Na konferencii Zdravotníckych novín Slovenské zdravotníctvo 2020 (pozn. konferencia sa konala 24. septembra) v prvom bloku diskutovali o fungovaní zdravotných poisťovní a nemocníc generálni riaditelia troch zdravotných poisťovní na Slovensku spolu s prezidentom Asociácie nemocníc Slovenska. K téme sa vyjadril aj minister zdravotníctva Marek Krajčí, a to online z dôvodu karantény.
Výpadky
Už na poslednom Okrúhlom stole Zdravotníckych novín deklarovali riaditelia zdravotných poisťovní výpadok na príjmoch vinou pandémie do konca roka približne 200 miliónov eur. Nemocnice avizujú dlhy vo výške 600 miliónov eur a na pohľadávky vo výške 95 miliónov eur upozornili aj dodávatelia zdravotníckych pomôcok. Opakovane sme sa pýtali ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, ako vyzerajú rokovania o dofinancovaní, o akej výške sa rokuje a kedy možno očakávať dofinancovanie. Odpovede prichádzali vždy neisté a všeobecného charakteru, že o téme sa rokuje. Je však koniec septembra, o výpadkoch počuť od marca a nikto presne nevie, ako a či vôbec prebehne dofinancovanie do konca roka 2020.
„K lepšiemu sa tá suma určite nezmenila, skôr sa zhoršuje ako zlepšuje,“ potvrdil výpadok šéf Union zdravotnej poisťovne Mgr. Michal Špaňár, MBA. Potvrdil nepriaznivú situáciu v oblasti plánovania rozpočtov na budúci rok. „My môžeme veľmi nepokojne plánovať zvyšok tohto roka, my nevieme ani tento rok, nieto ešte ten budúci,“ podotkol M. Špaňár. Podľa neho je však vzniknutá situácia výsledkom dlhodobého nešťastného deformovania systému, ktorý iks rokov potichu sťahoval peniaze zo zdravotníctva, a to tým, že sa znižovala platba za poistencov štátu a všetko sa nechávalo na zamestnancoch. A následne upozornil, že vôbec nie je príležitosť na diskusiu na túto tému s kompetentnými.
Aj šéf zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan skonštatoval, že ich doterajší výpadok môže byť do konca roka vyšší. „Komunikácia ohľadne tohto je blížiaca sa k nule. Nevieme, na čo sa treba pripraviť,“ potvrdil M. Kultan. Ako uviedol, téma dofinancovávania sa až tak netýkala zdravotných poisťovní, ale poskytovateľov. „Súčasťou dofinancovania boli vždy memorandum alebo záväzok, že z tých peňazí si poisťovňa nenechá ani euro, že ich nepoužije ani na zisk, ani na prevádzkové náklady. De facto koho to dofinancovanie alebo nedofinancovanie bude trápiť, budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pretože oni sú konečným prijímateľom, keď nie 100 percent, tak 90 percent tejto sumy,“ zhrnul M. Kultan a dodal. „Zdravotníctvo sa stalo závislým od ministerstva financií, vzdali sme sa časti našej kompetencie, že to už nemáme v rukách. Zdravotníctvo finančnou prioritou zďaleka nie je, sme azda jediný sektor, kde za posledných 10 rokov poklesol objem peňazí platených zo štátneho rozpočtu. Je to všetko na pleciach zamestnávateľov a zamestnancov,“ popísal šéf Dôvery.
