Po mesiacoch neistoty je známe, ako chce vláda vyriešiť dofinancovanie zdravotníctva po pandémii COVID-19. Peniaze má získať len štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Podľa materiálu, ktorý na vládu predložil minister zdravotníctva Marek Krajčí, má ísť o sumu 300 miliónov eur, i keď samotné zdravotné poisťovne hovorili o celkovom výpadku 200 až 250 miliónov eur. „Realizácia zvýšenia základného imania v akciovej spoločnosti VšZP upísaním nových akcií je možná po vyčlenení finančných prostriedkov zo štátnych finančných aktív vo výške 300 miliónov eur, ktoré budú môcť byť použité na zvýšenie základného imania prostredníctvom peňažného vkladu v uvedenej akciovej spoločnosti,“ uvádza sa v predkladacej správe.
Vláda však materiál neschválila a o výsledku mala rokovať koaličná rada (v čase uzávierky). Podľa našich informácií však na koaličnej rade k zhode nedošlo, rokovania majú pokračovať. Na koaličnej rade sa údajne malo navrhnúť dofinancovanie opäť len VšZP, a to dvakrát a v menšej sume. A po rokovaní vlády 7.10. sa schválilo, že štát dofinancuje štátnu poisťovňu sumou 100 miliónov eur.
Pritom ešte 24. septembra na konferencii ZdN Slovenské zdravotníctvo 2020 minister M. Krajčí prezradil, že štát ponúkne pomoc vo forme kapitálovej pomoci všetkým trom poisťovniam. S tým, že podrobnejšie informácie, najmä čo sa týka súkromných poisťovní, budú predmetom rokovaní medzi poisťovňami a ministerstvom financií. Obrátili sme sa preto na ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva s otázkami, či dôvodom konečného návrhu dofinancovať len VšZP bolo odmietnutie kapitálovej pomoci súkromnými zdravotnými poisťovňami. Zaujímalo nás tiež, či prebehli rokovania so súkromnými poisťovňami, na základe akých podkladov vznikla suma 300 miliónov eur a či toto bude jediná forma dofinancovania sektora v tomto roku.
Kým MZ na naše otázky nereagovalo, z ministerstva financií prišlo stanovisko ministra financií Eduarda Hegera: „Keď si poisťovne vybrali argumentáciu, že zisky si nechávajú, potom nech si nechajú aj straty.“
Stav VšZP
Ako sa MZ dopracovalo k sume 300 miliónov eur, nevedeli povedať ani poisťovne, ani analytici a na otázky nereagovali ani rezorty. Podľa našich informácií bola VšZP k 31. 8. v strate viac ako mínus 50 miliónov. Štátna poisťovňa nám stratu nepotvrdila. Obrátili sme sa preto na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý potvrdil, že „Všeobecná zdravotná poisťovňa vykázala k 31. 8. 2020 stratu viac ako 50 miliónov“. Na otázku, či VšZP je v nútenej správe alebo sa na ňu pripravuje, úrad reagoval nasledovne: „Voči VšZP nie je v súčasnosti začaté žiadne konanie. Zákonné podmienky pre zavedenie ozdravného plánu alebo nútenej správy nie sú splnené. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyzval VšZP, aby sa k nepriaznivým výsledkom vyjadrila. Vyjadrenie VšZP nebolo k dnešnému dňu úradu doručené.“
Vzhľadom na chýbajúce zdroje pre celý sektor vo výške 200 miliónov eur súkromnú poisťovňu Union navrhovaná suma 300 miliónov eur pre štátnu poisťovňu extrémne prekvapila. „Veríme, že ešte zvíťazí zdravý rozum a namiesto dofinancovania pravidelne stratovej VŠZP vláda rovnomerne rozloží chýbajúce zdroje celému sektoru tak, aby sme dôstojne zvládli boj s pandémiou a zbytočne neohrozovali zdravie pacientov,“ reagovala hovorkyňa Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová. A zároveň pripomína, že jediná férová možnosť, ako to urobiť, je cez platbu za poistencov štátu, ktorí sú vo všetkých poisťovniach, keďže ide o spoločné peniaze všetkých daňových poplatníkov.
