Ako vás ovplyvnila súčasná pandémia?
Z odborného hľadiska nás to ovplyvnilo najmä v smerovaní výskumu. S koronavírusmi sme na ústave doposiaľ nepracovali. Pred polrokom sme mali iné vedecké zameranie, ktoré sme však modifikovali a teraz sa koronavírusom SARS-CoV-2 intenzívne zaoberáme, najmä na oddelení ekológie vírusov.
Svedčí o tom aj to, že sa podieľame na viacerých projektoch, ktoré riešia túto problematiku. Zároveň sme sa aktívne zapojili aj do testovania. Pre nás je to dobrý pocit, že môžeme pomôcť spoločnosti. Snažíme sa pomôcť zdravotníctvu aspoň s rýchlym trasovaním a vyhľadávaním pozitívnych jednotlivcov.
Predpokladám, že vďaka tomu sa zvýšil záujem médií o váš ústav. Aké pozitíva a negatíva to má?
Negatíva nevnímam, videl by som skôr pozitíva. Myslím si, že toto je to, čo by sa malo diať, lebo je pravda, že predtým o Biomedicínske centrum SAV nebol v médiách alebo vo verejnosti až taký záujem. Pomohlo to zviditeľniť Biomedicínske centrum SAV prostredníctvom Virologického ústavu, ktorý je jeho súčasťou.
Dnes je potrebné poskytnúť čo najviac odborných informácií, ktoré sú založené na poznatkoch a faktoch, lebo na druhej strane vidíme, že prichádza aj veľa opačných informácií, resp. dezinformácií. Je dobré, keď prevažujú odborné znalosti a odborné veci nad tými menej odbornými, ku ktorým je niekedy verejnosť viac náchylnejšia, viac im verí, pretože sú niektorými skupinami oveľa intenzívnejšie pretláčané.
Vy ste odborník s niekoľkoročnou praxou, ako vnímate, keď vidíte, že k danej téme sa vyjadrujú nekompetentní ľudia, resp. ľudia, ktorí nie sú odborníkmi na danú tému?
V súčasnosti médiá, internet a sociálne siete dávajú veľký priestor ľuďom, ktorí prišli s niečím, čo je často z neoverených zdrojov, resp. ľuďom, ktorí nie sú v danej problematike odborníci, ale prezentujú sa, že aj oni majú čo povedať, pretože si niečo prečítali, naštudovali.
Spomedzi lekárov takto „svieti“ doktor Bukovský. Máte medzi virológmi, vedcami podobný príklad?
Z nášho blízkeho okolia neviem o nikom. Možno sa s tými ľuďmi treba viac rozprávať. Niekto sa zavrie do svojej bubliny, z ktorej potom vypúšťa nejaké veci a neprijíma nič iné. Bolo by potrebné niečo urobiť, aby tá bublina praskla. No niekedy sa to nedá, lebo ľudia sú rezistentní a niektorí to robia naschvál, pretože vedia, že ich opačný názor vzbudí záujem iných.
Ako reagujete na dezinformácie alebo čo hovoríte na tvrdenia, že SARS-CoV-2 bol vyrobený v laboratóriu zámerne a zámerne bol vypustený?
Dnes by som sa týmito informáciami vôbec nezaoberal a nebral ich vážne. Prichádzali v čase, keď sa vírus objavil a boli sme v prvej vlne, ale seriózni vedci a svetové kapacity veľmi rýchlo ukázali, že to tak nie je. Z evolúcie vírusov vieme, že toto sa stáva. Je len otázkou času, kedy to vznikne a, bohužiaľ, vzniklo to teraz. Možno sa nový vírus neobjaví ďalších 50 rokov, na druhej strane sme najmä pri koronavírusoch svedkami, že za posledných ani nie 20 rokov tu boli tri epidémie. Prvý SARS-CoV-1, potom MERS a teraz máme SARS-CoV-2. Zdá sa, akoby k tomu dochádzalo častejšie.
Je to daň za to, že nás je na tejto planéte toľko, obsadzujú sa územia, ktoré bežne neboli obsadené, divé zvieratá prichádzajú do styku s človekom častejšie a extrémne sa zrýchlila doprava a cestovanie po celej zemeguli. To všetko napomáha prenášaniu nákaz. Je jasne vedecky dokázané, že tento vírus nepochádza z laboratória, ale je výsledkom evolúcie. Človek by tento vírus ani nedokázal tak „namiešať“, spraviť, aby sa správal tak, ako sa správa. A bolo by vidno aj zásahy do jeho genómu. Tento vírus je príliš dokonalý na to, aby ho stvoril človek.
Tým, že nariadené opatrenia ovplyvňujú ľudí už dlhšie, objavujú sa čoraz častejšie argumenty, že nemajú význam. Rúška sú výmysel. Vírus neexistuje, všetko je to naplánované, aby sme boli obmedzovaní, kontrolovaní. Ako komunikovať, že opatrenia, rúška majú význam a že vírus existuje?
Nepamätám si, že by nás niečo zasiahlo tak ako aktuálna situácia. V dávnej minulosti bola na Slovensku epidémia slintačky a krívačky, ale to sa ľudí až tak netýkalo. Aj keď posledné desaťročia boli pandémie chrípky, Slovensko z nich vždy vyšlo relatívne dobre. Z toho možno plynie, že ľudia žili mimo reality, že niečo také môže nastať.
