Aj také môžu byť nadané deti, ktoré intelektovo prevyšujú svojich rovesníkov. Neraz sa však na schopnostiach detí prejavia aj snahy rodičov, nielen intelekt.
Kristínka bola odmala šikovné a zvedavé dieťa. V troch rokoch vedela mechanicky počítať, o rok neskôr už sčítavať a rok pred nástupom do školy ovládala aj malú násobilku.
„Podobné to bolo aj s čítaním. V štyroch rokoch rozpoznávala písmenká a v piatich už čítala. S mužom sme sa pritom nikdy nesnažili ju učiť – predškolácke úlohy a kreslenie, to áno, hoci práve narábanie s ceruzkou dcéru veľmi neoslovilo.
Ale školské učivo sme jej nikdy zvlášť nevštepovali. Vždy sme zastávali názor, že takéto veci sa deti majú učiť v škole, lebo ak ich vedia, potom sa v prvom ročníku nudia, vyrušujú, alebo majú pocit, že všetko vedia a zlenivejú. Naša dcéra sa tieto veci však napriek tomu naučila akosi sama,“ rozpráva mama malej školáčky Zuzana.
Aj preto sa ešte pred zápisom do prvého ročníka rozhodla otestovať dcéru v centre pedagogicko-psychologického poradenstva. „Testmi sa zistilo, že Kristínka patrí medzi intelektovo nadané deti a odporučili nám, aby sme ju dali zapísať do triedy alebo priamo do školy pre takéto deti. Zápis zvládla bez problémov, nástup do školy tiež,“ uvádza Zuzana, ktorá v škole pre nadané deti ocenila najmä netradičný prístup k žiakom.
Nie všetci spolužiaci jej dcéry však výučbu medzi nadanými deťmi zvládali bez problémov. „Aj nás ako rodičov upozorňovali, že deti v takýchto triedach môžu byť dosť pod tlakom.
Naša dcéra to zvládala, ale mala dvoch spolužiakov, s ktorými už po pár týždňoch boli problémy. Rodičia jedného spolužiaka sa na rodičovských združeniach sťažovali, že ich syn býva nervózny, k škole má skôr odpor a často sa vyhovára na bolesti brucha alebo hlavy práve v súvislosti so školou – a to aj napriek tomu, že pred nástupom do prvej triedy rád čítal, riešil rôzne predškolácke úlohy, zaujímala ho matematika.
Podobne to bolo aj s jednou dcérinou spolužiačkou, u nej si vyučujúca všimla, že s ostatnými deťmi nestíha. Napokon jej rodičia priznali, že sa pred nástupom do školy dcére dosť venovali a čítanie aj matematiku ju učili sami,“ rozpráva Zuzana skúsenosti z dcérinej školy.
Obaja spolužiaci napokon triedu pre nadané deti opustili. „Kristínka chodí do triedy pre nadané deti doteraz. Môj mladší syn zas chodí do bežnej triedy – hoci tiež vedel čítať a počítať už pred začatím školskej dochádzky.
Jeho to však naučila dcéra pri hraní sa na školu a aj psychologička nám po testoch odporučila zaradiť ho medzi bežné deti, lebo jeho intelekt nebol až na takej vysokej úrovni. Keďže sme už mali skúsenosť, ako to pre takéto deti môže v triedach pre nadaných dopadnúť, ani sme o tom nepremýšľali,“ uzatvára svoje rozprávanie Zuzana.
Aké dieťa je „nadané dieťa“?
Pre každého rodiča je jeho dieťa výnimočné a neraz jeho zručnosti či šikovnosť posudzuje neobjektívne – práve z pohľadu „hrdého“ rodiča. Skutočne „nadané deti“ sú deti s predčasne rozvinutým intelektom, na základe ktorého môžu v jednej alebo vo viacerých oblastiach dosahovať výnimočné výkony.
„Tieto deti majú rôzne typické znaky, ktorými ich možno odlíšiť od ostatných detí. Medzi ne patrí napríklad skorá schopnosť čítania – začínajú ešte v predškolskom veku samostatne čítať, teda nie preto, lebo ich k tomu vedú rodičia. Ďalej je to skoršie rozvinutie kalkulačných schopností, teda vedia sčítavať, odčítavať, niektoré deti poznajú tiež základ násobilky, taktiež sa k tomu dopracúvajú samostatne.
Majú širokú slovnú zásobu, vyjadrujú sa aj pojmami, ktoré deti v ich veku nepoužívajú, majú dobrú schopnosť argumentácie. Tieto deti majú aj neobvyklé chápanie významu slov, teda často v rozhovore chytajú za slovíčka,“ uvádza PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch.
Podľa nej sú tieto deti zväčša zvedavé, aktívne, veľa sa pýtajú a zaujímajú sa tiež o oblasti nie práve typické pre ich vek.