Zdravotná poisťovňa Dôvera komentovala, že návrh naliať do štátnej zdravotnej poisťovne 300 mil. eur z daní všetkých daňových poplatníkov, vrátane poistencov súkromných zdravotných poisťovní, je hazard so zdravím. „Vláda týmto svojím krokom ukazuje, že sa na férové financovanie zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov na Slovensku vykašlala. Nepriamo trestá dva milióny poistencov za to, že dôverujú súkromným zdravotným poisťovniam. Poukazujeme na to, že milión poistencov Dôvery je zároveň poistencami štátu. Sú to deti, dôchodcovia, nezamestnaní a rodičia na materskej, na ktorých vláda šetrí tým, že z roka na rok za nich platí menšie poistné, pričom náklady na liečbu stúpajú. Vláda SR svojimi krokmi upiera prístup k zdravotnej starostlivosti bezmála polovici obyvateľov Slovenska,“ uvádza poisťovňa v stanovisku.
Na situáciu upozornila aj Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP). „Sme radi, že sa vláda predsa len rozhodla riešiť kritickú finančnú situáciu v našom zdravotníctve. Spôsob, akým k tomu pristúpila, však považujeme za neštandardný a diskriminačný,“ uviedla Mária Lévyová, prezidentka AOPP. V čase, keď sú pacienti zneistení už i tak neustále sa zvyšujúcim počtom ochorení COVID-19 a sprísňujúcimi sa opatreniami, prichádza ďalší vládny návrh, ktorý pacientom na istote rozhodne nepridáva. „Tento krok považujeme za hazardovanie so zdravím pacientov,“ doplnila.
„Selektívnu pomoc len jednej zdravotnej poisťovni z peňazí všetkých daňových poplatníkov považujeme za protiústavnú a diskriminačnú tak voči súkromným zdravotným poisťovniam, ako aj voči dvom miliónom poistencov súkromných zdravotných poisťovní. Systém verejného zdravotného poistenia je na Slovensku založený na solidarite, navrhované riešenie je však v príkrom rozpore s týmto princípom,“ pripomína hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský.
V návrhu na zvýšenie základného imania sa tiež napríklad uvádza, že VšZP dlhodobo vynakladá najviac peňazí na jedného poistenca. Napríklad v minulom roku to bolo 1 087 eur.
„Za minulý rok to bola suma približne 658 eur na poistenca. ZP Union má mladší a zdravší poistný kmeň, preto každý mesiac posiela v rámci prerozdelenia peniaze do VšZP,“ uviedla B. Dupaľová Ksenzsighová. A dodala, že na základe údajov z posledného mesačného prerozdelenia zo 7/2020 je počet štátnych poistencov 329 509 (celkový počet v Unione je 572 693).
„Samozrejme, je potrebné a korektné povedať, že nákladnejší poistný kmeň VšZP je kompenzovaný prerozdeľovacím mechanizmom, cez ktorý súkromné poisťovne len vlani zaplatili štátnej poisťovni takmer 270 miliónov eur. Dôvera má pritom vyšší podiel poistencov štátu ako štátna zdravotná poisťovňa. V našom prípade je to skoro 60 % poistného kmeňa, čo je takmer milión poistencov,“ dodal M. Štepianský.
V rámci prerozdeľovacieho mechanizmu súkromné poisťovne zaplatili VšZP za rok 2019 spomínaných takmer 270 miliónov eur, za rok 2018 to bolo takmer 225 miliónov a v roku 2017 to bolo takmer 175 miliónov eur.
Štátna pomoc?
Podľa čl. 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Európska komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Členské štáty Európskej únie sú preto vo všeobecnosti povinné pred poskytnutím štátnej pomoci notifikovať plánované poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii, tzn. požiadať Európsku komisiu o schválenie poskytnutia štátnej pomoci. Na otázku, či MF podalo danú notifikáciu, sme odpoveď od rezortu nedostali. Podľa návrhu však zámer MZ SR nepredstavuje štátnu pomoc. Pochybnosti má však zrejme aj samotný rezort, v návrhu totiž uvádza: „Dĺžku procesu zvýšenia základného imania prostredníctvom upísania nových akcií spoločnosti VšZP, a. s., odhaduje na 1 mesiac od prijatia uznesenia, ktorým vláda SR schváli zvýšenie základného imania v spoločnosti VšZP, a. s., uhrádzajúcej zdravotnú starostlivosť, v ktorej je vykonávateľom práv jediného akcionára MZ SR z prostriedkov štátnych finančných aktív v správe MF SR, a to vo výške 300 miliónov eur za predpokladu, že sa nebude toto zvýšenie notifikovať Európskej komisii.“
Zisťovali sme preto, či MF alebo Protimonopolný úrad podal žiadosť EK. MF opäť nereagovalo. A „v danej veci Protimonopolný úrad SR ako koordinátor v oblasti štátnej pomoci neeviduje toho času podanie žiadosti o schválenie poskytnutia štátnej pomoci Európskej komisii“, komentoval Protimonopolný úrad SR.