A k opatreniam, neboli sme na to pripravení, neboli sme zvyknutí, celý svet spočiatku zmätkoval, niekto robil také opatrenia, niekto onaké, uplatňoval sa taký model alebo onaký. To, že sme niektoré veci zaviedli skôr, bolo dobre. V prvej vlne sme si pomohli práve včasnými opatreniami. A nech si hocikto hocičo hovorí, bariéra rúška pomáha, veď logicky, keď rozprávam, určite prejde menej aerosólu na iného, ako keby som rúško na sebe nemal, navyše sú tieto tvrdenia dokázané vedeckými poznatkami.
Väčšinou argument potom je, že nech nosia rúška tí, ktorí sú chorí.
Lenže kto je chorý? Na rozdiel od prvého SARS, špeciálne pri tomto víruse platí, že ľudia, ktorí sú zdanlivo zdraví, môžu šíriť vírus. A šíria ho, to je dokazené, ešte predtým, ako majú klinické príznaky. Keby rúško nenosili a dali by si ho až vtedy, keď by napríklad nastúpili soplíky, tak už dávno by bol ten vírus oveľa viac rozšírený. Ak by sme sa takto všetci správali, infekcia by si rýchlo našla tých najcitlivejších. Približne 80 percent populácie to prechodí, resp. preleží pár dní alebo ostane doma v karanténe. Ide tu však o ten zvyšok populácie, ktorý ochorie a nemusel by ochorieť. Niekomu tým skrátime život možno o 5 alebo 10 rokov len preto, že niekto bol nezodpovedný. Spoločnosť by sa mala správať zodpovedne voči každému jednotlivcovi.
Pekne to vidíme na obyvateľoch Ázie, napríklad Japonsko, Čína, kde rúška majú tradíciu desaťročia, storočia. Človek v týchto krajinách si ho dá, pretože vie, že chráni ostatných, ani nie tak seba. Na toto nie sme zvyknutí, neboli sme zvyknutí a možno by sme si mohli zvyknúť. Mohlo by to ostať, aj keď COVID-19 pominie. Keď sa cítim zle a dám si rúško, už sa mi nebudú smiať, ale povedia si, to je človek, ktorý chráni ostatných a správa sa zodpovedne.
Najnovšie sa ako vzorový príklad dáva švédsky model. Pokiaľ viem, švédsky model bol postavený na získaní kolektívnej imunity. Na druhej strane však máme údaje o smrtnosti obyvateľov na toto ochorenie..
Vtedy som nebol vo Švédsku, nepoznám ľudí, ktorí boli vo Švédsku, ale z toho, čo som len čítal, to nebolo tak, že tam neboli žiadne opatrenia. Boli opatrenia, len Švédi a ľudia zo severských krajín sa správajú trošku ináč, komunita, spoločnosť tam funguje inak, ako funguje u nás. Opatrenia tam boli, len neboli tak riadené, ako boli riadené na Slovensku. Samozrejme, vieme, že Švédi za to zaplatili, zomrelo tam niekoľko tisíc ľudí. Každý má cestu, ktorou ide. Myslím si, že naša cesta nebola zlá, len neviem, či bolo dobré tak otvárať hranice, púšťať masívne na dovolenky atď. To je daň za to, že sme súčasťou otvorenej Európy, je prirodzené, že ľudia chcú cestovať.
Spomínali ste prvý SARS aj MERS. V čom je SARS-CoV-2 iný?
Zdrojom MERS-u sú ťavy, preto sa týka najmä časti sveta, kde ich chovajú, napríklad Arabský polostrov, a aj preto MERS u nás veľmi nezarezonoval. Prvý SARS sa podaril dostať pod kontrolu vďaka tomu, že dokázali účinne dohľadať pacientov a okamžite ich izolovať. Ohniská sa rýchlo hasili, čiže sa to nerozšírilo.
SARS-CoV-1 sa však šíril až po objavení klinických príznakov. Teraz máme vírus so zlepšením, ktorý dokáže byť infekčný ešte predtým, ako sa prejavia klinické príznaky. Je pomerne vysoko infekčný a niektorí jednotlivci ho dokážu šíriť veľmi účinne.
Monitorujete aj mutovanie alebo silu SARS-CoV-2? Prichádzajú viaceré správy o tom, že napríklad vírus sa objavil v zmrazených vzorkách v Španielsku z februára 2019 alebo v Číne sa objavil už počas leta, podobne aj v Taliansku..
Áno, spomínajú sa také prípady. A aj u nás počúvame, že v decembri som mal taký ťažký zápal pľúc, aký som ešte nemal. Platia tu dve veci, a to, že vírus je infekčný určité obdobie a že pacienti, ktorí sú infikovaní, ho vylučujú okolo 10 dní. Samozrejme, je to individuálne, ale na základe toho vieme povedať, že stačí, keď ľudia ostanú dlhšie v domácej karanténe. Až potom by sa mohli prepúšťať do spoločnosti a nemali by byť infekční.
Naši kolegovia dokazujú, či dlhšie infikovaný človek má vírus infekčný, alebo nemá. Napríklad taká PCR technika je extrémne citlivá, dokáže identifikovať vírusovú RNA, ale v určitom čase to nemusí znamenať, že pacient je stále infekčný.
