Znamená to, že ich stámiliónové dlhy zaplatíme my všetci, daňoví poplatníci. Už doteraz sme nemocniciam dali miliardu eur.
Exminister Viliam Čislák pred rokom signalizoval, že by sa nemocnice mohli oddlžovať. Chcel však poskytnúť finančnú injekciu len nemocniciam, ktoré nebudú „vyrábať“ nové dlhy.
Rezort uvažoval, že oddlžovať selektívne by sa mali nemocnice, ktoré negenerujú bežnú prevádzkovú stratu, mohli mať staré dlhy, aspoň pol roka pred oddlžením mala nemocnica generovať prevádzkový zisk a nemali dlh voči verejnému sektoru.
Vtedajší a súčasný minister financií Peter Kažimír a priori proti takému riešeniu nebol. Bol však opatrný – „v čase, keď sa nemocnice stále zadlžujú, aj keď pomalšie ako v minulosti, bolo by o ich oddlžovaní predčasné hovoriť“, konštatoval.
Zámer sa nakoniec nerealizoval a riešenie ostalo na novom ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi.
![]()
Zdravotnícke zariadenia najviac dlhujú Sociálnej poisťovni, dodávateľom liekov, zdravotníckeho materiálu, ale aj dodávateľom energií. Analytici odhadujú, že aktuálne sa dlh blíži k 500 mil. eur, rezort za bývalého vedenia presné informácie neposkytoval. Štátny rozpočet na tento rok s oddlžovaním nepočíta.
Podľa výkonného riaditeľa HPI MUDr. Tomáša Szalay pri dlhu 300 mil. eur sa končí trpezlivosť dodávateľov nemocníc, menšie firmy môžu mať pri dlhom splácaní faktúr reálne problémy so svojím prežitím.
HPI už pred časom vypočítal, že dlh nemocníc rastie tempom 10 000 eur za hodinu. Analytik INEKO Dušan Zachar zas prezentoval názor, že ak by sa zadlžené nemocnice jednorazovo neoddlžili, mohli by niektoré skolabovať.
V. Čislák opakoval formulku – dynamika rasu dlhu sa znižuje, a tvrdil, že rezort smeruje k splneniu ambiciózne nastavených cieľov. Ešte jeho predchodkyňa Zuzana Zvolenská sľubovala, že v roku 2015 už nemocnice nebudú vytvárať žiadne dlhy a budú hospodáriť vyrovnane.
Dlh zdedil T. Drucker
Minister sa stretol s riaditeľmi štátnych nemocníc. Ako po stretnutí riaditelia stručne informovali médiá, hovorili s ním okrem iného aj o potrebe oddlženia. MUDr. Miroslav Bdžoch, PhD., MPH, riaditeľ najväčšej, ale aj najzadlženejšej nemocnice UN Bratislava, uviedol, že „či ju nazveme oddlženie, alebo nejaká iná forma pomoci, v každom prípade situáciu je potrebné riešiť. Dlh je veľmi ťažké kompenzovať, bude musieť prísť nejaká pomoc.“
Riaditeľ upozornil, že nemocnica napríklad nemala možnosť využiť prostriedky z eurofondov.
V podobnom duchu sa vyjadril aj riaditeľ FNsP Prešov MUDr. Radoslav Čuha, MBA, MPH. „Určite je oddlženie nevyhnutné,“ konštatoval R. Čuha z nemocnice v Prešove. Ako doplnil riaditeľ FN Trenčín MUDr. Stanislav Pastva, „myslím si, že bez oddlženia to nepôjde“.
Aj zástupcovia Asociácie nemocníc Slovenska a Asociácie zamestnávateľských zväzov žiadali ministra, aby pre systém zabezpečil 95 mil. eur, z toho pre regionálne nemocnice by malo byť takmer 30 mil. eur.
Prezident ANS MUDr. Marián Petko, MPH, upozornil, že ak sa nenájdu zdroje, súkromné poisťovne avizovali, že znížia platby od 1. mája najmenej o desať percent.
V tomto probléme T. Drucker po rokovaní so všetkými poisťovňami 8. apríla oznámil, že obe súkromné poisťovne zazmluvnia regionálne nemocnice do konca septembra, tak ako to má aj štátna VšZP.
Podľa M. Petka má problém s dlhmi desať regionálnych nemocníc, na margo dlhu štátnych nemocníc konštatoval, že ak sa ich zadlženie nebude riešiť, môže ich ohroziť kolaps. „Potrebná je personálno-ekonomická stabilizácia štátnych nemocníc, ale aj kontrolné mechanizmy v nich,“ dodal M. Petko.
![]()
Kažimír: Áno, ale...
Faktom je, že štátne koncové nemocnice sú ako strategické podniky chránené napr. pred exekúciou. Dodávatelia či Sociálna poisťovňa v podstate nemajú páky na to, aby reálne svoje pohľadávky vymohli, niektorí dodávatelia aspoň odpredávajú svoje pohľadávky tretím firmám.
Na tému oddlžovania je minister zatiaľ zdržanlivý s tým, že situáciu v zariadeniach v pôsobnosti rezortu analyzuje. Ako uviedol po rokovaní vlády, „súčasný systém financovania tvorí dlhy a treba poznať, v čom a kde tvorí dlhy, a potom môžeme pristúpiť aj k otázkam oddlženia.
Oddlženia tu už boli niekoľkokrát a v priebehu krátkeho času sa nemocnice znova zadlžili.“ Opakovane charakterizoval komunikáciu s P. Kažimírom ako konštruktívnu a korektnú. „Myslím, že si rozumieme,“ povedal T. Drucker.
Minister si uvedomuje, že aby mohol pýtať peniaze, „musím predkladať konkrétne návrhy, zámery a opísanie súčasnej situácie, prečo a kam finančné prostriedky idú“. Ako konštatoval v TA3, v niektorých nemocniciach ide až 90 percent prostriedkov na mzdy.
„Musíme vnútorným šetrením, preskupením zdrojov identifikovať, kde môžeme prostriedky presúvať. Máme napríklad veľmi veľký objem peňazí, ktorý ide na spotrebu liekov,“ povedal T. Drucker s tým, že efektívnejším prerozdelením by sa zrejme mohli ušetriť prostriedky, ktoré by sa dali presunúť do ústavnej či ambulantnej starostlivosti.
Upozornil aj na časté duplicity výkonov. Podľa neho minister financií chápe, že veci sa nedajú spraviť okamžite, ale je pripravený finančne pomôcť.
P. Kažimír po rokovaní vlády upozornil, že „musíme mať jasnú cestovnú mapu, ktorá bude dokazovať, že hospodárenie jednotlivých zdravotníckych zariadení má štrukturálne udržateľné hospodárenie. Ak tento problém nevyriešime, nie som pripravený sa podieľať na morálnom hazarde, ktorý sa volá oddlženie.“
Exminister Viliam Čislák pred rokom signalizoval, že by sa nemocnice mohli oddlžovať. Chcel však poskytnúť finančnú injekciu len nemocniciam, ktoré nebudú „vyrábať“ nové dlhy.
Rezort uvažoval, že oddlžovať selektívne by sa mali nemocnice, ktoré negenerujú bežnú prevádzkovú stratu, mohli mať staré dlhy, aspoň pol roka pred oddlžením mala nemocnica generovať prevádzkový zisk a nemali dlh voči verejnému sektoru.
Vtedajší a súčasný minister financií Peter Kažimír a priori proti takému riešeniu nebol. Bol však opatrný – „v čase, keď sa nemocnice stále zadlžujú, aj keď pomalšie ako v minulosti, bolo by o ich oddlžovaní predčasné hovoriť“, konštatoval.
Zámer sa nakoniec nerealizoval a riešenie ostalo na novom ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi.
Zdravotnícke zariadenia najviac dlhujú Sociálnej poisťovni, dodávateľom liekov, zdravotníckeho materiálu, ale aj dodávateľom energií. Analytici odhadujú, že aktuálne sa dlh blíži k 500 mil. eur, rezort za bývalého vedenia presné informácie neposkytoval. Štátny rozpočet na tento rok s oddlžovaním nepočíta.
Podľa výkonného riaditeľa HPI MUDr. Tomáša Szalay pri dlhu 300 mil. eur sa končí trpezlivosť dodávateľov nemocníc, menšie firmy môžu mať pri dlhom splácaní faktúr reálne problémy so svojím prežitím.
HPI už pred časom vypočítal, že dlh nemocníc rastie tempom 10 000 eur za hodinu. Analytik INEKO Dušan Zachar zas prezentoval názor, že ak by sa zadlžené nemocnice jednorazovo neoddlžili, mohli by niektoré skolabovať.
V. Čislák opakoval formulku – dynamika rasu dlhu sa znižuje, a tvrdil, že rezort smeruje k splneniu ambiciózne nastavených cieľov. Ešte jeho predchodkyňa Zuzana Zvolenská sľubovala, že v roku 2015 už nemocnice nebudú vytvárať žiadne dlhy a budú hospodáriť vyrovnane.
