„Zverejnením tesne po voľbách chceme inšpirovať budúcich ministrov, ktorí majú záujem posunúť Slovensko bližšie k najvyspelejším krajinám,“ konštatujú autori. Ako tiež zdôraznili, „robiť dobré rozhodnutia vo verejnom záujme znamená dospieť s danými prostriedkami a v rámci existujúcich obmedzení k najlepšej z možností, ktoré máme realisticky k dispozícii. Nielen splniť minimálne, často deravé, zákonné požiadavky“.
Autori sa nevyhli ani problémom zdravotníctva, pripomínajúc napríklad PPP projekt novej Univerzitnej nemocnice Bratislava. Okrem iného si položili aj otázku – „ak chceme zlepšiť zdravie obyvateľov, máme postaviť novú nemocnicu, opraviť starú alebo podporiť viac menších poskytovateľov?“
V tejto súvislosti upozornili na možný konflikt záujmov. Podľa autorov štúdie by tím, zodpovedný za prípravu a realizáciu projektu, nemal byť výlučne zodpovedný za predbežné hodnotenie a rozhodne by nemal projekt vyhodnocovať následne.
![]()
„Má prirodzenú tendenciu nevidieť negatíva a podceňovať riziká. Aj od neho nezávislá vládna agentúra môže pri predbežnom hodnotení čeliť tlakom, no pokiaľ je funkčne a organizačne oddelená od realizačného tímu, konflikt záujmov je zvládnuteľný,“ konštatovali autori a pripomenuli, že sa to ukázalo aj pri projekte bratislavskej nemocnice.
Pri investičných projektoch treba podľa štúdie rozhodnúť, či ich realizovať štátom, súkromne, alebo formou PPP. Formy PPP sa líšia podľa toho, kto má akú úlohu pri financovaní, dizajne, stavbe alebo prevádzke investície.
Hlavným kritériom pri posúdení, či stavať formou PPP, má byť porovnanie hodnoty za peniaze verejnej a verejno-súkromnej alternatívy. Dostupnosť zdrojov v čase, čo je v prípade solventného štátu len otázka cash-flow, by nemala vstupovať do úvahy.
„Ak sa rozhodneme pre verejno-súkromné partnerstvo, fiškálne dôsledky v stredno- aj dlhodobom horizonte by mali byť napriek tomu transparentne vyčíslené. Výsledná hodnota za peniaze závisí od množstva faktorov.
Zjednodušene, v praxi často závisia od toho, či úspory na prevádzke a údržbe a prípadné prevzaté riziká prevýšia drahšie financovanie súkromného sektora,“ konštatovali autori štúdie.
Popri hodnotení plusov a mínusov PPP projektu pripomenuli, že „veľkosť trhu s PPP za ostatných desať rokov výrazne klesá, ich počet sa znížil približne na tretinu. Kým v roku 2006 bola hodnota európskych PPP projektov vyše 27 mld. eur, do roku 2015 klesla na necelých 10 mld. eur“.
Referencovanie
Štandardným nástrojom ekonomického hodnotenia je analýza nákladov a prínosov, okrem iného aj vnútorné referencovanie, kde je dobrým príkladom porovnanie prevádzkových nákladov štátnych nemocníc.
Audit UN Bratislava spoločnosti Boston Consulting Group v spolupráci s MZ SR a MF SR ukázal potenciálnu úsporu na prevádzkových činnostiach 31,2 mil. eur ročne, teda 16 percent celkových prevádzkových nákladov všetkých piatich areálov nemocnice.
![]()
„Ušetriť sa dá lepším využitím fyzických a personálnych kapacít a optimalizáciou obstarávania pri viacerých kategóriách vstupov. Vo finančnom vyjadrení predstavuje najväčšiu úsporu zníženie počtu lekárov a sestier a zníženie nákladov na lieky a zdravotnícky materiál. V týchto štyroch oblastiach je možné ušetriť až tri štvrtiny celkovej odhadovanej úspory,“ uviedla štúdia.
Vonkajšie referencovanie porovnáva hodnotu zvoleného ukazovateľa voči externej porovnávacej skupine, často voči iným krajinám, napríklad priemeru EÚ, OECD alebo najlepšej praxi v nich.
Porovnávanie cien so zahraničím je hlavný nástroj na stanovenie úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a dietetických potravín. V praxi sa od roku 2009 uplatňuje referencovanie cien liekov.
V januári prebehlo prvýkrát referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa po referencovaní znížia ceny 586 zdravotníckych pomôcok (12 percent z celkového počtu zdravotníckych pomôcok s úradne určenou cenou) priemerne o 21 percent.
![]()
Konečná odhadovaná úspora je približne 8,6 mil. eur. Úspora predstavuje 24 percent z pôvodnej spotreby referencovaním zlacnených pomôcok v úradne určených cenách. Oproti celkovej spotrebe zdravotníckych pomôcok v úradne určených cenách dosahuje úspora 7 percent z pôvodnej spotreby.
Revízia výdavkov
Väčšina výdavkov by mala počas každého volebného cyklu prejsť podľa autorov štúdie postupne komplexnou revíziou. „Pravidelná revízia výdavkov by sa mala stať štandardnou súčasťou prípravy rozpočtu verejných financií.
Aby bola úspešná, vyžaduje si politický mandát, ľudské zdroje a úzke zapojenie rezortných partnerov. Komplexnejšia revízia výdavkov sa zatiaľ na Slovensku neudiala,“ konštatovala štúdia. Ako príklad uviedli autori revíziu výdavkov zdravotníctva.
Zameria sa na možné úspory, predovšetkým na prevádzkových nákladoch, identifikuje nevyhnutné a efektívne investície do lôžkových zariadení. Napriek tomu, že Slovensko vynakladá na zdravotníctvo väčší podiel HDP ako je priemer V3, v ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľov zaostáva.
Výsledkovým cieľom, dosiahnuteľným v horizonte štyroch rokov, je znížiť počet úmrtí odvrátiteľných systémom zdravotnej starostlivosti na úroveň V3, teda o 1 900 úmrtí ročne. Slovensko za posledných desať rokov výrazne zvýšilo výdavky na zdravotníctvo.
K zásadnejším investíciám v lôžkových zariadeniach napriek tomu dlhodobo nedochádza, rast zdrojov smeroval do bežných výdavkov.
Revízia výdavkov sa zameria na možné úspory, ako aj nevyhnutné investície. Realistické je tlmenie rastu výdavkov, ktoré by mali rásť v súlade s infláciou. „Investície do lôžkových zariadení vyžadujú dodatočné zdroje 633 mil. eur v priebehu štyroch rokov.
Postavili by sa za ne tri nové koncové nemocnice, najmä UNB, a zrekonštruovalo sa päť iných veľkých nemocníc,“ uviedli autori štúdie. Na základe medzinárodného porovnania a údajov o hospodárení nemocníc identifikovali oblasti, kde je najväčší priestor na úspory.
1. Renty pochádzajúce z poistného trhu a neprehľadných vzťahov a interakcií medzi poisťovňami a poskytovateľmi
2. Nadspotreba, indukovaná a chybná preskripcia, a nákladovo neefektívna kategorizácia liekov, zdravotníckych pomôcok a ŠZM
3. Prevádzkové náklady nemocníc (nadbytočné kapacity a drahé nákupy)
4. Zdravotnícka záchranná služba
5. Laboratóriá a zobrazovacie vyšetrenia
Autori sa nevyhli ani problémom zdravotníctva, pripomínajúc napríklad PPP projekt novej Univerzitnej nemocnice Bratislava. Okrem iného si položili aj otázku – „ak chceme zlepšiť zdravie obyvateľov, máme postaviť novú nemocnicu, opraviť starú alebo podporiť viac menších poskytovateľov?“
V tejto súvislosti upozornili na možný konflikt záujmov. Podľa autorov štúdie by tím, zodpovedný za prípravu a realizáciu projektu, nemal byť výlučne zodpovedný za predbežné hodnotenie a rozhodne by nemal projekt vyhodnocovať následne.
„Má prirodzenú tendenciu nevidieť negatíva a podceňovať riziká. Aj od neho nezávislá vládna agentúra môže pri predbežnom hodnotení čeliť tlakom, no pokiaľ je funkčne a organizačne oddelená od realizačného tímu, konflikt záujmov je zvládnuteľný,“ konštatovali autori a pripomenuli, že sa to ukázalo aj pri projekte bratislavskej nemocnice.
Pri investičných projektoch treba podľa štúdie rozhodnúť, či ich realizovať štátom, súkromne, alebo formou PPP. Formy PPP sa líšia podľa toho, kto má akú úlohu pri financovaní, dizajne, stavbe alebo prevádzke investície.
Hlavným kritériom pri posúdení, či stavať formou PPP, má byť porovnanie hodnoty za peniaze verejnej a verejno-súkromnej alternatívy. Dostupnosť zdrojov v čase, čo je v prípade solventného štátu len otázka cash-flow, by nemala vstupovať do úvahy.
„Ak sa rozhodneme pre verejno-súkromné partnerstvo, fiškálne dôsledky v stredno- aj dlhodobom horizonte by mali byť napriek tomu transparentne vyčíslené. Výsledná hodnota za peniaze závisí od množstva faktorov.
Zjednodušene, v praxi často závisia od toho, či úspory na prevádzke a údržbe a prípadné prevzaté riziká prevýšia drahšie financovanie súkromného sektora,“ konštatovali autori štúdie.
Popri hodnotení plusov a mínusov PPP projektu pripomenuli, že „veľkosť trhu s PPP za ostatných desať rokov výrazne klesá, ich počet sa znížil približne na tretinu. Kým v roku 2006 bola hodnota európskych PPP projektov vyše 27 mld. eur, do roku 2015 klesla na necelých 10 mld. eur“.
Referencovanie
Štandardným nástrojom ekonomického hodnotenia je analýza nákladov a prínosov, okrem iného aj vnútorné referencovanie, kde je dobrým príkladom porovnanie prevádzkových nákladov štátnych nemocníc.
Audit UN Bratislava spoločnosti Boston Consulting Group v spolupráci s MZ SR a MF SR ukázal potenciálnu úsporu na prevádzkových činnostiach 31,2 mil. eur ročne, teda 16 percent celkových prevádzkových nákladov všetkých piatich areálov nemocnice.
„Ušetriť sa dá lepším využitím fyzických a personálnych kapacít a optimalizáciou obstarávania pri viacerých kategóriách vstupov. Vo finančnom vyjadrení predstavuje najväčšiu úsporu zníženie počtu lekárov a sestier a zníženie nákladov na lieky a zdravotnícky materiál. V týchto štyroch oblastiach je možné ušetriť až tri štvrtiny celkovej odhadovanej úspory,“ uviedla štúdia.
Vonkajšie referencovanie porovnáva hodnotu zvoleného ukazovateľa voči externej porovnávacej skupine, často voči iným krajinám, napríklad priemeru EÚ, OECD alebo najlepšej praxi v nich.
Porovnávanie cien so zahraničím je hlavný nástroj na stanovenie úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a dietetických potravín. V praxi sa od roku 2009 uplatňuje referencovanie cien liekov.
V januári prebehlo prvýkrát referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa po referencovaní znížia ceny 586 zdravotníckych pomôcok (12 percent z celkového počtu zdravotníckych pomôcok s úradne určenou cenou) priemerne o 21 percent.
Konečná odhadovaná úspora je približne 8,6 mil. eur. Úspora predstavuje 24 percent z pôvodnej spotreby referencovaním zlacnených pomôcok v úradne určených cenách. Oproti celkovej spotrebe zdravotníckych pomôcok v úradne určených cenách dosahuje úspora 7 percent z pôvodnej spotreby.
Revízia výdavkov
Väčšina výdavkov by mala počas každého volebného cyklu prejsť podľa autorov štúdie postupne komplexnou revíziou. „Pravidelná revízia výdavkov by sa mala stať štandardnou súčasťou prípravy rozpočtu verejných financií.
Aby bola úspešná, vyžaduje si politický mandát, ľudské zdroje a úzke zapojenie rezortných partnerov. Komplexnejšia revízia výdavkov sa zatiaľ na Slovensku neudiala,“ konštatovala štúdia. Ako príklad uviedli autori revíziu výdavkov zdravotníctva.
Zameria sa na možné úspory, predovšetkým na prevádzkových nákladoch, identifikuje nevyhnutné a efektívne investície do lôžkových zariadení. Napriek tomu, že Slovensko vynakladá na zdravotníctvo väčší podiel HDP ako je priemer V3, v ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľov zaostáva.
Výsledkovým cieľom, dosiahnuteľným v horizonte štyroch rokov, je znížiť počet úmrtí odvrátiteľných systémom zdravotnej starostlivosti na úroveň V3, teda o 1 900 úmrtí ročne. Slovensko za posledných desať rokov výrazne zvýšilo výdavky na zdravotníctvo.
K zásadnejším investíciám v lôžkových zariadeniach napriek tomu dlhodobo nedochádza, rast zdrojov smeroval do bežných výdavkov.
Revízia výdavkov sa zameria na možné úspory, ako aj nevyhnutné investície. Realistické je tlmenie rastu výdavkov, ktoré by mali rásť v súlade s infláciou. „Investície do lôžkových zariadení vyžadujú dodatočné zdroje 633 mil. eur v priebehu štyroch rokov.
Postavili by sa za ne tri nové koncové nemocnice, najmä UNB, a zrekonštruovalo sa päť iných veľkých nemocníc,“ uviedli autori štúdie. Na základe medzinárodného porovnania a údajov o hospodárení nemocníc identifikovali oblasti, kde je najväčší priestor na úspory.
1. Renty pochádzajúce z poistného trhu a neprehľadných vzťahov a interakcií medzi poisťovňami a poskytovateľmi
2. Nadspotreba, indukovaná a chybná preskripcia, a nákladovo neefektívna kategorizácia liekov, zdravotníckych pomôcok a ŠZM
3. Prevádzkové náklady nemocníc (nadbytočné kapacity a drahé nákupy)
4. Zdravotnícka záchranná služba
5. Laboratóriá a zobrazovacie vyšetrenia
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Graf, tabulka...:
Autor: