A. Králik.
Falšované lieky tvoria podľa neho 8 percent všetkých tovarov, zadržaných pri vstupe do únie. Posledné aktuálne dáta sú z roku 2014. „Vtedy bolo zadržaných 2,8 mil. kusov tovarov medicínskej povahy, v celkovej hodnote takmer 4 mil. eur. Až 88 percent falšovaných liekov pochádzalo z Číny, 8 percent prichádza do Európy z Indie,“ uzavrel A. Králik.
Na slovenskom trhu zaznamenala finančná správa v tomto roku dva prípady falšovania liekov, a to Vilitra 120 tbl. a Vigora 32 tbl. v hodnote 608 dolárov a Zoledronic acid 120 ampuliek za 480 dolárov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
ZdN
Foto:
archív
ZdN