Príprava?
S otázkami o 300-miliónovej pomoci aj evidovanej strate na ÚDZS sme sa obrátili aj na VšZP. Tá na naše otázky nereagovala. Pritom samotný šéf VšZP Richard Strapko na konferencii Zdravotníckych novín tvrdil, že on sám nesúhlasí s tým, aby sa dofinancovanie dotklo len VšZP, a nie aj súkromných zdravotných poisťovní. „To by bolo absolútne nekorektné, ja by som s tým nikdy nesúhlasil, aby išlo dofinancovanie len pre jednu zdravotnú poisťovňu,“ reagoval R. Strapko.
V predloženom návrhu sa tiež uvádza: „Vzhľadom na súčasnú situáciu je ohrozená základná povinnosť spoločnosti VšZP, a. s., uhrádzať zdravotnú starostlivosti v súlade so schváleným rozpočtom, Obchodno-finančným plánom spoločnosti VšZP, a. s., na rok 2020 a revíziou výdavkov na rok 2020.“ Štátna poisťovňa však napríklad v rámci medzirezortného pripomienkového konania návrhu zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou navrhovala, aby počas krízovej situácie ÚDZS nekontroloval zdravotné poisťovne. Dôvodom podľa štátnej poisťovne sú obmedzené ľudské zdroje, „čo malo a má potenciál na strane zdravotných poisťovní aj na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spôsobiť omeškania najmä v procese zmluvných vzťahov. Proces výkonu kontroly aj ukladanie prípadných pokút predstavujú iba ďalšie zhoršenie súčasne zložitej situácie.“
V rámci pripomienok tiež navrhovala, aby ÚDZS v roku 2020 a v roku 2021 neuplatňoval ustanovenie o nútenej správe. Podľa VšZP „v rámci opatrnosti je dôvodné, aby zdravotné poisťovne mali aj vo finančne zložitom období spôsobenom krízovou situáciou a s tým spojenými zvýšenými nárokmi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti legislatívne odvrátenú možnosť zavedenia nútenej správy v prípade, že prechodne nebudú mať zabezpečenú zákonom určenú minimálnu výšku základného imania“.
Tieto pripomienky neboli akceptované.
Prečítajte si komentáre analytikov - Martin Vlachynský, Dušan Zachar, Martin Smatana.
Rozhovor
Zodpovednosť
PhDr. Ľubica Hlinková, MPH, bývala riaditeľka VšZP
V akom finančnom stave ste ako vedenie zanechali VšZP po vašom odchode?
V čase môjho odvolania, t. j. koncom marca 2020, bolo účtovne uzatvorené obdobie január – február 2020, a to s kladným HV 10,4 milióna eur. Vlastné imanie bolo v tom čase na úrovni 78,5 milióna eur. Musím zdôrazniť, že som sa počas celého funkčného obdobia snažila zaviesť opatrenia na optimalizáciu nákladov VšZP. Dôkazom toho bola aj úzka spolupráca s Implementačnou jednotkou Úradu vlády, Útvarom hodnoty za peniaze MF SR a spoločnosťou Boston Consulting Group, čoho priamym výsledkom bola úspora prevádzkových nákladov VšZP za rok 2019 vo výške 11 miliónov eur s celkovým potenciálom úspor pre rok 2021 na úrovni 100 – 150 mil. eur. V rámci okrúhleho stola Zdravotníckych novín, ktorý sa uskutočnil v prvej polovici septembra 2020, generálny riaditeľ VšZP avizoval výpadok VšZP na príjmoch vo výške približne 116 miliónov eur. Zachytila som rovnako medializované informácie o strate viac ako 50 miliónov eur k 31. 8. 2020. Z pohľadu potvrdených výpadkov by mohlo ísť o pravdivú informáciu.