Nie je to len o pozitívach
S predčasne rozvinutým intelektom však idú zväčša ruka v ruke i negatíva. „Tieto deti môžu byť tvrdohlavé, negativistické, výrazne presadzujú svoju osobnosť, ale aj naopak, môžu mať i pocity menejcennosti, bývajú hyperkritické, väčšinou bývajú emocionálne menej zrelé ako iné deti, často bývajú citlivé, dokonca až precitlivené,“ vysvetľuje odborníčka, podľa ktorej navyše mávajú problém aj zapadnúť do kolektívu rovesníkov a častejšie vyhľadávajú skôr spoločnosť dospelých.
Problémy môžu nastať už v škôlke. „Môžu sa ťažšie adaptovať v materskej škole a nemusia obľubovať rutinné činnosti, ktoré pre ne nie sú dostatočne stimulujúce, ako kreslenie, vystrihovanie, lepenie. Môžu mať aj oslabenú grafomotoriku.
Zväčša jemná motorika zaostáva za kognitívnym vývinom, ktorý je akcelerovaný, a tieto deti majú často problémy s kreslením a písaním. Aj preto niekedy v triedach pre nadané deti začínajú písať paličkovým písmom a až potom plynule prechádzajú na písané písmo,“ hovorí PhDr. Zuzana Kajanová.
Aktivita rodičov z dieťaťa nadané neurobí
Predčasné čítanie u nadaných detí nebýva pravidlom a prejavuje sa asi len u polovice z nich. Na druhej strane však schopnosť čítať či počítať môžu mať už v predškolskom veku aj deti s priemerným intelektom.
Na rozdiel od nadaných detí však bežné deti nadobudnú tieto zručnosti najmä na základe snáh rodičov – teda tým, že sa im venujú, robia spolu rôzne úlohy pre škôlkarov a predškolákov či ich dokonca učia priamo čítať a počítať. Na týchto aktivitách ani odborníčka nevidí nič zlé – pokiaľ o ne majú záujem aj deti.
„Rodičia by nemali na to tlačiť. Ak dieťa samo má záujem a chce, tak ho treba podporovať, ale nie preto, lebo rodič chce pred ostatnými ukázať, že jeho dieťa je v niečom výnimočné. Môže to mať svoje úskalia a môže sa to prejaviť aj v neskoršom veku,“ upozorňuje PhDr. Zuzana Kajanová.
Podľa nej sa intelektové nadanie zväčša pri testoch v poradenských centrách prejaví. No ak dieťa požadované výsledky – teda IQ nad 130 – nedosahuje, rodičia by ho nemali zaškoľovať v triedach alebo školách pre nadané deti.
„Tempo v triedach pre nadané deti je rýchlejšie a bežné deti môžu mať problém adaptovať sa, necítia sa tam dobre, musia viac pracovať a môžu z toho vzniknúť aj iné ťažkosti – deti môžu byť úzkostlivé, zneurotizované, pretože musia vynakladať viac námahy ako ostatné,“ varuje odborníčka.
„Nadaná“ či bežná trieda?
Zatiaľ čo do tried a škôl pre nadané deti môžu chodiť len deti s nadpriemerným intelektom, ktorý sa potvrdí aj pri testoch v pedagogicko-poradenských centrách, v bežných školách sa môžu vzdelávať všetci.
Rodičia nadaných detí majú teda na výber, či ich zaškolia medzi intelektovo podobne vybavenými deťmi alebo ich integrujú v bežných školách. „V nadanej triede sú vyškolení pedagógovia, je tam menej detí a sú na podobnej intelektuálnej úrovni, ale môže dôjsť k určitému elitárstvu – deti si myslia, že sú vo vybranej skupine a sú niečím viac.
Ale aj naopak – keďže sa toľko nestretávajú s bežnými rovesníkmi a neraz majú emocionálne a sociálne problémy, môžu mať ťažkosti pri sociálnej adaptácii v bežnej populácii. Naopak, keď sú deti integrované v bežnej triede, je tam zas riziko, že k nim nie všetci vyučujúci vedia individuálne pristupovať. Taktiež môžu byť nadané deti vylučované z bežného kolektívu, lebo ostatným deťom môže prekážať, že sú v niečom odlišné,“ uvádza odborníčka.
Výber vzdelávania pre tieto deti je vždy v rukách rodičov a závisí aj od možností. Treba však zohľadňovať potreby a pocity dieťaťa – ak sa napríklad medzi nadanými deťmi necíti dobre a tempo výučby mu nevyhovuje, je lepšie preradiť ho medzi bežné deti a potreby jeho intelektu napĺňať podnetmi vo voľnom čase. Intelekt sa počas života mení a v niektorých obdobiach aj stagnuje.
Navyše i dieťa, ktoré nebolo zaškolené ako nadané, sa môže intelektovo prejaviť neskôr. Psychologička však pripomína, že vysoké IQ ešte nie je zárukou šťastnej budúcnosti.
„Vysoké intelektové nadanie nie je zárukou úspechu v živote, lebo v živote sa môže všeličo stať. Takéto dieťa nemusí byť ani také úspešné ako jeho menej nadaní rovesníci. Všetko napokon ukáže čas a roky,“ uzatvára PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch.
