Štát dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) sumou 100 miliónov eur. Tento krok v stredu odobrila na svojom zasadnutí vláda SR, potvrdil to šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Ministerstvo zdravotníctva pôvodne navrhovalo dofinancovanie vo výške 300 miliónov eur. Tvrdí, že nejde o nedovolenú štátnu pomoc a postupuje obozretne so snahou eliminovať riziko prípadného súdneho sporu. Odvoláva sa na spor týkajúci sa zdravotných poisťovní, v ktorom Slovensko uspelo na Súdnom dvore v Luxemburgu. Súd v júni potvrdil rozhodnutie Európskej komisie z roku 2014, podľa ktorého rôzne opatrenia v prospech štátnych zdravotných poisťovní neporušili pravidlá štátnej pomoci a zamietol žalobu zdravotnej poisťovne Dôvera.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vníma dofinancovanie pozitívne. Naďalej chce zabezpečovať plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov. Ďalší vývoj bude závisieť od ekonomickej a najmä pandemickej situácie na Slovensku. Pre TASR to uviedol hovorca poisťovne Matej Neumann.
Požiadavka férového prístupu
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera požaduje spravodlivé, nediskriminačné a férové dofinancovanie celého zdravotného sektora. Vláda by mala podľa nej prestať hazardovať so zdravím viac ako dvoch miliónov poistencov a garantovať rovné podmienky pre všetky zdravotné poisťovne. PR špecialista Dôvery Matej Štepianský to pre TASR uviedol v reakcii na to, že vláda v stredu odobrila dofinancovanie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sumou 100 miliónov eur.
„Zdravotná poisťovňa Dôvera nepožaduje štátnu pomoc, požaduje však férový prístup voči všetkým poistencom bez ohľadu na to, či sú poistení v štátnej alebo súkromnej poisťovni,“ poznamenal Štepianský.
Ako dodala Dôvera, výpadok príjmov v rozpočtoch zdravotných poisťovní nespôsobilo ich zlé hospodárenie, ale predovšetkým zle naplánovaný štátny rozpočet na rok 2020, v ktorom štát nedokázal zvýšiť platby za svojich poistencov. Tento stav podľa nich ešte umocnili dosahy pandémie.
Súkromná zdravotná poisťovňa Union považuje načasovanie dofinancovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) za nešťastné. Za absurdné a nespravodlivé považuje, aby sa viac ako dva milióny Slovákov v súkromných poisťovniach skladali na záchranu jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Hovorkyňa ZP Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová to pre TASR uviedla v reakcii na krok vlády, ktorá v stredu odobrila dofinancovanie štátnej VšZP sumou 100 miliónov eur. „Celé načasovanie dofinancovania výhradne štátnej poisťovne je nešťastné aj z pohľadu rastúceho počtu nakazených koronavírusom a zvýšenej potrebe zdravotníckej starostlivosti. Obávame sa, že to destabilizuje systém,“ komentovala Dupaľová Ksenzsighová s tým, že jediný spravodlivý spôsob dofinancovania predstavuje len platba za poistenca štátu. Mieni, že k jej zvýšeniu by malo prísť v čo najkratšom možnom čase.
ZP Union sa nepáči, že všetky zmeny, ktoré vláda zavádza do zdravotného systému, sa dejú bez akejkoľvek diskusie s ostatnými dôležitými piliermi tohto systému. Poukázala aj na to, že VšZP má najvyššie príjmy na jedného poistenca. Práve ZP Union jej prispieva ročne viac ako 70 miliónmi eur v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu.
Dodala, že zdravotné poisťovne fungujú na trhu, ktorý štát nielen reguluje, ale do neho aj prispieva, no v nedostatočnej výške. Ak nezačne dostatočne platiť za poistencov štátu, teda za dôchodcov, študentov či nezamestnaných, ktorých je v tejto súkromnej zdravotnej poisťovni 57 percent zo všetkých poistencov, tak podľa Dupaľovej Ksenzsighovej zdevastuje konkurenčné prostredie a zároveň úplne pokriví systém verejného zdravotného poistenia.
Riziko pre pacientov
Asociácia na ochranu práva pacientov (AOPP) už minulý týždeň upozornila na hroziacu diskrimináciu približne 2,2 milióna občanov v spojitosti s rozhodnutím navýšiť základné imanie len v štátnej zdravotnej poisťovni. Jedným z dôsledkov tohto kroku môže byť zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre poistencov súkromných zdravotných poisťovní „Zdravotné problémy si nevyberajú podľa toho, v ktorej poisťovni je človek poistený. Ak v zdravotníctve chýbajú peniaze, aj v dôsledku poklesov zdravotných odvodov, mal by štát hľadať riešenie tejto situácie pre všetkých svojich občanov,“ upozorňuje prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Vzhľadom na nedostatočné financovanie slovenského zdravotníctva, ktoré sa naplno prejavilo v súčasnej pandemickej situácii a dopadoch tohto stavu na pacientov, sa AOPP pripojilo k memorandu za spravodlivé dofinancovanie zdravotníctva. Podpísala ho napríklad aj Asociácia neštátnych zdravotníckych zariadení agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti v SR, Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia súkromných lekárov, Zväz ambulantných poskytovateľov a ďalší. „Nielen lekári a ostatní poskytovatelia, ale aj my, pacientske organizácie vnímame, že v dôsledku tohto kroku nastane situácia, ktorú nemá ani jeden z 2,2 milióna občanov Slovenska ako riešiť. Aj preto sme sa k tejto iniciatíve pridali,“ vysvetľuje M. Lévyová.
V realite sa totiž môže stať, že nemocnice či ambulancie obmedzia odkladnú zdravotnú starostlivosť pre poistencov dvoch súkromných poisťovní, vrátane takzvaných poistencov štátu (deti, dôchodcovia, študenti, matky na materskej). „Neviem si predstaviť, že by mal štát záujem o to, aby sa státisíce jeho občanov, medzi nimi aj poistencov, za ktorých platí zdravotné odvody štát, nevedeli dostať k liečbe. Najmä v čase šíriaceho sa koronavírusu, ktorý predstavuje zvýšené riziko práve pre pacientov s inými pridruženými ochoreniami,“ dodáva Lévyová.
Ministerstvo zdravotníctva pôvodne navrhovalo dofinancovanie vo výške 300 miliónov eur. Tvrdí, že nejde o nedovolenú štátnu pomoc a postupuje obozretne so snahou eliminovať riziko prípadného súdneho sporu. Odvoláva sa na spor týkajúci sa zdravotných poisťovní, v ktorom Slovensko uspelo na Súdnom dvore v Luxemburgu. Súd v júni potvrdil rozhodnutie Európskej komisie z roku 2014, podľa ktorého rôzne opatrenia v prospech štátnych zdravotných poisťovní neporušili pravidlá štátnej pomoci a zamietol žalobu zdravotnej poisťovne Dôvera.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vníma dofinancovanie pozitívne. Naďalej chce zabezpečovať plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov. Ďalší vývoj bude závisieť od ekonomickej a najmä pandemickej situácie na Slovensku. Pre TASR to uviedol hovorca poisťovne Matej Neumann.
Požiadavka férového prístupu
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera požaduje spravodlivé, nediskriminačné a férové dofinancovanie celého zdravotného sektora. Vláda by mala podľa nej prestať hazardovať so zdravím viac ako dvoch miliónov poistencov a garantovať rovné podmienky pre všetky zdravotné poisťovne. PR špecialista Dôvery Matej Štepianský to pre TASR uviedol v reakcii na to, že vláda v stredu odobrila dofinancovanie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sumou 100 miliónov eur.
„Zdravotná poisťovňa Dôvera nepožaduje štátnu pomoc, požaduje však férový prístup voči všetkým poistencom bez ohľadu na to, či sú poistení v štátnej alebo súkromnej poisťovni,“ poznamenal Štepianský.
Ako dodala Dôvera, výpadok príjmov v rozpočtoch zdravotných poisťovní nespôsobilo ich zlé hospodárenie, ale predovšetkým zle naplánovaný štátny rozpočet na rok 2020, v ktorom štát nedokázal zvýšiť platby za svojich poistencov. Tento stav podľa nich ešte umocnili dosahy pandémie.
Súkromná zdravotná poisťovňa Union považuje načasovanie dofinancovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) za nešťastné. Za absurdné a nespravodlivé považuje, aby sa viac ako dva milióny Slovákov v súkromných poisťovniach skladali na záchranu jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Hovorkyňa ZP Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová to pre TASR uviedla v reakcii na krok vlády, ktorá v stredu odobrila dofinancovanie štátnej VšZP sumou 100 miliónov eur. „Celé načasovanie dofinancovania výhradne štátnej poisťovne je nešťastné aj z pohľadu rastúceho počtu nakazených koronavírusom a zvýšenej potrebe zdravotníckej starostlivosti. Obávame sa, že to destabilizuje systém,“ komentovala Dupaľová Ksenzsighová s tým, že jediný spravodlivý spôsob dofinancovania predstavuje len platba za poistenca štátu. Mieni, že k jej zvýšeniu by malo prísť v čo najkratšom možnom čase.
ZP Union sa nepáči, že všetky zmeny, ktoré vláda zavádza do zdravotného systému, sa dejú bez akejkoľvek diskusie s ostatnými dôležitými piliermi tohto systému. Poukázala aj na to, že VšZP má najvyššie príjmy na jedného poistenca. Práve ZP Union jej prispieva ročne viac ako 70 miliónmi eur v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu.
Dodala, že zdravotné poisťovne fungujú na trhu, ktorý štát nielen reguluje, ale do neho aj prispieva, no v nedostatočnej výške. Ak nezačne dostatočne platiť za poistencov štátu, teda za dôchodcov, študentov či nezamestnaných, ktorých je v tejto súkromnej zdravotnej poisťovni 57 percent zo všetkých poistencov, tak podľa Dupaľovej Ksenzsighovej zdevastuje konkurenčné prostredie a zároveň úplne pokriví systém verejného zdravotného poistenia.
Riziko pre pacientov
Asociácia na ochranu práva pacientov (AOPP) už minulý týždeň upozornila na hroziacu diskrimináciu približne 2,2 milióna občanov v spojitosti s rozhodnutím navýšiť základné imanie len v štátnej zdravotnej poisťovni. Jedným z dôsledkov tohto kroku môže byť zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre poistencov súkromných zdravotných poisťovní „Zdravotné problémy si nevyberajú podľa toho, v ktorej poisťovni je človek poistený. Ak v zdravotníctve chýbajú peniaze, aj v dôsledku poklesov zdravotných odvodov, mal by štát hľadať riešenie tejto situácie pre všetkých svojich občanov,“ upozorňuje prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Vzhľadom na nedostatočné financovanie slovenského zdravotníctva, ktoré sa naplno prejavilo v súčasnej pandemickej situácii a dopadoch tohto stavu na pacientov, sa AOPP pripojilo k memorandu za spravodlivé dofinancovanie zdravotníctva. Podpísala ho napríklad aj Asociácia neštátnych zdravotníckych zariadení agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti v SR, Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia súkromných lekárov, Zväz ambulantných poskytovateľov a ďalší. „Nielen lekári a ostatní poskytovatelia, ale aj my, pacientske organizácie vnímame, že v dôsledku tohto kroku nastane situácia, ktorú nemá ani jeden z 2,2 milióna občanov Slovenska ako riešiť. Aj preto sme sa k tejto iniciatíve pridali,“ vysvetľuje M. Lévyová.
V realite sa totiž môže stať, že nemocnice či ambulancie obmedzia odkladnú zdravotnú starostlivosť pre poistencov dvoch súkromných poisťovní, vrátane takzvaných poistencov štátu (deti, dôchodcovia, študenti, matky na materskej). „Neviem si predstaviť, že by mal štát záujem o to, aby sa státisíce jeho občanov, medzi nimi aj poistencov, za ktorých platí zdravotné odvody štát, nevedeli dostať k liečbe. Najmä v čase šíriaceho sa koronavírusu, ktorý predstavuje zvýšené riziko práve pre pacientov s inými pridruženými ochoreniami,“ dodáva Lévyová.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
TASR
Foto:
archív
TASR