A povedzme si úprimne, v kontexte celospoločenskej atmosféry je pomerne jednoduché skĺznuť k alibistickému zdôvodneniu záporného HV pandémiou COVID-19. Ja som však približne dva týždne pred mojím odvolaním informovala ministra zdravotníctva v oficiálnom liste o výsledkoch našej internej analýzy týkajúcej sa vplyvov COVID-19 na chod poisťovne. V rovnakom liste som tiež zároveň navrhla prijať viacero opatrení súvisiacich s ďalším zefektívnením činnosti VšZP na zmiernenie vplyvov pandémie vo vzťahu k poisťovni. Aktuálna situácia naznačuje, že VšZP opustilo filozofiu optimalizácie nákladov, nastavené procesy zastavilo a nami navrhovanými opatreniami sa nezaoberalo. Je však zložité získať presné údaje, keďže súčasné vedenie VšZP prestalo zverejňovať priebežné výsledky hospodárenia za jednotlivé mesiace, ako to poisťovňa robila pod mojím vedením.
Aktuálne sa hovorí o zvýšení základného imania VšZP o 300 miliónov eur. Ako si vysvetľujete túto sumu?
Dofinancovanie sektora je téma, ktorá sa v odbornej verejnosti rozoberá dlhodobo a musím zdôrazniť, že oprávnene. Všetky analýzy potvrdzujú skutočnosť, že základným problémom je nepomer zdravotných odvodov medzi ekonomicky aktívnym poistencom a poistencom štátu 5 : 1, pričom nárok na zdravotnú starostlivosť je zhodný, t. j. v pomere 1 : 1. Nebojím sa pripomenúť, že téma dofinancovania bola častou témou názorových nezhôd s akcionárom počas môjho pôsobenia vo funkcii. Dnes ponúkané benefity budú účinné pre poistencov VšZP od roku 2021, takže budú aj účtovným nákladom roku 2021. Súčasné vedenie sa rozhodlo pre cestu, ktorú sme my odmietli z racionálneho dôvodu. Pre cestu, ktorá je ekonomicky neprijateľná! Ak Predstavenstvo VšZP vie, že je poisťovňa ekonomicky v strate a rozhodlo sa zaujať reklamnou kampaňou s finančnými benefitmi, na ktoré nemá zdroje, je to nezodpovedné. No je to jeho rozhodnutie, za ktoré sa rozhodlo prevziať zodpovednosť...
Z úrovne môjho poznania problematiky predpokladám, že ak akcionár navrhuje vláde SR dofinancovanie VšZP na úrovni 300 miliónov eur, tak má vedomosť, že aktuálny stav hospodárenia je podstatne horší, ako sa prezentuje. Opakujem však, že túto skutočnosť nie je možné nateraz overiť, keďže nové vedenie VšZP prestalo zverejňovať priebežné výsledky hospodárenia za jednotlivé mesiace.
Ak by však táto hypotéza platila, potom je VšZP v hodnote vlastného imania už pod zákonnou hranicou 16,6 milióna eur, alebo sa k nej nebezpečne blíži, a Predstavenstvo je povinné pripraviť riešenia pre viaceré významné riziká:
Súčasný riaditeľ R. Strapko tvrdí, že pri prevzatí poisťovne evidovali stratu cca 50-tisíc poistencov. Môžete to potvrdiť?
Koncom marca 2020 som disponovala informáciou odboru marketingu o úbytku poistencov na úrovni cca 4 500 osôb.
V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 to bolo významne nižšie číslo. Bol to jasný dôkaz výsledkov našej aktívnej práce, zefektívnenia hospodárenia VšZP (HV za rok 2019 bol 7,293 milióna eur) a nastavenia konštruktívnej komunikácie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Práve túto časť agendy som od predchodcu prevzala s rozvrátenými vzťahmi, ktoré sa podpísali pod následnú výrazne negatívnu medializáciu, čo, prirodzene, zneistilo poistencov a spôsobilo ich postupný odlev v roku 2019. S odstupom času je viac ako zarážajúce, že sa aj napriek mojim upozorneniam nikto z pozície jediného akcionára nezaoberal pôvodom hlavných mediálnych káuz (ZAP, ANS, MEDIREX), ktoré boli dominantným dôvodom odlevu poistencov k 1. 1. 2020, a po nástupe do funkcie GR som ich zdedila.