V súvislosti s testovaním sa objavili rôzne názory na jeho význam. Má teda testovanie význam?
Všeobecne diagnostika je nástroj na to, aby sme ochorenie odhalili. Takže testovanie určite význam má. Pretože ak sa testuje správne a celý systém je správne nastavený, malo by dochádzať k tomu, že eliminuje ľudí, ktorí sú infikovaní. Snažíme sa ich tým určité obdobie eliminovať, aby nenakazili ďalších. To je snaha zabrániť vírusu, aby sa rozšíril, aby nenastalo komunitné šírenie. Pokiaľ sa stíha trasovanie a prípady sa zadržiavajú, testovanie má veľký význam.
Keby nastala situácia, že by ôsmi ľudia z desiatich mali vírus, celoplošné testovanie by strácalo na význame. No zmysel by malo chrániť určité špecifické populácie, ako sú dôchodcovia či klienti domovov sociálnych služieb atď.
Jedna zo zdravotných poisťovní ohlásila benefit, že ponúka testovanie, ktoré vie rozlíšiť chrípku od ochorenia COVID-19. Má význam takéto testovanie?
Určite to má zmysel, lebo na jeseň bude dôležité oddeliť chrípku od ochorenia COVID-19. Ak by sa nám začali enormne hromadiť pacienti s ochorením COVID-19, smerujeme k tomu, že môžeme mať problém na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. Keby bolo viac chrípky ako ochorenia COVID-19, chrípku vieme manažovať, pretože ju máme každý rok. Z tohto pohľadu bude potrebné mať týchto pacientov odlíšených, a to rýchlo.
Otázka je, aká bude chrípková sezóna. Chcel by som byť optimista a myslieť si že tohto roku chrípky toľko nebude, pretože opatrenia, ktoré sme prijali (rúška, odstup, umývanie rúk), platia aj na chrípku. To je vírus, ktorý sa šíri podobne ako SARS-CoV-2.
Prebiehajú nejaké modelové situácie, v ktorých sa spoja tieto dva vírusy dohromady? A sledujú, čo to môže spôsobiť?
Kolegovia budú pracovať na jednom projekte, ktorý vyvíja testy na ich rozlíšenie. Zákonite musíte postupovať tak, že spojíte tieto dva vírusy a budete hľadať, či to funguje na jeden alebo druhý, dôležitá je potom aj citlivosť testu. Takže áno, tieto veci sa robia a aj my sa spolupodieľame na projekte, ktorý by mal smerovať k vývoju metódy, ktorá dokáže tieto dva vírusy odlíšiť.
Virologickému ústavu Biomedicínskeho centra SAV sa podarilo izolovať prvé slovenské kmene vírusu. Aký to má význam?
Má to niekoľko významov v rôznych rovinách. Keďže sme Virologický ústav, patrilo sa pokúsiť sa o izolovanie vírusu. Už len z toho, že sú tu virológovia, ktorí to majú v náplni práce a vedeli, ako na to. Mali sme podmienky, know-how a ľudí, takže sa nám to podarilo. Máme izoláty a využitie izolátov je široké. Dokázali sme ich využiť, keď sme vyvíjali slovenské PCR testy, tam sme ich používali ako pozitívne kontroly k testom.
Sme súčasťou európskeho vírusového archívu EVAg. To je zoskupenie viacerých svetových laboratórií, ktorých úlohou je izolovať vírusy, vyčistiť ich, uskladniť, charakterizovať a potom poskytnúť svetovej vedeckej komunite na bádanie. My sme tiež takto naše izoláty spracovali, charakterizovali, sekvenovali a v súčasnosti už máme aj ich elektromikroskopické snímky, čiže sme ich pod mikroskopom videli, ako vyzerajú, a poskytli sme ich do tejto banky.
Izoláty sú uskladňované u nás a prichádzajú žiadosti od vedcov z celého sveta, či je to Európa, Ázia, Amerika, aby sme im poslali naše izoláty a oni ich potom používajú na svoje experimenty.
Dá sa to využiť aj na výrobu vakcíny?
Dá. Vakcíny sa dnes vyrábajú viacerými metódami. Keby sme chceli využiť vírus, to je klasická výroba vakcíny, ktorá sa dnes používa menej. Veľmi zjednodušene, zoberiete vírus, buď ho oslabíte, alebo inaktivujete a takýmito vírusmi môžete potom vakcinovať ľudí. Toto nie je náš záujem, pretože na to sú iné vedecké tímy a firmy.
Samozrejme, sú aj ďalšie metódy, ktorými sa dá pripraviť vakcína založená najmä na príprave rekombinantných molekúl. Vírus však môže slúžiť aj ako kontrola, či po vakcinácii dochádza k jeho neutralizácii. Princíp je, že vakcína vyvolá tvorbu protilátok, protilátka sa naviaže na vírus a neutralizuje ho.
Máte tu aj iné vírusy?
Samozrejme. Historicky prvým vírusom, ktorý sa u nás začal skúmať už v roku 1953, bol vírus chrípky. Dodnes sa s ním pracuje, pretože stále vidíme, že chrípka nás trápi, každý rok príde sezóna, sem-tam pandémia. Ideálne by bolo objaviť univerzálnu vakcínu, ktorá by dokázala ochrániť pred všetkými kmeňmi chrípky, ktoré sa objavujú každoročne.
Ďalšie vírusy, ktorých výskum má na ústave tradíciu, sú herpetické vírusy. Mnohé už slúžia skôr ako modely pre výskum vírusov. Jedno z najstarších oddelení je oddelenie rickettsií. Rickettsie sú malé organizmy, ktoré sú na pomedzí medzi vírusmi a baktériami a spôsobujú niektoré závažné ochorenia.
Našou súčasťou je aj skupina, ktorá sa venuje rastlinnej virológii, pretože aj rastliny majú svoje vírusy. Tie sú významné z ekonomického hľadiska, pretože devastujú úrodu, plodiny. Najznámejší u nás je vírus šárky slivky, ktorý nám devastuje slivky a vďaka tomu už pomaly nie sme slivovicová veľmoc. Na ústave máme aj oddelenie nádorovej biológie, ktoré sa venuje skúmaniu nádorového mikroprostredia, najmä z pohľadu hypoxie a špeciálneho markeru označovaného ako karbonická anhydráza IX, ktorý bol objavený na Virologickom ústave.
Dotkli sme sa už trochu očkovania. Ako ovplyvňuje prítomnosť protilátok v tele očkovanie, resp. účinnosť vakcíny?
Princíp vakcinácie je, že pripravíte vakcínu, ktorá bude dobrá v tom, že jednotlivci budú tvoriť jednak dostatočnú hladinu protilátok a súčasne tieto protilátky budú v organizme dlhodobo pretrvávať. Každý pracuje s iným modelom, každý môže svoju vakcínu inak dizajnovať. Aj preto je dnes spoločností, ktoré vyvíjajú vakcínu, veľa.
Určite bude treba pripraviť aj vakcínu, ktorá vyvolá silnejšiu imunitnú odpoveď, hlavne v imunitne oslabených skupinách, respektíve u seniorov. Vírus a vakcína sú dve odlišné veci. Keď k nám príde vakcína, jej súčasťou nebude vírus SARS-CoV-2, ale vakcíny budú obsahovať iba časti vírusov (jeden proteín). Ak sa niekto bojí, že keď ho budú vakcinovať, že by sa mohol nakaziť COVID-19, nenakazí sa, pretože vakcína vírus neobsahuje.
Dáte sa zaočkovať, keď bude vakcína proti COVID-19?
Dám sa zaočkovať, pokojne prvý a v televízii. Toto je ďalšia veľká debata, či povinné alebo dobrovoľné očkovanie. Zas je to len o tom, ako to ľudia pochopia. Ak dáte veľa pozitívnych príkladov, ľudia reagujú na pozitívne príklady a dajú na svoje vzory. Každá skupina, veková alebo záujmová, má svoj vzor, a keď ten ide príkladom, dá sa zaočkovať, tak možno z desiatich ho sedem ľudí bude nasledovať. A to stačí.
Samozrejme, veľa ľudí nepotrebuje presviedčať, pretože vedia, že je to dobré. No je aj skupina, ktorá povie, že nikdy sa nedá zaočkovať. Vy musíte získať na svoju stranu väčšinu, ktorú potrebujete, aby si uvedomili, že sa potrebujeme chrániť ako spoločnosť, ako kolektív, nie ako jednotlivec. Napríklad v severských krajinách, ako napríklad Fínsko, je očkovanie na dobrovoľnej báze a preočkovanosť je oveľa väčšia ako u nás. Len preto, že ľudia sa správajú zodpovedne a chránia seba, svoju spoločnosť, cítia kolektívnu zodpovednosť. Treba si uvedomiť, že vakcinácia a vakcíny sú jedným z najväčších objavov ľudstva a historicky zachránili stovky miliónov životov.
Vzhľadom na situáciu okolo pandémie a aj väčší mediálny záujem o vedcov, prezentovanie vedy, očakávate väčší záujem mladých ľudí, študentov o vedu?
To je ťažká otázka. Mal by som povedať, že áno, ale už zo skúseností viem, že ľudská pamäť je strašne krátka. Aj teraz sme boli svedkami, že v marci boli všetci nadšení, ako nám vedci pomáhajú. No časom sa to vytráca, prichádzajú iné starosti, iné veci a veda sa zasa ocitá v kúte. Tak som trochu skeptický. Možno krátkodobo áno, ale z dlhodobého hľadiska, pokiaľ celospoločensky nepríde k zmenám, tak nie.
To sa však týka nielen výskumu, ale hlavne vzdelávania ľudí. Čím máte vzdelanejších ľudí, čím sú ľudia rozhľadenejší, tým viac ich veda láka. To máte ako v športe, keď máte dvadsať futbalistov, možno zo žiadneho nebude excelentný futbalista. Keď ich máte 20-tisíc, tak dvaja, traja, štyria budú vynikajúci. A tak je to aj so vzdelaním, čím máte viac vzdelaných, tým máte väčšiu šancu mať aj kvalitnú vedu.
Juraj Kopáček
Vyštudoval veterinárnu medicínu, dlhodobo pracuje na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV. Absolvoval viacročné zahraničné pobyty vo Veľkej Británii, v Japonsku a Belgicku. Vo svojom výskume sa venoval a venuje molekulárnej biológii a patogenéze niektorých vírusov a priónov a taktiež výskumu nádorového mikroprostredia. Posledné roky pôsobí vo vedení Virologického ústavu BMC SAV.
