Pokles intelektuálnych schopností
Ako informoval vedúci výskumného tímu MUDr. Sergej Zacharov, Ph.D., ukázalo sa, že nimi merané parametre zrakových funkcií sa u väčšiny pacientov po roku a pol od otravy vrátili na normálne hodnoty.
„Ľudia subjektívne pociťovali, že vidia lepšie ako, keď boli prepustení z nemocnice," dodal S. Zacharov. Podľa neho, však u ťažko postihnutých pacientov, ktorých bola asi pätina, nezaznamenali žiadne zlepšenie zrakových funkcií, naopak u niektorých z nich došlo k zhoršeniu.
Podľa českých vedcov kyselina mravčia, ktorá vzniká pri otrave metanolom poškodila takmer u polovice pacientov aj neuróny v hlbokých štruktúrach mozgu (bazálne gangliá).
Z dlhodobého hľadiska to môže viesť k určitému poklesu intelektuálnych schopností, pamäti či poruchy jemnej motoriky.
Vplyv na vznik neurodegeneratívnych ochorení
Vedci teraz skúmajú, či regeneratívne a neurodegeneratívne procesy podobné tým, čo prebiehajú v zrakovom nerve v rokoch nasledujúcich po otrave metanolom, sú prítomné aj v hlbokých štruktúrach mozgu.
Ako uviedlo vedenie 1. LF UK dlhodobé skúmanie následkov akútnej otravy môže dať odpoveď aj na otázku, či vystavenie človeka pôsobeniu tohto jedu, hoci v malých koncentráciách, ale po dlhšiu dobu, môže mať vplyv na vznik neurodegeneratívnych ochorení (napr. Parkinsonovej choroby, Alzheimerovej choroby) alebo polyneuropatie (poškodenie periférnych nervov ).
Metanol býva často prítomný v malých koncentráciách v ovzduší pracovísk, napríklad v potravinárstve, chemickom či farmaceutickom priemysle. Používa sa tiež ako rozpúšťadlo, súčasť farbív, nemrznúcich zmesí, pohonných hmôt.