Informáciu o strate 50-tisíc poistencov pri mojom odchode z funkcie hodnotím ako účelovú v snahe preniesť úbytok poistencov k 1. 1. 2021 na moju osobu a vytvoriť pre aktuálne predstavenstvo priestor na zbavenie sa zodpovednosti.
Vláda však materiál neschválila a o výsledku mala rokovať koaličná rada (v čase uzávierky). Podľa našich informácií však na koaličnej rade k zhode nedošlo, rokovania majú pokračovať. Na koaličnej rade sa údajne malo navrhnúť dofinancovanie opäť len VšZP, a to dvakrát a v menšej sume. A po rokovaní vlády 7.10. sa schválilo, že štát dofinancuje štátnu poisťovňu sumou 100 miliónov eur.
Pritom ešte 24. septembra na konferencii ZdN Slovenské zdravotníctvo 2020 minister M. Krajčí prezradil, že štát ponúkne pomoc vo forme kapitálovej pomoci všetkým trom poisťovniam. S tým, že podrobnejšie informácie, najmä čo sa týka súkromných poisťovní, budú predmetom rokovaní medzi poisťovňami a ministerstvom financií. Obrátili sme sa preto na ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva s otázkami, či dôvodom konečného návrhu dofinancovať len VšZP bolo odmietnutie kapitálovej pomoci súkromnými zdravotnými poisťovňami. Zaujímalo nás tiež, či prebehli rokovania so súkromnými poisťovňami, na základe akých podkladov vznikla suma 300 miliónov eur a či toto bude jediná forma dofinancovania sektora v tomto roku.
Kým MZ na naše otázky nereagovalo, z ministerstva financií prišlo stanovisko ministra financií Eduarda Hegera: „Keď si poisťovne vybrali argumentáciu, že zisky si nechávajú, potom nech si nechajú aj straty.“
Stav VšZP
Ako sa MZ dopracovalo k sume 300 miliónov eur, nevedeli povedať ani poisťovne, ani analytici a na otázky nereagovali ani rezorty. Podľa našich informácií bola VšZP k 31. 8. v strate viac ako mínus 50 miliónov. Štátna poisťovňa nám stratu nepotvrdila. Obrátili sme sa preto na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý potvrdil, že „Všeobecná zdravotná poisťovňa vykázala k 31. 8. 2020 stratu viac ako 50 miliónov“. Na otázku, či VšZP je v nútenej správe alebo sa na ňu pripravuje, úrad reagoval nasledovne: „Voči VšZP nie je v súčasnosti začaté žiadne konanie. Zákonné podmienky pre zavedenie ozdravného plánu alebo nútenej správy nie sú splnené. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyzval VšZP, aby sa k nepriaznivým výsledkom vyjadrila. Vyjadrenie VšZP nebolo k dnešnému dňu úradu doručené.“
Vzhľadom na chýbajúce zdroje pre celý sektor vo výške 200 miliónov eur súkromnú poisťovňu Union navrhovaná suma 300 miliónov eur pre štátnu poisťovňu extrémne prekvapila. „Veríme, že ešte zvíťazí zdravý rozum a namiesto dofinancovania pravidelne stratovej VŠZP vláda rovnomerne rozloží chýbajúce zdroje celému sektoru tak, aby sme dôstojne zvládli boj s pandémiou a zbytočne neohrozovali zdravie pacientov,“ reagovala hovorkyňa Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová. A zároveň pripomína, že jediná férová možnosť, ako to urobiť, je cez platbu za poistencov štátu, ktorí sú vo všetkých poisťovniach, keďže ide o spoločné peniaze všetkých daňových poplatníkov.
Zdravotná poisťovňa Dôvera komentovala, že návrh naliať do štátnej zdravotnej poisťovne 300 mil. eur z daní všetkých daňových poplatníkov, vrátane poistencov súkromných zdravotných poisťovní, je hazard so zdravím. „Vláda týmto svojím krokom ukazuje, že sa na férové financovanie zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov na Slovensku vykašlala. Nepriamo trestá dva milióny poistencov za to, že dôverujú súkromným zdravotným poisťovniam. Poukazujeme na to, že milión poistencov Dôvery je zároveň poistencami štátu. Sú to deti, dôchodcovia, nezamestnaní a rodičia na materskej, na ktorých vláda šetrí tým, že z roka na rok za nich platí menšie poistné, pričom náklady na liečbu stúpajú. Vláda SR svojimi krokmi upiera prístup k zdravotnej starostlivosti bezmála polovici obyvateľov Slovenska,“ uvádza poisťovňa v stanovisku.
Na situáciu upozornila aj Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP). „Sme radi, že sa vláda predsa len rozhodla riešiť kritickú finančnú situáciu v našom zdravotníctve. Spôsob, akým k tomu pristúpila, však považujeme za neštandardný a diskriminačný,“ uviedla Mária Lévyová, prezidentka AOPP. V čase, keď sú pacienti zneistení už i tak neustále sa zvyšujúcim počtom ochorení COVID-19 a sprísňujúcimi sa opatreniami, prichádza ďalší vládny návrh, ktorý pacientom na istote rozhodne nepridáva. „Tento krok považujeme za hazardovanie so zdravím pacientov,“ doplnila.
„Selektívnu pomoc len jednej zdravotnej poisťovni z peňazí všetkých daňových poplatníkov považujeme za protiústavnú a diskriminačnú tak voči súkromným zdravotným poisťovniam, ako aj voči dvom miliónom poistencov súkromných zdravotných poisťovní. Systém verejného zdravotného poistenia je na Slovensku založený na solidarite, navrhované riešenie je však v príkrom rozpore s týmto princípom,“ pripomína hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský.
V návrhu na zvýšenie základného imania sa tiež napríklad uvádza, že VšZP dlhodobo vynakladá najviac peňazí na jedného poistenca. Napríklad v minulom roku to bolo 1 087 eur.
„Za minulý rok to bola suma približne 658 eur na poistenca. ZP Union má mladší a zdravší poistný kmeň, preto každý mesiac posiela v rámci prerozdelenia peniaze do VšZP,“ uviedla B. Dupaľová Ksenzsighová. A dodala, že na základe údajov z posledného mesačného prerozdelenia zo 7/2020 je počet štátnych poistencov 329 509 (celkový počet v Unione je 572 693).
„Samozrejme, je potrebné a korektné povedať, že nákladnejší poistný kmeň VšZP je kompenzovaný prerozdeľovacím mechanizmom, cez ktorý súkromné poisťovne len vlani zaplatili štátnej poisťovni takmer 270 miliónov eur. Dôvera má pritom vyšší podiel poistencov štátu ako štátna zdravotná poisťovňa. V našom prípade je to skoro 60 % poistného kmeňa, čo je takmer milión poistencov,“ dodal M. Štepianský.
V rámci prerozdeľovacieho mechanizmu súkromné poisťovne zaplatili VšZP za rok 2019 spomínaných takmer 270 miliónov eur, za rok 2018 to bolo takmer 225 miliónov a v roku 2017 to bolo takmer 175 miliónov eur.
Štátna pomoc?
Podľa čl. 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Európska komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Členské štáty Európskej únie sú preto vo všeobecnosti povinné pred poskytnutím štátnej pomoci notifikovať plánované poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii, tzn. požiadať Európsku komisiu o schválenie poskytnutia štátnej pomoci. Na otázku, či MF podalo danú notifikáciu, sme odpoveď od rezortu nedostali. Podľa návrhu však zámer MZ SR nepredstavuje štátnu pomoc. Pochybnosti má však zrejme aj samotný rezort, v návrhu totiž uvádza: „Dĺžku procesu zvýšenia základného imania prostredníctvom upísania nových akcií spoločnosti VšZP, a. s., odhaduje na 1 mesiac od prijatia uznesenia, ktorým vláda SR schváli zvýšenie základného imania v spoločnosti VšZP, a. s., uhrádzajúcej zdravotnú starostlivosť, v ktorej je vykonávateľom práv jediného akcionára MZ SR z prostriedkov štátnych finančných aktív v správe MF SR, a to vo výške 300 miliónov eur za predpokladu, že sa nebude toto zvýšenie notifikovať Európskej komisii.“
Zisťovali sme preto, či MF alebo Protimonopolný úrad podal žiadosť EK. MF opäť nereagovalo. A „v danej veci Protimonopolný úrad SR ako koordinátor v oblasti štátnej pomoci neeviduje toho času podanie žiadosti o schválenie poskytnutia štátnej pomoci Európskej komisii“, komentoval Protimonopolný úrad SR.
Príprava?
S otázkami o 300-miliónovej pomoci aj evidovanej strate na ÚDZS sme sa obrátili aj na VšZP. Tá na naše otázky nereagovala. Pritom samotný šéf VšZP Richard Strapko na konferencii Zdravotníckych novín tvrdil, že on sám nesúhlasí s tým, aby sa dofinancovanie dotklo len VšZP, a nie aj súkromných zdravotných poisťovní. „To by bolo absolútne nekorektné, ja by som s tým nikdy nesúhlasil, aby išlo dofinancovanie len pre jednu zdravotnú poisťovňu,“ reagoval R. Strapko.
V predloženom návrhu sa tiež uvádza: „Vzhľadom na súčasnú situáciu je ohrozená základná povinnosť spoločnosti VšZP, a. s., uhrádzať zdravotnú starostlivosti v súlade so schváleným rozpočtom, Obchodno-finančným plánom spoločnosti VšZP, a. s., na rok 2020 a revíziou výdavkov na rok 2020.“ Štátna poisťovňa však napríklad v rámci medzirezortného pripomienkového konania návrhu zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou navrhovala, aby počas krízovej situácie ÚDZS nekontroloval zdravotné poisťovne. Dôvodom podľa štátnej poisťovne sú obmedzené ľudské zdroje, „čo malo a má potenciál na strane zdravotných poisťovní aj na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spôsobiť omeškania najmä v procese zmluvných vzťahov. Proces výkonu kontroly aj ukladanie prípadných pokút predstavujú iba ďalšie zhoršenie súčasne zložitej situácie.“
V rámci pripomienok tiež navrhovala, aby ÚDZS v roku 2020 a v roku 2021 neuplatňoval ustanovenie o nútenej správe. Podľa VšZP „v rámci opatrnosti je dôvodné, aby zdravotné poisťovne mali aj vo finančne zložitom období spôsobenom krízovou situáciou a s tým spojenými zvýšenými nárokmi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti legislatívne odvrátenú možnosť zavedenia nútenej správy v prípade, že prechodne nebudú mať zabezpečenú zákonom určenú minimálnu výšku základného imania“.
Tieto pripomienky neboli akceptované.
Prečítajte si komentáre analytikov - Martin Vlachynský, Dušan Zachar, Martin Smatana.
Rozhovor
Zodpovednosť
PhDr. Ľubica Hlinková, MPH, bývala riaditeľka VšZP
V akom finančnom stave ste ako vedenie zanechali VšZP po vašom odchode?
V čase môjho odvolania, t. j. koncom marca 2020, bolo účtovne uzatvorené obdobie január – február 2020, a to s kladným HV 10,4 milióna eur. Vlastné imanie bolo v tom čase na úrovni 78,5 milióna eur. Musím zdôrazniť, že som sa počas celého funkčného obdobia snažila zaviesť opatrenia na optimalizáciu nákladov VšZP. Dôkazom toho bola aj úzka spolupráca s Implementačnou jednotkou Úradu vlády, Útvarom hodnoty za peniaze MF SR a spoločnosťou Boston Consulting Group, čoho priamym výsledkom bola úspora prevádzkových nákladov VšZP za rok 2019 vo výške 11 miliónov eur s celkovým potenciálom úspor pre rok 2021 na úrovni 100 – 150 mil. eur. V rámci okrúhleho stola Zdravotníckych novín, ktorý sa uskutočnil v prvej polovici septembra 2020, generálny riaditeľ VšZP avizoval výpadok VšZP na príjmoch vo výške približne 116 miliónov eur. Zachytila som rovnako medializované informácie o strate viac ako 50 miliónov eur k 31. 8. 2020. Z pohľadu potvrdených výpadkov by mohlo ísť o pravdivú informáciu.
A povedzme si úprimne, v kontexte celospoločenskej atmosféry je pomerne jednoduché skĺznuť k alibistickému zdôvodneniu záporného HV pandémiou COVID-19. Ja som však približne dva týždne pred mojím odvolaním informovala ministra zdravotníctva v oficiálnom liste o výsledkoch našej internej analýzy týkajúcej sa vplyvov COVID-19 na chod poisťovne. V rovnakom liste som tiež zároveň navrhla prijať viacero opatrení súvisiacich s ďalším zefektívnením činnosti VšZP na zmiernenie vplyvov pandémie vo vzťahu k poisťovni. Aktuálna situácia naznačuje, že VšZP opustilo filozofiu optimalizácie nákladov, nastavené procesy zastavilo a nami navrhovanými opatreniami sa nezaoberalo. Je však zložité získať presné údaje, keďže súčasné vedenie VšZP prestalo zverejňovať priebežné výsledky hospodárenia za jednotlivé mesiace, ako to poisťovňa robila pod mojím vedením.