Aj výpadky pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) môžu byť do konca roka ešte vyššie, podľa riaditeľa Ing. Richarda Strapka to závisí od vývoja druhej vlny pandémie. Tiež potvrdil potrebu dofinancovania. „S druhou vlnou sú spojené opatrenia, aj my sme spustili testovania respiračných chorôb pred operáciami, aby sa už nestalo to, čo sme zažili, prípad, keď, bohužiaľ, na urgent priniesli pozitívneho pacienta a v dôsledku toho operačné sály, personál, celé ARO, to všetko zastalo na 2 týždne. A to je problém, zdravotná starostlivosť nesmie zastať,“ upozornil R. Strapko.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. Marián Petko na úvod zdôraznil, že spomínaný dlh 600 miliónov je v prvom rade dlh štátnych nemocníc, z toho je výrazný dlh voči Sociálnej poisťovni. „Dvadsať rokov pôsobím v Asociácii nemocníc Slovenska a za daný stav, ktorý tu je, nesie najväčšiu zodpovednosť ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií a Národná rada SR, nie jednotliví riaditelia. Tým ich nechcem chrániť, ale je úplne absurdné, aby do NR SR prichádzali zákony, ktoré definujú, aké zvýšenie nákladov, hlavne osobných nákladov, bude na budúci rok v zdravotníckych zariadeniach, čo páni poslanci bez problémov schvália. My nie sme proti tomu, aby mali zamestnanci vyššie platy. Ale tí istí poslanci potom schvália rozpočet pre zdravotníctvo, ktorý hneď na úvod má dieru 100 až 200 miliónov eur. A preto hovorím, že zodpovedné sú ministerstvo zdravotníctva a financií, pretože na nich to musí byť a oni o tom rokujú a predkladajú zákony. A potom sa zrazu nájdu peniaze na dofinancovanie. A keď konštatuje niektorý minister zdravotníctva, že toto je posledné oddlžovanie, tak ja hovorím, že to je nekonečný kruh oddlžovania aj do budúcnosti,“ zhrnul M. Petko.
„Keby ste sa ma opýtali, ako bude vyzerať dofinancovanie v roku 2020, odpoveď je, že neviem. Keby ste sa mali opýtali, ako bude vyzerať štátny rozpočet v roku 2021, poviem, neviem. Keby ste sa mali opýtali, ako bude vyzerať odmeňovanie zamestnancov v prvej línii, o ktorej sa hovorí mesiac a pol, tak odpoviem, neviem. A keby ste sa mali opýtali, ako bude vyzerať úhradový mechanizmus v nemocniciach, ako bude tvorená základná sadzba DRG a pripočítateľné položky, moja odpoveď je, neviem,“ zhrnul prezident asociácie.
Pomoc
Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sú rokovania k tejto téme už takmer na konci. „Čo môžem prezradiť, je, že štát ponúkne pomoc vo forme kapitálovej pomoci všetkým trom poisťovniam. A bude záležať na tom, aký záujem o túto pomoc budú mať poisťovne. Podrobnejšie informácie, najmä čo sa týka súkromných poisťovní, akým spôsobom to bude, ako zvýšiť ich základné imanie, bude potom predmetom rokovaní medzi poisťovňami a ministerstvom financií,“ prezradil minister. Na konferencii povedal, že podľa neho by to malo byť jasné budúci týždeň (pozn. konferencia sa konala 24. septembra).
„Musíme počkať, čo konkrétne sa objaví na stole, ale ten smer je veľmi nešťastný. Nevieme, čo sa tým myslí, ale koncepčne to nevyzerá vôbec racionálne, ťažko sa to odhaduje,“ reagoval na vyjadrenia ministra M. Špaňár. Podľa neho je potom otázne, či sa poisťovne majú potom zúčastniť zasa na kapitálovej účasti u poskytovateľov. „V každom prípade stojím si za tým, že výrazne najlepšia forma dofinancovania je cez zvýšenie celkom neadekvátnej nízkej platby za poistenca štátu, to je správna a korektná cesta. Tá chyba, ktorá vznikla, nie je chybou na strane zdravotných poisťovní. Nemyslím si, že je dobré uvažovať o inej alternatíve,“ uviedol M. Špaňár.
Podľa M. Kultana jediná možná cesta, ako zabezpečiť dofinancovanie, je riešenie platby za poistencov štátu. „Platba štátu za svojich poistencov je najnižšia za posledných 10 rokov, jediný možný a reálny spôsob dofinancovania je tento. To, čo pán minister Krajčí povedal ale nie je nová téma, už v minulosti to bolo komunikované ním aj ministrom financií Hegerom. To nie je dofinancovanie,“ reagoval M. Kultan. Podľa neho sa v žiadnom prípade však navrhovaný spôsob nedá stihnúť v tomto roku. „Ak sa táto téma začne, je to len signál toho, že dofinancovávať v tomto roku slovenské zdravotníctvo nechceme,“ skonštatoval šéf Dôvery.