Z odborného hľadiska nás to ovplyvnilo najmä v smerovaní výskumu. S koronavírusmi sme na ústave doposiaľ nepracovali. Pred polrokom sme mali iné vedecké zameranie, ktoré sme však modifikovali a teraz sa koronavírusom SARS-CoV-2 intenzívne zaoberáme, najmä na oddelení ekológie vírusov.
Svedčí o tom aj to, že sa podieľame na viacerých projektoch, ktoré riešia túto problematiku. Zároveň sme sa aktívne zapojili aj do testovania. Pre nás je to dobrý pocit, že môžeme pomôcť spoločnosti. Snažíme sa pomôcť zdravotníctvu aspoň s rýchlym trasovaním a vyhľadávaním pozitívnych jednotlivcov.
Predpokladám, že vďaka tomu sa zvýšil záujem médií o váš ústav. Aké pozitíva a negatíva to má?
Negatíva nevnímam, videl by som skôr pozitíva. Myslím si, že toto je to, čo by sa malo diať, lebo je pravda, že predtým o Biomedicínske centrum SAV nebol v médiách alebo vo verejnosti až taký záujem. Pomohlo to zviditeľniť Biomedicínske centrum SAV prostredníctvom Virologického ústavu, ktorý je jeho súčasťou.
Dnes je potrebné poskytnúť čo najviac odborných informácií, ktoré sú založené na poznatkoch a faktoch, lebo na druhej strane vidíme, že prichádza aj veľa opačných informácií, resp. dezinformácií. Je dobré, keď prevažujú odborné znalosti a odborné veci nad tými menej odbornými, ku ktorým je niekedy verejnosť viac náchylnejšia, viac im verí, pretože sú niektorými skupinami oveľa intenzívnejšie pretláčané.
Vy ste odborník s niekoľkoročnou praxou, ako vnímate, keď vidíte, že k danej téme sa vyjadrujú nekompetentní ľudia, resp. ľudia, ktorí nie sú odborníkmi na danú tému?
V súčasnosti médiá, internet a sociálne siete dávajú veľký priestor ľuďom, ktorí prišli s niečím, čo je často z neoverených zdrojov, resp. ľuďom, ktorí nie sú v danej problematike odborníci, ale prezentujú sa, že aj oni majú čo povedať, pretože si niečo prečítali, naštudovali.
Spomedzi lekárov takto „svieti“ doktor Bukovský. Máte medzi virológmi, vedcami podobný príklad?
Z nášho blízkeho okolia neviem o nikom. Možno sa s tými ľuďmi treba viac rozprávať. Niekto sa zavrie do svojej bubliny, z ktorej potom vypúšťa nejaké veci a neprijíma nič iné. Bolo by potrebné niečo urobiť, aby tá bublina praskla. No niekedy sa to nedá, lebo ľudia sú rezistentní a niektorí to robia naschvál, pretože vedia, že ich opačný názor vzbudí záujem iných.
Ako reagujete na dezinformácie alebo čo hovoríte na tvrdenia, že SARS-CoV-2 bol vyrobený v laboratóriu zámerne a zámerne bol vypustený?
Dnes by som sa týmito informáciami vôbec nezaoberal a nebral ich vážne. Prichádzali v čase, keď sa vírus objavil a boli sme v prvej vlne, ale seriózni vedci a svetové kapacity veľmi rýchlo ukázali, že to tak nie je. Z evolúcie vírusov vieme, že toto sa stáva. Je len otázkou času, kedy to vznikne a, bohužiaľ, vzniklo to teraz. Možno sa nový vírus neobjaví ďalších 50 rokov, na druhej strane sme najmä pri koronavírusoch svedkami, že za posledných ani nie 20 rokov tu boli tri epidémie. Prvý SARS-CoV-1, potom MERS a teraz máme SARS-CoV-2. Zdá sa, akoby k tomu dochádzalo častejšie.
Je to daň za to, že nás je na tejto planéte toľko, obsadzujú sa územia, ktoré bežne neboli obsadené, divé zvieratá prichádzajú do styku s človekom častejšie a extrémne sa zrýchlila doprava a cestovanie po celej zemeguli. To všetko napomáha prenášaniu nákaz. Je jasne vedecky dokázané, že tento vírus nepochádza z laboratória, ale je výsledkom evolúcie. Človek by tento vírus ani nedokázal tak „namiešať“, spraviť, aby sa správal tak, ako sa správa. A bolo by vidno aj zásahy do jeho genómu. Tento vírus je príliš dokonalý na to, aby ho stvoril človek.
Tým, že nariadené opatrenia ovplyvňujú ľudí už dlhšie, objavujú sa čoraz častejšie argumenty, že nemajú význam. Rúška sú výmysel. Vírus neexistuje, všetko je to naplánované, aby sme boli obmedzovaní, kontrolovaní. Ako komunikovať, že opatrenia, rúška majú význam a že vírus existuje?
Nepamätám si, že by nás niečo zasiahlo tak ako aktuálna situácia. V dávnej minulosti bola na Slovensku epidémia slintačky a krívačky, ale to sa ľudí až tak netýkalo. Aj keď posledné desaťročia boli pandémie chrípky, Slovensko z nich vždy vyšlo relatívne dobre. Z toho možno plynie, že ľudia žili mimo reality, že niečo také môže nastať.