Aktuálne sa hovorí o zvýšení základného imania VšZP o 300 miliónov eur. Ako si vysvetľujete túto sumu?
Dofinancovanie sektora je téma, ktorá sa v odbornej verejnosti rozoberá dlhodobo a musím zdôrazniť, že oprávnene. Všetky analýzy potvrdzujú skutočnosť, že základným problémom je nepomer zdravotných odvodov medzi ekonomicky aktívnym poistencom a poistencom štátu 5 : 1, pričom nárok na zdravotnú starostlivosť je zhodný, t. j. v pomere 1 : 1. Nebojím sa pripomenúť, že téma dofinancovania bola častou témou názorových nezhôd s akcionárom počas môjho pôsobenia vo funkcii. Dnes ponúkané benefity budú účinné pre poistencov VšZP od roku 2021, takže budú aj účtovným nákladom roku 2021. Súčasné vedenie sa rozhodlo pre cestu, ktorú sme my odmietli z racionálneho dôvodu. Pre cestu, ktorá je ekonomicky neprijateľná! Ak Predstavenstvo VšZP vie, že je poisťovňa ekonomicky v strate a rozhodlo sa zaujať reklamnou kampaňou s finančnými benefitmi, na ktoré nemá zdroje, je to nezodpovedné. No je to jeho rozhodnutie, za ktoré sa rozhodlo prevziať zodpovednosť...
Z úrovne môjho poznania problematiky predpokladám, že ak akcionár navrhuje vláde SR dofinancovanie VšZP na úrovni 300 miliónov eur, tak má vedomosť, že aktuálny stav hospodárenia je podstatne horší, ako sa prezentuje. Opakujem však, že túto skutočnosť nie je možné nateraz overiť, keďže nové vedenie VšZP prestalo zverejňovať priebežné výsledky hospodárenia za jednotlivé mesiace.
Ak by však táto hypotéza platila, potom je VšZP v hodnote vlastného imania už pod zákonnou hranicou 16,6 milióna eur, alebo sa k nej nebezpečne blíži, a Predstavenstvo je povinné pripraviť riešenia pre viaceré významné riziká:
- Nastali skutočnosti oprávňujúce ÚDZS nariadiť Ozdravný plán v zmysle § 51 zákona 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach?
- Hrozí zo strany ÚDZS zavedenie nútenej správy nad VšZP?
- Vykonáva Dozorná rada VšZP v rámci svojich kompetencií dozor činností v zmysle Stanov VšZP?
- Je ohrozená činnosť VšZP a poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre jej poistencov?
Súčasný riaditeľ R. Strapko tvrdí, že pri prevzatí poisťovne evidovali stratu cca 50-tisíc poistencov. Môžete to potvrdiť?
Koncom marca 2020 som disponovala informáciou odboru marketingu o úbytku poistencov na úrovni cca 4 500 osôb.
V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 to bolo významne nižšie číslo. Bol to jasný dôkaz výsledkov našej aktívnej práce, zefektívnenia hospodárenia VšZP (HV za rok 2019 bol 7,293 milióna eur) a nastavenia konštruktívnej komunikácie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Práve túto časť agendy som od predchodcu prevzala s rozvrátenými vzťahmi, ktoré sa podpísali pod následnú výrazne negatívnu medializáciu, čo, prirodzene, zneistilo poistencov a spôsobilo ich postupný odlev v roku 2019. S odstupom času je viac ako zarážajúce, že sa aj napriek mojim upozorneniam nikto z pozície jediného akcionára nezaoberal pôvodom hlavných mediálnych káuz (ZAP, ANS, MEDIREX), ktoré boli dominantným dôvodom odlevu poistencov k 1. 1. 2020, a po nástupe do funkcie GR som ich zdedila.
Informáciu o strate 50-tisíc poistencov pri mojom odchode z funkcie hodnotím ako účelovú v snahe preniesť úbytok poistencov k 1. 1. 2021 na moju osobu a vytvoriť pre aktuálne predstavenstvo priestor na zbavenie sa zodpovednosti.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív
Jana Andelová, ZdN