Šéf štátnej zdravotnej poisťovne reagoval, že dofinancovanie musí ísť pre všetky tri poisťovne. „To by bolo absolútne nekorektné, ja by som s tým nikdy nesúhlasil, aby išlo dofinancovanie len pre jednu zdravotnú poisťovňu,“ reagoval R. Strapko.
„Keď si uvedomíme, že je koniec septembra, reálne si ani neviem predstaviť iný variant ako ten, ktorý už tu je niekoľko rokov, žiaľ, k nemu musí dochádzať, a to je zvýšenie platby za poistencov štátu,“ povedal M. Petko a doplnil. „Čo sa týka ďalších variantov, ktoré boli naznačené, nie som síce právnik, ale som vo veľkých pochybnostiach, či je to vôbec ústavné. Túto situáciu spôsobil štát. Veď terajší minister zdravotníctva v novembri 2019, keď bol poslancom NR SR a mal úplnú pravdu, hovoril, keď schválime takýto rozpočet, bude chýbať v systéme minimálne 100 miliónov eur. Ono sa to potvrdilo, len nie je to 100 ale 200 miliónov, a do toho vstúpil COVID-19. Ale na začiatku spôsobil túto situáciu štát a štát to teraz chce riešiť tak, že chce ponúknuť takýto variant.“
Dopady
Vzhľadom na vzniknutú situáciu a otázne možnosti dofinancovania riaditelia zdravotných poisťovní reagovali na otázku, čo nastane, ak im neprídu do konca roka na účet peniaze.
Podľa R. Strapka je potrebné zmeniť rétoriky o COVID-19, aby nám opätovne nezastali operácie ako v prvej vlne. „Keď si pozriete štatistiky, koľko ľudí umiera na úplne iné diagnózy, ľudia nejdú do nemocnice ani s vážnym onkologickým alebo srdcovo-cievnym ochorením vinou strachu, že dostanú COVID-19,“ povedal R. Strapko.
„Neviem, či je to COVID-19, ale sektor zdravotníctva ako keby zasa začínal byť nejednotnejší, rozhádanejší. Čím bude sektor jednotnejší, tým bude silnejší, a tým si dokáže vyboxovať viac kompetencií, nových projektov, peňazí všetkého a, naopak, čím bude rozhádanejší vnútri, niekto si môže mädliť ruky, že zdravotníctvo mám, veľmi zjednodušene, z krku. Ja by som bol strašne rád, keby sme sa dostali znova na jednu loď, na jednotný konsenzus,“ uviedol M. Kultan. Zlú atmosféru pre COVID-19 pripustil aj M. Petko.
Podľa M. Špaňára je náročné odhadnúť, dokedy vydržia financie. „August sa ukazuje, že nebol dobrý mesiac, a september to skôr zrejme urýchli, ako spomalí,“ pripustil. Ako uviedol, nerovnováhu medzi zamestnancami a poistencami štátu je potrebné korigovať čo najrýchlejšie. Model financovania sa musí zmeniť.
„Na otázku, koľko ešte systém vydrží, tak hypoteticky, ak by sa nezmenilo nič v spotrebe zdravotnej starostlivosti, ak sa nič nebude odkladať, všetko bude fungovať tak ako doteraz, tak je to otázka mesiacov. Mali sme výpadky aj v zdravotnej starostlivosti počas COVID-19, napríklad júl už bol historicky, odkedy na Slovensku platíme zdravotnú starostlivosť cez zdravotné poistenie, najvyšší a september ho pravdepodobne prekoná. A ak by sa nedofinancovalo, tak bude musieť dochádzať k reštrikciám, klamal by som, keby to bolo inak,“ pripustil M. Kultan. Ako dodal, závisí to od ochoty, či sa ministerstvo zdravotníctva bude, alebo nebude chcieť vrátiť k percentu za poistencov štátu.
Aj podľa R. Strapka je to otázka pár mesiacov. „Tento rok však zvládneme, osobne sa viac bojím budúceho roku, keď si zoberiete, len koľko ľudí si odložilo splátky a čo sa začne diať prvý a druhý kvartál budúceho roka, aká bude nezamestnanosť a všetko s tým súvisiace, výpadok príjmov aj u nás, aj v celom sektore bude ešte väčší,“ upozornil šéf štátnej poisťovne.
Výpadky
Už na poslednom Okrúhlom stole Zdravotníckych novín deklarovali riaditelia zdravotných poisťovní výpadok na príjmoch vinou pandémie do konca roka približne 200 miliónov eur. Nemocnice avizujú dlhy vo výške 600 miliónov eur a na pohľadávky vo výške 95 miliónov eur upozornili aj dodávatelia zdravotníckych pomôcok. Opakovane sme sa pýtali ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, ako vyzerajú rokovania o dofinancovaní, o akej výške sa rokuje a kedy možno očakávať dofinancovanie. Odpovede prichádzali vždy neisté a všeobecného charakteru, že o téme sa rokuje. Je však koniec septembra, o výpadkoch počuť od marca a nikto presne nevie, ako a či vôbec prebehne dofinancovanie do konca roka 2020.
„K lepšiemu sa tá suma určite nezmenila, skôr sa zhoršuje ako zlepšuje,“ potvrdil výpadok šéf Union zdravotnej poisťovne Mgr. Michal Špaňár, MBA. Potvrdil nepriaznivú situáciu v oblasti plánovania rozpočtov na budúci rok. „My môžeme veľmi nepokojne plánovať zvyšok tohto roka, my nevieme ani tento rok, nieto ešte ten budúci,“ podotkol M. Špaňár. Podľa neho je však vzniknutá situácia výsledkom dlhodobého nešťastného deformovania systému, ktorý iks rokov potichu sťahoval peniaze zo zdravotníctva, a to tým, že sa znižovala platba za poistencov štátu a všetko sa nechávalo na zamestnancoch. A následne upozornil, že vôbec nie je príležitosť na diskusiu na túto tému s kompetentnými.
Aj šéf zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan skonštatoval, že ich doterajší výpadok môže byť do konca roka vyšší. „Komunikácia ohľadne tohto je blížiaca sa k nule. Nevieme, na čo sa treba pripraviť,“ potvrdil M. Kultan. Ako uviedol, téma dofinancovávania sa až tak netýkala zdravotných poisťovní, ale poskytovateľov. „Súčasťou dofinancovania boli vždy memorandum alebo záväzok, že z tých peňazí si poisťovňa nenechá ani euro, že ich nepoužije ani na zisk, ani na prevádzkové náklady. De facto koho to dofinancovanie alebo nedofinancovanie bude trápiť, budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pretože oni sú konečným prijímateľom, keď nie 100 percent, tak 90 percent tejto sumy,“ zhrnul M. Kultan a dodal. „Zdravotníctvo sa stalo závislým od ministerstva financií, vzdali sme sa časti našej kompetencie, že to už nemáme v rukách. Zdravotníctvo finančnou prioritou zďaleka nie je, sme azda jediný sektor, kde za posledných 10 rokov poklesol objem peňazí platených zo štátneho rozpočtu. Je to všetko na pleciach zamestnávateľov a zamestnancov,“ popísal šéf Dôvery.
Aj výpadky pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) môžu byť do konca roka ešte vyššie, podľa riaditeľa Ing. Richarda Strapka to závisí od vývoja druhej vlny pandémie. Tiež potvrdil potrebu dofinancovania. „S druhou vlnou sú spojené opatrenia, aj my sme spustili testovania respiračných chorôb pred operáciami, aby sa už nestalo to, čo sme zažili, prípad, keď, bohužiaľ, na urgent priniesli pozitívneho pacienta a v dôsledku toho operačné sály, personál, celé ARO, to všetko zastalo na 2 týždne. A to je problém, zdravotná starostlivosť nesmie zastať,“ upozornil R. Strapko.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. Marián Petko na úvod zdôraznil, že spomínaný dlh 600 miliónov je v prvom rade dlh štátnych nemocníc, z toho je výrazný dlh voči Sociálnej poisťovni. „Dvadsať rokov pôsobím v Asociácii nemocníc Slovenska a za daný stav, ktorý tu je, nesie najväčšiu zodpovednosť ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií a Národná rada SR, nie jednotliví riaditelia. Tým ich nechcem chrániť, ale je úplne absurdné, aby do NR SR prichádzali zákony, ktoré definujú, aké zvýšenie nákladov, hlavne osobných nákladov, bude na budúci rok v zdravotníckych zariadeniach, čo páni poslanci bez problémov schvália. My nie sme proti tomu, aby mali zamestnanci vyššie platy. Ale tí istí poslanci potom schvália rozpočet pre zdravotníctvo, ktorý hneď na úvod má dieru 100 až 200 miliónov eur. A preto hovorím, že zodpovedné sú ministerstvo zdravotníctva a financií, pretože na nich to musí byť a oni o tom rokujú a predkladajú zákony. A potom sa zrazu nájdu peniaze na dofinancovanie. A keď konštatuje niektorý minister zdravotníctva, že toto je posledné oddlžovanie, tak ja hovorím, že to je nekonečný kruh oddlžovania aj do budúcnosti,“ zhrnul M. Petko.
„Keby ste sa ma opýtali, ako bude vyzerať dofinancovanie v roku 2020, odpoveď je, že neviem. Keby ste sa mali opýtali, ako bude vyzerať štátny rozpočet v roku 2021, poviem, neviem. Keby ste sa mali opýtali, ako bude vyzerať odmeňovanie zamestnancov v prvej línii, o ktorej sa hovorí mesiac a pol, tak odpoviem, neviem. A keby ste sa mali opýtali, ako bude vyzerať úhradový mechanizmus v nemocniciach, ako bude tvorená základná sadzba DRG a pripočítateľné položky, moja odpoveď je, neviem,“ zhrnul prezident asociácie.
Pomoc
Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sú rokovania k tejto téme už takmer na konci. „Čo môžem prezradiť, je, že štát ponúkne pomoc vo forme kapitálovej pomoci všetkým trom poisťovniam. A bude záležať na tom, aký záujem o túto pomoc budú mať poisťovne. Podrobnejšie informácie, najmä čo sa týka súkromných poisťovní, akým spôsobom to bude, ako zvýšiť ich základné imanie, bude potom predmetom rokovaní medzi poisťovňami a ministerstvom financií,“ prezradil minister. Na konferencii povedal, že podľa neho by to malo byť jasné budúci týždeň (pozn. konferencia sa konala 24. septembra).
„Musíme počkať, čo konkrétne sa objaví na stole, ale ten smer je veľmi nešťastný. Nevieme, čo sa tým myslí, ale koncepčne to nevyzerá vôbec racionálne, ťažko sa to odhaduje,“ reagoval na vyjadrenia ministra M. Špaňár. Podľa neho je potom otázne, či sa poisťovne majú potom zúčastniť zasa na kapitálovej účasti u poskytovateľov. „V každom prípade stojím si za tým, že výrazne najlepšia forma dofinancovania je cez zvýšenie celkom neadekvátnej nízkej platby za poistenca štátu, to je správna a korektná cesta. Tá chyba, ktorá vznikla, nie je chybou na strane zdravotných poisťovní. Nemyslím si, že je dobré uvažovať o inej alternatíve,“ uviedol M. Špaňár.
Podľa M. Kultana jediná možná cesta, ako zabezpečiť dofinancovanie, je riešenie platby za poistencov štátu. „Platba štátu za svojich poistencov je najnižšia za posledných 10 rokov, jediný možný a reálny spôsob dofinancovania je tento. To, čo pán minister Krajčí povedal ale nie je nová téma, už v minulosti to bolo komunikované ním aj ministrom financií Hegerom. To nie je dofinancovanie,“ reagoval M. Kultan. Podľa neho sa v žiadnom prípade však navrhovaný spôsob nedá stihnúť v tomto roku. „Ak sa táto téma začne, je to len signál toho, že dofinancovávať v tomto roku slovenské zdravotníctvo nechceme,“ skonštatoval šéf Dôvery.
Šéf štátnej zdravotnej poisťovne reagoval, že dofinancovanie musí ísť pre všetky tri poisťovne. „To by bolo absolútne nekorektné, ja by som s tým nikdy nesúhlasil, aby išlo dofinancovanie len pre jednu zdravotnú poisťovňu,“ reagoval R. Strapko.
„Keď si uvedomíme, že je koniec septembra, reálne si ani neviem predstaviť iný variant ako ten, ktorý už tu je niekoľko rokov, žiaľ, k nemu musí dochádzať, a to je zvýšenie platby za poistencov štátu,“ povedal M. Petko a doplnil. „Čo sa týka ďalších variantov, ktoré boli naznačené, nie som síce právnik, ale som vo veľkých pochybnostiach, či je to vôbec ústavné. Túto situáciu spôsobil štát. Veď terajší minister zdravotníctva v novembri 2019, keď bol poslancom NR SR a mal úplnú pravdu, hovoril, keď schválime takýto rozpočet, bude chýbať v systéme minimálne 100 miliónov eur. Ono sa to potvrdilo, len nie je to 100 ale 200 miliónov, a do toho vstúpil COVID-19. Ale na začiatku spôsobil túto situáciu štát a štát to teraz chce riešiť tak, že chce ponúknuť takýto variant.“
Dopady
Vzhľadom na vzniknutú situáciu a otázne možnosti dofinancovania riaditelia zdravotných poisťovní reagovali na otázku, čo nastane, ak im neprídu do konca roka na účet peniaze.
Podľa R. Strapka je potrebné zmeniť rétoriky o COVID-19, aby nám opätovne nezastali operácie ako v prvej vlne. „Keď si pozriete štatistiky, koľko ľudí umiera na úplne iné diagnózy, ľudia nejdú do nemocnice ani s vážnym onkologickým alebo srdcovo-cievnym ochorením vinou strachu, že dostanú COVID-19,“ povedal R. Strapko.
„Neviem, či je to COVID-19, ale sektor zdravotníctva ako keby zasa začínal byť nejednotnejší, rozhádanejší. Čím bude sektor jednotnejší, tým bude silnejší, a tým si dokáže vyboxovať viac kompetencií, nových projektov, peňazí všetkého a, naopak, čím bude rozhádanejší vnútri, niekto si môže mädliť ruky, že zdravotníctvo mám, veľmi zjednodušene, z krku. Ja by som bol strašne rád, keby sme sa dostali znova na jednu loď, na jednotný konsenzus,“ uviedol M. Kultan. Zlú atmosféru pre COVID-19 pripustil aj M. Petko.
Podľa M. Špaňára je náročné odhadnúť, dokedy vydržia financie. „August sa ukazuje, že nebol dobrý mesiac, a september to skôr zrejme urýchli, ako spomalí,“ pripustil. Ako uviedol, nerovnováhu medzi zamestnancami a poistencami štátu je potrebné korigovať čo najrýchlejšie. Model financovania sa musí zmeniť.
„Na otázku, koľko ešte systém vydrží, tak hypoteticky, ak by sa nezmenilo nič v spotrebe zdravotnej starostlivosti, ak sa nič nebude odkladať, všetko bude fungovať tak ako doteraz, tak je to otázka mesiacov. Mali sme výpadky aj v zdravotnej starostlivosti počas COVID-19, napríklad júl už bol historicky, odkedy na Slovensku platíme zdravotnú starostlivosť cez zdravotné poistenie, najvyšší a september ho pravdepodobne prekoná. A ak by sa nedofinancovalo, tak bude musieť dochádzať k reštrikciám, klamal by som, keby to bolo inak,“ pripustil M. Kultan. Ako dodal, závisí to od ochoty, či sa ministerstvo zdravotníctva bude, alebo nebude chcieť vrátiť k percentu za poistencov štátu.
Aj podľa R. Strapka je to otázka pár mesiacov. „Tento rok však zvládneme, osobne sa viac bojím budúceho roku, keď si zoberiete, len koľko ľudí si odložilo splátky a čo sa začne diať prvý a druhý kvartál budúceho roka, aká bude nezamestnanosť a všetko s tým súvisiace, výpadok príjmov aj u nás, aj v celom sektore bude ešte väčší,“ upozornil šéf štátnej poisťovne.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Jana Andelová, ZdN