A k opatreniam, neboli sme na to pripravení, neboli sme zvyknutí, celý svet spočiatku zmätkoval, niekto robil také opatrenia, niekto onaké, uplatňoval sa taký model alebo onaký. To, že sme niektoré veci zaviedli skôr, bolo dobre. V prvej vlne sme si pomohli práve včasnými opatreniami. A nech si hocikto hocičo hovorí, bariéra rúška pomáha, veď logicky, keď rozprávam, určite prejde menej aerosólu na iného, ako keby som rúško na sebe nemal, navyše sú tieto tvrdenia dokázané vedeckými poznatkami.
Väčšinou argument potom je, že nech nosia rúška tí, ktorí sú chorí.
Lenže kto je chorý? Na rozdiel od prvého SARS, špeciálne pri tomto víruse platí, že ľudia, ktorí sú zdanlivo zdraví, môžu šíriť vírus. A šíria ho, to je dokazené, ešte predtým, ako majú klinické príznaky. Keby rúško nenosili a dali by si ho až vtedy, keď by napríklad nastúpili soplíky, tak už dávno by bol ten vírus oveľa viac rozšírený. Ak by sme sa takto všetci správali, infekcia by si rýchlo našla tých najcitlivejších. Približne 80 percent populácie to prechodí, resp. preleží pár dní alebo ostane doma v karanténe. Ide tu však o ten zvyšok populácie, ktorý ochorie a nemusel by ochorieť. Niekomu tým skrátime život možno o 5 alebo 10 rokov len preto, že niekto bol nezodpovedný. Spoločnosť by sa mala správať zodpovedne voči každému jednotlivcovi.
Pekne to vidíme na obyvateľoch Ázie, napríklad Japonsko, Čína, kde rúška majú tradíciu desaťročia, storočia. Človek v týchto krajinách si ho dá, pretože vie, že chráni ostatných, ani nie tak seba. Na toto nie sme zvyknutí, neboli sme zvyknutí a možno by sme si mohli zvyknúť. Mohlo by to ostať, aj keď COVID-19 pominie. Keď sa cítim zle a dám si rúško, už sa mi nebudú smiať, ale povedia si, to je človek, ktorý chráni ostatných a správa sa zodpovedne.
Najnovšie sa ako vzorový príklad dáva švédsky model. Pokiaľ viem, švédsky model bol postavený na získaní kolektívnej imunity. Na druhej strane však máme údaje o smrtnosti obyvateľov na toto ochorenie..
Vtedy som nebol vo Švédsku, nepoznám ľudí, ktorí boli vo Švédsku, ale z toho, čo som len čítal, to nebolo tak, že tam neboli žiadne opatrenia. Boli opatrenia, len Švédi a ľudia zo severských krajín sa správajú trošku ináč, komunita, spoločnosť tam funguje inak, ako funguje u nás. Opatrenia tam boli, len neboli tak riadené, ako boli riadené na Slovensku. Samozrejme, vieme, že Švédi za to zaplatili, zomrelo tam niekoľko tisíc ľudí. Každý má cestu, ktorou ide. Myslím si, že naša cesta nebola zlá, len neviem, či bolo dobré tak otvárať hranice, púšťať masívne na dovolenky atď. To je daň za to, že sme súčasťou otvorenej Európy, je prirodzené, že ľudia chcú cestovať.
Spomínali ste prvý SARS aj MERS. V čom je SARS-CoV-2 iný?
Zdrojom MERS-u sú ťavy, preto sa týka najmä časti sveta, kde ich chovajú, napríklad Arabský polostrov, a aj preto MERS u nás veľmi nezarezonoval. Prvý SARS sa podaril dostať pod kontrolu vďaka tomu, že dokázali účinne dohľadať pacientov a okamžite ich izolovať. Ohniská sa rýchlo hasili, čiže sa to nerozšírilo.
SARS-CoV-1 sa však šíril až po objavení klinických príznakov. Teraz máme vírus so zlepšením, ktorý dokáže byť infekčný ešte predtým, ako sa prejavia klinické príznaky. Je pomerne vysoko infekčný a niektorí jednotlivci ho dokážu šíriť veľmi účinne.
Monitorujete aj mutovanie alebo silu SARS-CoV-2? Prichádzajú viaceré správy o tom, že napríklad vírus sa objavil v zmrazených vzorkách v Španielsku z februára 2019 alebo v Číne sa objavil už počas leta, podobne aj v Taliansku..
Áno, spomínajú sa také prípady. A aj u nás počúvame, že v decembri som mal taký ťažký zápal pľúc, aký som ešte nemal. Platia tu dve veci, a to, že vírus je infekčný určité obdobie a že pacienti, ktorí sú infikovaní, ho vylučujú okolo 10 dní. Samozrejme, je to individuálne, ale na základe toho vieme povedať, že stačí, keď ľudia ostanú dlhšie v domácej karanténe. Až potom by sa mohli prepúšťať do spoločnosti a nemali by byť infekční.
Naši kolegovia dokazujú, či dlhšie infikovaný človek má vírus infekčný, alebo nemá. Napríklad taká PCR technika je extrémne citlivá, dokáže identifikovať vírusovú RNA, ale v určitom čase to nemusí znamenať, že pacient je stále infekčný.
V súvislosti s testovaním sa objavili rôzne názory na jeho význam. Má teda testovanie význam?
Všeobecne diagnostika je nástroj na to, aby sme ochorenie odhalili. Takže testovanie určite význam má. Pretože ak sa testuje správne a celý systém je správne nastavený, malo by dochádzať k tomu, že eliminuje ľudí, ktorí sú infikovaní. Snažíme sa ich tým určité obdobie eliminovať, aby nenakazili ďalších. To je snaha zabrániť vírusu, aby sa rozšíril, aby nenastalo komunitné šírenie. Pokiaľ sa stíha trasovanie a prípady sa zadržiavajú, testovanie má veľký význam.
Keby nastala situácia, že by ôsmi ľudia z desiatich mali vírus, celoplošné testovanie by strácalo na význame. No zmysel by malo chrániť určité špecifické populácie, ako sú dôchodcovia či klienti domovov sociálnych služieb atď.
Jedna zo zdravotných poisťovní ohlásila benefit, že ponúka testovanie, ktoré vie rozlíšiť chrípku od ochorenia COVID-19. Má význam takéto testovanie?
Určite to má zmysel, lebo na jeseň bude dôležité oddeliť chrípku od ochorenia COVID-19. Ak by sa nám začali enormne hromadiť pacienti s ochorením COVID-19, smerujeme k tomu, že môžeme mať problém na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. Keby bolo viac chrípky ako ochorenia COVID-19, chrípku vieme manažovať, pretože ju máme každý rok. Z tohto pohľadu bude potrebné mať týchto pacientov odlíšených, a to rýchlo.
Otázka je, aká bude chrípková sezóna. Chcel by som byť optimista a myslieť si že tohto roku chrípky toľko nebude, pretože opatrenia, ktoré sme prijali (rúška, odstup, umývanie rúk), platia aj na chrípku. To je vírus, ktorý sa šíri podobne ako SARS-CoV-2.
Prebiehajú nejaké modelové situácie, v ktorých sa spoja tieto dva vírusy dohromady? A sledujú, čo to môže spôsobiť?
Kolegovia budú pracovať na jednom projekte, ktorý vyvíja testy na ich rozlíšenie. Zákonite musíte postupovať tak, že spojíte tieto dva vírusy a budete hľadať, či to funguje na jeden alebo druhý, dôležitá je potom aj citlivosť testu. Takže áno, tieto veci sa robia a aj my sa spolupodieľame na projekte, ktorý by mal smerovať k vývoju metódy, ktorá dokáže tieto dva vírusy odlíšiť.
Virologickému ústavu Biomedicínskeho centra SAV sa podarilo izolovať prvé slovenské kmene vírusu. Aký to má význam?
Má to niekoľko významov v rôznych rovinách. Keďže sme Virologický ústav, patrilo sa pokúsiť sa o izolovanie vírusu. Už len z toho, že sú tu virológovia, ktorí to majú v náplni práce a vedeli, ako na to. Mali sme podmienky, know-how a ľudí, takže sa nám to podarilo. Máme izoláty a využitie izolátov je široké. Dokázali sme ich využiť, keď sme vyvíjali slovenské PCR testy, tam sme ich používali ako pozitívne kontroly k testom.
Sme súčasťou európskeho vírusového archívu EVAg. To je zoskupenie viacerých svetových laboratórií, ktorých úlohou je izolovať vírusy, vyčistiť ich, uskladniť, charakterizovať a potom poskytnúť svetovej vedeckej komunite na bádanie. My sme tiež takto naše izoláty spracovali, charakterizovali, sekvenovali a v súčasnosti už máme aj ich elektromikroskopické snímky, čiže sme ich pod mikroskopom videli, ako vyzerajú, a poskytli sme ich do tejto banky.
Izoláty sú uskladňované u nás a prichádzajú žiadosti od vedcov z celého sveta, či je to Európa, Ázia, Amerika, aby sme im poslali naše izoláty a oni ich potom používajú na svoje experimenty.
Dá sa to využiť aj na výrobu vakcíny?
Dá. Vakcíny sa dnes vyrábajú viacerými metódami. Keby sme chceli využiť vírus, to je klasická výroba vakcíny, ktorá sa dnes používa menej. Veľmi zjednodušene, zoberiete vírus, buď ho oslabíte, alebo inaktivujete a takýmito vírusmi môžete potom vakcinovať ľudí. Toto nie je náš záujem, pretože na to sú iné vedecké tímy a firmy.
Samozrejme, sú aj ďalšie metódy, ktorými sa dá pripraviť vakcína založená najmä na príprave rekombinantných molekúl. Vírus však môže slúžiť aj ako kontrola, či po vakcinácii dochádza k jeho neutralizácii. Princíp je, že vakcína vyvolá tvorbu protilátok, protilátka sa naviaže na vírus a neutralizuje ho.
Máte tu aj iné vírusy?
Samozrejme. Historicky prvým vírusom, ktorý sa u nás začal skúmať už v roku 1953, bol vírus chrípky. Dodnes sa s ním pracuje, pretože stále vidíme, že chrípka nás trápi, každý rok príde sezóna, sem-tam pandémia. Ideálne by bolo objaviť univerzálnu vakcínu, ktorá by dokázala ochrániť pred všetkými kmeňmi chrípky, ktoré sa objavujú každoročne.
Ďalšie vírusy, ktorých výskum má na ústave tradíciu, sú herpetické vírusy. Mnohé už slúžia skôr ako modely pre výskum vírusov. Jedno z najstarších oddelení je oddelenie rickettsií. Rickettsie sú malé organizmy, ktoré sú na pomedzí medzi vírusmi a baktériami a spôsobujú niektoré závažné ochorenia.
Našou súčasťou je aj skupina, ktorá sa venuje rastlinnej virológii, pretože aj rastliny majú svoje vírusy. Tie sú významné z ekonomického hľadiska, pretože devastujú úrodu, plodiny. Najznámejší u nás je vírus šárky slivky, ktorý nám devastuje slivky a vďaka tomu už pomaly nie sme slivovicová veľmoc. Na ústave máme aj oddelenie nádorovej biológie, ktoré sa venuje skúmaniu nádorového mikroprostredia, najmä z pohľadu hypoxie a špeciálneho markeru označovaného ako karbonická anhydráza IX, ktorý bol objavený na Virologickom ústave.
Dotkli sme sa už trochu očkovania. Ako ovplyvňuje prítomnosť protilátok v tele očkovanie, resp. účinnosť vakcíny?
Princíp vakcinácie je, že pripravíte vakcínu, ktorá bude dobrá v tom, že jednotlivci budú tvoriť jednak dostatočnú hladinu protilátok a súčasne tieto protilátky budú v organizme dlhodobo pretrvávať. Každý pracuje s iným modelom, každý môže svoju vakcínu inak dizajnovať. Aj preto je dnes spoločností, ktoré vyvíjajú vakcínu, veľa.
Určite bude treba pripraviť aj vakcínu, ktorá vyvolá silnejšiu imunitnú odpoveď, hlavne v imunitne oslabených skupinách, respektíve u seniorov. Vírus a vakcína sú dve odlišné veci. Keď k nám príde vakcína, jej súčasťou nebude vírus SARS-CoV-2, ale vakcíny budú obsahovať iba časti vírusov (jeden proteín). Ak sa niekto bojí, že keď ho budú vakcinovať, že by sa mohol nakaziť COVID-19, nenakazí sa, pretože vakcína vírus neobsahuje.
Dáte sa zaočkovať, keď bude vakcína proti COVID-19?
Dám sa zaočkovať, pokojne prvý a v televízii. Toto je ďalšia veľká debata, či povinné alebo dobrovoľné očkovanie. Zas je to len o tom, ako to ľudia pochopia. Ak dáte veľa pozitívnych príkladov, ľudia reagujú na pozitívne príklady a dajú na svoje vzory. Každá skupina, veková alebo záujmová, má svoj vzor, a keď ten ide príkladom, dá sa zaočkovať, tak možno z desiatich ho sedem ľudí bude nasledovať. A to stačí.
Samozrejme, veľa ľudí nepotrebuje presviedčať, pretože vedia, že je to dobré. No je aj skupina, ktorá povie, že nikdy sa nedá zaočkovať. Vy musíte získať na svoju stranu väčšinu, ktorú potrebujete, aby si uvedomili, že sa potrebujeme chrániť ako spoločnosť, ako kolektív, nie ako jednotlivec. Napríklad v severských krajinách, ako napríklad Fínsko, je očkovanie na dobrovoľnej báze a preočkovanosť je oveľa väčšia ako u nás. Len preto, že ľudia sa správajú zodpovedne a chránia seba, svoju spoločnosť, cítia kolektívnu zodpovednosť. Treba si uvedomiť, že vakcinácia a vakcíny sú jedným z najväčších objavov ľudstva a historicky zachránili stovky miliónov životov.
Vzhľadom na situáciu okolo pandémie a aj väčší mediálny záujem o vedcov, prezentovanie vedy, očakávate väčší záujem mladých ľudí, študentov o vedu?
To je ťažká otázka. Mal by som povedať, že áno, ale už zo skúseností viem, že ľudská pamäť je strašne krátka. Aj teraz sme boli svedkami, že v marci boli všetci nadšení, ako nám vedci pomáhajú. No časom sa to vytráca, prichádzajú iné starosti, iné veci a veda sa zasa ocitá v kúte. Tak som trochu skeptický. Možno krátkodobo áno, ale z dlhodobého hľadiska, pokiaľ celospoločensky nepríde k zmenám, tak nie.
To sa však týka nielen výskumu, ale hlavne vzdelávania ľudí. Čím máte vzdelanejších ľudí, čím sú ľudia rozhľadenejší, tým viac ich veda láka. To máte ako v športe, keď máte dvadsať futbalistov, možno zo žiadneho nebude excelentný futbalista. Keď ich máte 20-tisíc, tak dvaja, traja, štyria budú vynikajúci. A tak je to aj so vzdelaním, čím máte viac vzdelaných, tým máte väčšiu šancu mať aj kvalitnú vedu.
Juraj Kopáček
Vyštudoval veterinárnu medicínu, dlhodobo pracuje na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV. Absolvoval viacročné zahraničné pobyty vo Veľkej Británii, v Japonsku a Belgicku. Vo svojom výskume sa venoval a venuje molekulárnej biológii a patogenéze niektorých vírusov a priónov a taktiež výskumu nádorového mikroprostredia. Posledné roky pôsobí vo vedení Virologického ústavu BMC SAV.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Jana Andelová, ZdN