Dlh zdedil T. Drucker
Minister sa stretol s riaditeľmi štátnych nemocníc. Ako po stretnutí riaditelia stručne informovali médiá, hovorili s ním okrem iného aj o potrebe oddlženia. MUDr. Miroslav Bdžoch, PhD., MPH, riaditeľ najväčšej, ale aj najzadlženejšej nemocnice UN Bratislava, uviedol, že „či ju nazveme oddlženie, alebo nejaká iná forma pomoci, v každom prípade situáciu je potrebné riešiť. Dlh je veľmi ťažké kompenzovať, bude musieť prísť nejaká pomoc.“
Riaditeľ upozornil, že nemocnica napríklad nemala možnosť využiť prostriedky z eurofondov.
V podobnom duchu sa vyjadril aj riaditeľ FNsP Prešov MUDr. Radoslav Čuha, MBA, MPH. „Určite je oddlženie nevyhnutné,“ konštatoval R. Čuha z nemocnice v Prešove. Ako doplnil riaditeľ FN Trenčín MUDr. Stanislav Pastva, „myslím si, že bez oddlženia to nepôjde“.
Aj zástupcovia Asociácie nemocníc Slovenska a Asociácie zamestnávateľských zväzov žiadali ministra, aby pre systém zabezpečil 95 mil. eur, z toho pre regionálne nemocnice by malo byť takmer 30 mil. eur.
Prezident ANS MUDr. Marián Petko, MPH, upozornil, že ak sa nenájdu zdroje, súkromné poisťovne avizovali, že znížia platby od 1. mája najmenej o desať percent.
V tomto probléme T. Drucker po rokovaní so všetkými poisťovňami 8. apríla oznámil, že obe súkromné poisťovne zazmluvnia regionálne nemocnice do konca septembra, tak ako to má aj štátna VšZP.
Podľa M. Petka má problém s dlhmi desať regionálnych nemocníc, na margo dlhu štátnych nemocníc konštatoval, že ak sa ich zadlženie nebude riešiť, môže ich ohroziť kolaps. „Potrebná je personálno-ekonomická stabilizácia štátnych nemocníc, ale aj kontrolné mechanizmy v nich,“ dodal M. Petko.
Kažimír: Áno, ale...
Faktom je, že štátne koncové nemocnice sú ako strategické podniky chránené napr. pred exekúciou. Dodávatelia či Sociálna poisťovňa v podstate nemajú páky na to, aby reálne svoje pohľadávky vymohli, niektorí dodávatelia aspoň odpredávajú svoje pohľadávky tretím firmám.
Na tému oddlžovania je minister zatiaľ zdržanlivý s tým, že situáciu v zariadeniach v pôsobnosti rezortu analyzuje. Ako uviedol po rokovaní vlády, „súčasný systém financovania tvorí dlhy a treba poznať, v čom a kde tvorí dlhy, a potom môžeme pristúpiť aj k otázkam oddlženia.
Oddlženia tu už boli niekoľkokrát a v priebehu krátkeho času sa nemocnice znova zadlžili.“ Opakovane charakterizoval komunikáciu s P. Kažimírom ako konštruktívnu a korektnú. „Myslím, že si rozumieme,“ povedal T. Drucker.
Minister si uvedomuje, že aby mohol pýtať peniaze, „musím predkladať konkrétne návrhy, zámery a opísanie súčasnej situácie, prečo a kam finančné prostriedky idú“. Ako konštatoval v TA3, v niektorých nemocniciach ide až 90 percent prostriedkov na mzdy.
„Musíme vnútorným šetrením, preskupením zdrojov identifikovať, kde môžeme prostriedky presúvať. Máme napríklad veľmi veľký objem peňazí, ktorý ide na spotrebu liekov,“ povedal T. Drucker s tým, že efektívnejším prerozdelením by sa zrejme mohli ušetriť prostriedky, ktoré by sa dali presunúť do ústavnej či ambulantnej starostlivosti.
Upozornil aj na časté duplicity výkonov. Podľa neho minister financií chápe, že veci sa nedajú spraviť okamžite, ale je pripravený finančne pomôcť.
P. Kažimír po rokovaní vlády upozornil, že „musíme mať jasnú cestovnú mapu, ktorá bude dokazovať, že hospodárenie jednotlivých zdravotníckych zariadení má štrukturálne udržateľné hospodárenie. Ak tento problém nevyriešime, nie som pripravený sa podieľať na morálnom hazarde, ktorý sa volá oddlženie.“
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN
Obrázok, graf, tabulka...:
