Dôvod na jasot? Ako sa to vezme...

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-262/18 P a C-271/18 P Európska komisia v. Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., a Slovenská republika v. Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., si nepochybne vyžaduje hlbšie skúmanie, aby sa dalo zodpovedne odhadnúť, v akom rozsahu môže mať dosah na intervencie štátu do systému zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Rozhodnutie zatiaľ nie je na stránkach Curie publikované, a preto ťažko hodnotiť právne úvahy, ktorými sa pri formulácii záverov súd riadil.

Dovoľujem si však uviesť aspoň rýchle postrehy, ktoré, priznávam, môžu smerovať aj trochu nad rámec prejednávanej veci.

Po prvé – celá kauza je právne príliš komplikovaná a od určitej úrovne extrémne abstraktná, aby sa na jej základe dali robiť jednoduché úsudky. Nehovorím, že rozhodnutie je nepoužiteľné, to určite nie, len chcem varovať pred selektívnym odvolávaním sa na jeho vybrané časti bez poctivého naštudovania si celkového kontextu. Riziko dezinterpretácie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ stúpa priamoúmerne s vysokou abstraktnosťou témy – akou hospodárska súťaž nepochybne je.

Po druhé – merito veci, ktoré skúmal Všeobecný súd a na základe odvolaní následne Súdny dvor, je ukotvené v právnom stave v roku 2014 a aj stave mu predchádzajúcom. Na tento fakt netreba zabúdať pri každom pokušení zovšeobecňovať jeho závery a aplikovať ich bez potrebnej miery opatrnosti na terajšie a budúce procesy v segmente verejného zdravotného poistenia.

A teraz k rozhodnutiu samotnému. Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď precenil vplyv úrovne hospodárskej súťaže umožnenej slovenským systémom povinného zdravotného poistenia, a na základe toho dospel k nesprávnemu verdiktu, že zdravotné poisťovne výkonom činnosti hospodárskej povahy patria pod pojem „podnik“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Súdny dvor preto zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu a zamietol žalobu Dôvery. Posúdenie toho, či poskytovanie verejného zdravotného poistenia (opäť upozorňujem – v podmienkach právneho stavu, v ktorom ho posudzovala Komisia v roku 2014) má dostatočný výtlak na to, aby sme ho označili za hospodársku činnosť, je rozhodujúcim faktorom na to, aby sme mohli takýto subjekt označiť za tzv. podnik. Ak je takýto subjekt „podnikom“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, tak pri poskytovaní podpory zo strany štátu musia byť dodržané pravidlá poskytovania štátnej pomoci. O to sa v tomto spore hralo.

Podľa tlačovej správy MS SR a dedukujúc z návrhu generálneho advokáta Priita Pikamäeho sa javí, že Súdny dvor poskytovanie verejného zdravotného poistenia za hospodársku činnosť nepovažuje a zdravotné poisťovne teda v danom čase nemali postavenie „podniku“ (opäť zdôrazňujem – v danom čase). Dôvod na jasot? Z hľadiska šetrenia v štátnej kase pred trovami komplikovaného sporu a prípadných škodových konaní určite áno. Z hľadiska výchovného účinku na budúce zodpovedné správanie štátneho manažmentu v podnikoch čistá katastrofa. A to je aj moja obava. Aby hneď, ako odznie eufória z právnej argumentácie Súdneho dvora vo vzťahu k hospodárskej súťaži, neostalo len „jednoduchučké“ využívanie momentu víťazstva štátu pre ospravedlňovanie budúcich manažérskych zlyhaní v štátom kontrolovaných spoločnostiach a ďalšie nalievanie prostriedkov štátneho rozpočtu do nemocníc a štátnej poisťovne. Na to, prosím, pozor.