Na bilancovanie je ešte priskoro, ale ako hodnotíte prvé kroky nového ministra zdravotníctva Mareka Krajčího?
Doterajšie kroky ťažko hodnotiť, pretože sa nenachádzame v štandardnej situácii. Dá sa však povedať, že v rámci neštandardnej situácie sa vykonali kroky, ktoré boli potrebné. Napríklad novela zákona o liekoch, keď sa umožnilo lekárňam pripravovať dezinfekčné prostriedky bez rizika. Potom vidieť, že pandémia sa stala premiérskou témou, tak minister zdravotníctva nie je až tak navonok viditeľný. Uvidíme, ako sa prejaví na koniec.
Zatiaľ kroky, ktoré sa dejú aj v zdravotníctve, môžeme brať pozitívne. Keďže nepripravenosť bola zásadná, že zdravotníci nemali nič, žiadne ochranné pomôcky, teraz nemôžeme viniť aktuálneho ministra za to, čo sa tu zanedbalo v posledných mesiacoch.
Aká je situácia s ochrannými pomôckami medzi lekárnikmi?
Osobné ochranné pomôcky sme si dokázali zabezpečiť vo vlastnej réžii. Momentálne máme ochranné pomôcky, stále to však predstavuje zvýšené náklady jednotlivých lekární a nebolo počuť, že by štát chcel refundovať aspoň časť týchto nákladov lekárňam, alebo že sa vyjde v ústrety v iných otázkach poskytovateľom lekárenskej starostlivosti.
Napríklad?
Krízovému štábu sme napísali návrhy, ktoré neboli ani tak finančného charakteru, ale skôr procesného. Napríklad jeden z našich návrhov bol, aby sa nemuseli posielať zdravotným poisťovniam papierové lekárske predpisy. V tomto období mne osobne napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa neuznala všetky papierové lekárske predpisy len preto, lebo som ich poslal neskôr.
A to nie z roztopaše alebo žeby som nechcel, ale preto, že som bol opakovane na pošte, vždy tam bol rad ľudí a cítim sa užitočnejší v lekárni než v dvojhodinovom rade na pošte. Tak nielenže lekárnici nedostanú nič od štátu, ale štátna poisťovňa demonštratívne neuzná všetky papierové lekárske predpisy len preto, lebo boli poslané nejaké 2 – 3 týždne po termíne. V situácii, keď štát rozpošle pacientom esemesky, že treba využívať ezdravie, sa následne vypomstí lekárnikom, že im zdrží v tejto situácii nie nevýznamnú časť platieb minimálne o 30 dní. Aký to má význam?
Nadviažem na výzvu na využívanie elektronického zdravotníctva. Obmedzil sa tak kontakt v ambulanciách. Aká bola situácia následne v lekárňach? Pociťovali ste väčší nápor alebo bolo pacientov menej?
Približne 2- až 3-týždňový nápor bol zásadný. Boli dni, keď bol priemerný počet vybavených pacientov 2- až 5-násobný v porovnaní so štandardnou situáciou. Ukazujú to aj dáta NCZI, keď si vezmeme napríklad počet ereceptov.
V januári bolo v lekárňach realizovaných 5,9 milióna ereceptov, vo februári 5,6 milióna, ale v marci to už bolo 6,2 milióna, teda cca o 600-tisíc ereceptov viac, percentuálne je to možno takmer o 10 percent ereceptov viac oproti dlhodobému priemeru. Vidíme však, že sa nachádzame takmer na konci apríla a sme na úrovni polovičky ereceptov z marca (3,7 milióna k 27. aprílu 2020).
Odporúčanie, s ktorým sme prišli hneď na začiatku, aby si pacienti pýtali od lekárov predpis na dlhšie obdobie, nielen na mesiac, sa ukazuje ako účinné. V apríli ľudia očividne navštevovali lekárov menej a menej sa predpisovalo, keď sme na úrovni polovičky ereceptov v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
V Českej republike ochranné pomôcky dostávajú od štátu aj lekárnici. U nás sa na lekárnikov akoby zabudlo, ale minister ubezpečil, že sa budú snažiť zásoby rúšok dodať aj lekárnikom. Dostali ich?
S výnimkou Košického samosprávneho kraja sa k lekárnikom ostatných VÚC nedostalo nič. Košický samosprávny kraj dal všetkým lekárňam v Košickom kraji 50 jednorazových rúšok na jednu lekáreň. Nie je to nič zázračné, nezachráni, ale poteší.
Spomínali ste krízový štáb. Je súčasťou krízového štábu lekárnik farmaceut?
Neviem o tom, že by sa v krízovom štábe nachádzal niekto, kto by bol buď lekárnik, farmaceut so skúsenosťami v lekárenstve, alebo aspoň zástupca veľkodistribúcie, či zástupca z niektorých prevádzkovateľov. Nemusí to byť ani farmaceut, ale mal by to byť niekto, kto má reálnu skúsenosť s lekárenstvom a prevádzkou lekárne, hoci aj z akademickej pôdy.
Čo je zvláštne, pretože veľké množstvo nemocníc odložilo bežné výkony, lekári sa pripravujú na pacientov s koronavírusom, veľké množstvo ambulantných lekárov zásadne obmedzilo výkony, niektorí ordinujú z domu tak, že iba predpisujú lekárske predpisy chronickým pacientom, kde sa len človek pozrie, riešime lekárov, prvý kontakt, sestry, ambulancie a neviem čo a lekárne sú jediné zdravotnícke zariadenia, ktoré fungujú nieže v 100-percentnom, ale v 150-percentnom režime.
Neboli vydané žiadne opatrenia týkajúce sa lekární napriek tomu, že sme písali aj hlavnému hygienikovi, že by bolo vhodné odlišovať opatrenia od bežnej maloobchodnej siete. Všetko, čo sa riešilo v lekárňach, sa riadi na základe odporúčaní Slovenskej lekárnickej komory. Dovolím si povedať, že odporúčania fungujú, ale stále je to v rovine odporúčaní a na náklady poskytovateľov.
Ak to správne registrujem, vaše odporúčania boli vydané skôr ako od hlavného hygienika či Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). O akých odporúčaniach rozprávame?
Všetky usmernenia sme vydávali v predstihu. V piatok 6. marca bol potvrdený prvý pozitívny pacient. Stretli sme sa s hlavným hygienikom a zo stretnutia nebol zásadný záver, že niečo treba v lekárňach urobiť a obmedziť.
Hlavný hygienik vydal prvé opatrenie 6. marca, týkalo sa zákazu návštev v nemocniciach. My sme v pondelok 9. marca zverejnili vyhlásenie, v ktorom sme usmernili pacientov a v utorok 10. marca sme mali pripravené aj zdieľané materiály, ktoré sa následne tlačili a vešali v lekárňach.
Napríklad odporúčanie vstupu pacientov do lekární, kde sme odporúčali buď expedovať cez pohotovostné okno, alebo aby pacienti vstupovali po jednom, po dvoch podľa počtu výdajných miest, sme vydali o 18 dní skôr, ako štát obmedzil vstup pacientov, resp. vstup zákazníkov do všetkých prevádzok. Štát vydal opatrenie, kde každému prikázal nosiť rúško. My sme to vyžadovali 13 dní ešte predtým, ako to vyžadoval štát. Obmedzenia výdaja niektorých liekov sme odporúčali 8 dní pred opatrením, ako ho vydalo ministerstvo, resp. ŠÚKL.
Často počuť o prípadoch karantény či pozitívne testovaných medzi lekármi, sestrami, záchranármi, inými zdravotníckymi pracovníkmi. Registrujete medzi lekárnikmi pozitívne testovaných?
Neviem o tom, že by bol niekto pozitívny. Viem, že pár ľudí bolo v karanténe pre kontakty, viem, že aj lekárne boli zatvorené. Dokonca na východe sa vyskytol jeden reprezentant firmy, ktorý bol pozitívne testovaný a podarilo sa mu pár lekární, ktoré stihol navštíviť, dostať do karantény.
No všetci z lekární boli negatívni. To, čo robíme v lekárňach, že každý nosí rúška, okuliare, rukavice, máme germicídne žiariče, dezinfikujeme párkrát za deň, myslím, že lekárne vyvíjajú dostatočné opatrenia na to, aby sa zamestnanci nenakazili.
Vypomáhajú lekárňam študenti z farmaceutických fakúlt?
Študenti 18. marca, dvanásť dní po prvom potvrdenom pacientovi, keď sa štát ešte len tak „rozkukával“, čo sa bude diať, odštartovali projekt, ktorý sa volá Študenti farmácie pomáhajú lekárňam. Takmer v každom okrese v niektorých lekárňach sú študenti, ktorí sú tam hlavne preto, že mnoho kolegýň išlo na OČR s deťmi, ktoré ostali doma.
Študenti sú najmä v zázemí lekárne, to možno bežní návštevníci lekárne nevidia, ale v zázemí prebehne viac ako polovica reálnej roboty, kým sa liek dostane k pacientovi. Ich pomoc je veľmi vítaná. Je fajn, že prejavili takúto mieru solidarity. Nikto ich ani neoslovil, nedostávali od nás nápady, sami sa ozvali, že chcú iniciatívne prísť, my sme im pomohli len sprocesovať informovanosť medzi lekárňami.
V úvode pandémie sa ohlasovali nedostupné lieky s účinnou látkou paracetamol a tiež vitamín C. Zmenila sa situácia s ich dostupnosťou?
Celý vzniknutý problém nesúvisel s nedostupnosťou liekov, súvisel s okamžitou logistickou nepripravenosťou a nepripravenosť nemyslím negatívne, pretože žiadna profesia, žiaden subjekt nie je pripravený na 5- až 10-násobný nápor.
Čo sa týka paracetamolu, pacienti vyvolali nápor na lekárne, ktoré historicky nikdy nemali problém objednávať lieky s obsahom paracetamolu, lekárne vyvolali následne nápor na distribučné firmy, ktoré mali nejaké zásoby, a keď výrobca dodáva povedzme 100-tisíc balení mesačne nejakého lieku, tak nemá kapacitu na to, aby dodal zrazu 200-tisíc. Tak sme tu mali nejaké 3 týždne nedostupný paracetamol. Bola však v dostupnosti surovina na prípravu IPL (pozn. individuálne pripravované lieky), takže sa dali pripraviť v lekárni prášky s obsahom paracetamolu pre tých, ktorí to potrebovali.
Zároveň boli dostupné kombinované prípravky, ktoré obsahujú navyše kofeín, kodeín a podobné látky, ktoré sú v takej nízkej dávke, že zásadne neovplyvňujú ostatné charakteristiky, ale v prípade potreby bol paracetamol dostupný. Podobne bol na tom vitamín C, vitamín D. Dá sa povedať, že v súčasnosti už asi týždeň je situácia v normále.
Zachytila som požiadavku, že by v súčasnej situácii mal byť pozastavený emergentný systém. Súhlasíte? Ako funguje aktuálne?
Emergentný systém funguje, niektoré lieky sú nedostupné z toho dôvodu, že výrobcovia – držitelia registrácie, podali A3 žiadosti. Niektoré položky nemajú ani podanú A3 žiadosť, aj tak sú nedostupné, aj tak s tým nikto nič nerobí.
Napriek tomu, že sa pošle emergentná objednávka, tak niektoré lieky nikto nedodá, napriek tomu, že je tam hrozba miliónovej sankcie. Emergentný systém sa v súčasnosti využíva viac ako predtým, pretože viacerí výrobcovia pristúpili k tomu, že niektoré lieky majú dostupné len prostredníctvom emergentného systému.
V úvode ste spomínali novelu zákona o liekoch. V Nemecku sa menila legislatíva, ktorá umožnila používanie etanolu v lekárňach na výrobu dezinfekčných prostriedkov, plus etanol bol oslobodený od dane. Stalo sa niečo podobné aj u nás?
Ako surovina na prípravu IPL bol lieh prechodne nedostupný. Ešte pred mesiacom bola legislatíva nastavená tak, že individuálna príprava sa vykonáva na základe predpisu lekára, teda ak by sme to chceli veľmi striktne vziať do úvahy, v lekárni nie je možné liek pripraviť a vydať pacientovi bez toho, aby to predpísal lekár.
Začiatkom apríla sa novelizoval zákon o liekoch a všetky dezinfekčné prostriedky, ktoré lekárne bez problémov vedia pripraviť a roky pripravujú, je úplne legálne možné vydať pacientovi. Ani keby novela neprišla, zdalo by sa mi divné, pokiaľ by niekto chcel lekáreň postihovať za to, že vo svojom laboratóriu, ktoré podlieha prísnym podmienkam správnej lekárenskej praxe, pripraví pacientovi dezinfekciu.
Ambulancie, nemocnice, poisťovne upozorňujú na možnú situáciu vzniknutú výpadkom zdrojov kvôli aktuálnym opatreniam. Plus zamestnávatelia za sektor zdravotníctva vyslovili potrebu dofinancovať sektor na úrovni 600 – 700 miliónov eur. Ako ovplyvní táto situácia lekárnikov?
Financovanie lekárenstva, resp. spotreba liekov, ktoré sú financované z verejných zdrojov, sa už pár rokov dramaticky nemení, dokonca medziročne v niektorých obdobiach aj klesá. Náklady na lieky sa držia na stabilnej úrovni aj vďaka referencovaniu cien, aj vďaka relatívne silnej konkurencii v oblasti niektorých generických liekov.
Financovanie lekární z verejných zdrojov je veľmi nízke. Lekáreň, ktorá by sa dnes rozhodla, že bude fungovať iba z receptových liekov bez celého teátra okolo doplnkov výživy, kozmetiky a kadejakého doplnkového sortimentu, by jednoducho neprežila. Tu nie je veľmi priestor, kde by sa dali platby zo štátu smerom k lekárňam ešte znižovať, skôr je potrebné sa baviť o zvýšení napríklad taxy laborum pri individuálnej príprave liekov.
Ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády? Obsahuje 3 – 4 oblasti, ktoré sa týkajú farmaceutov. Jednou z nich je, že vláda posilní kompetencie farmaceutov v lekárňach.
Minister M. Krajčí, ešte keď bol poslancom, sa vyjadril, myslím, že v rozhovore pre Denník N, že farmaceuti by mohli prevziať na seba časť kompetencií, ktoré majú všeobecní lekári a pomôcť tak oblastiam, kde je nedostatok všeobecných lekárov. My zdieľame názor, že spoločnosť vzhľadom na to, čo všetko investuje do vzdelania farmaceutov a aké náročné požiadavky má na vzdelanie farmaceutov, tak si ich nepýta späť. Je to zvláštne, lebo aj podľa štatistík je lekáreň najdostupnejšie zdravotnícke zariadenie s najlepším prevádzkovým časom.
Dá sa povedať, že v rámci celej Európskej únie niet človeka, ktorý by nemal lekáreň dostupnú do 5 minút, samozrejme, s výnimkou nejakých horských oblastí, a vždy v každom okamihu, nech je lekáreň otvorená aj 24 hodín denne, je tam prítomný vysokoškolsky vzdelaný odborník na farmakoterapiu. Nechať tých odborníkov, aby len pripravovali lieky a vydávali ich a nechcieť od nich v prospech pacientov viac, mi príde mrhanie ľudským a odborným potenciálom. Nehovorme o kompetenciách farmaceutov spôsobom, že my niečo zásadne chceme, ale naopak, o požiadavkách spoločnosti na farmaceutov v prospech pacientov. Vieme ponúknuť veľmi veľa z našej odbornosti, a keď to štát bude chcieť využívať, budeme prví, ktorí štátu pomôžu.
Baviť sa však o konkrétnych veciach treba vždy s ohľadom na personálnu situáciu, na štruktúru lekárnickej siete, na charakter jednotlivých pracovísk a hlavne s ohľadom na financovanie týchto činností, pretože na rozdiel od iných zdravotníckych profesií mzdy farmaceutov a odmeňovanie farmaceutov a lekární sa za posledných 10 rokov nemenilo.
Ďalším bodom bolo, že vláda zavedie zmysluplné demograficko-geografické kritériá na otvorenie novej lekárne a prehodnotí aj súčasnú lekárnickú sieť.
Možno to znie lakonicky, ale skrýva to v sebe obrovské posolstvo, ktoré núti ostať a byť pozorným. Lebo – aké sú to zmysluplné demografické a geografické kritériá? Zmysluplnosť takého opatrenia by bola určite namieste niekedy okolo roku 2000, keď sme bezhlavo uvoľnili sieť a stalo sa, že dnes niet v Bratislave novostavby, kde by neboli aspoň dve lekárne na každom rohu. No zasa vidieť oblasti, kde ľudia musia za liekmi cestovať, resp. zanikajú nám malé vidiecke lekárne z dôvodu nerentability, pretože tam sú lekárne odkázané na verejné zdroje, tam bežní ľudia nenakupujú drahú kozmetiku alebo niečo také. Vtedy by demografické a geografické nieže obmedzenia, ale rozumná definícia minimálnej siete mali význam.
Zmysluplnosť by som určite rád videl inak, ako napríklad povedať, že na 5-tisíc obyvateľov môže vzniknúť jedna lekáreň. Možno je to pre niekoho ľúbivé, ale nie je to zmysluplné, a rovnako povedať, že medzi dvoma lekárňami musí byť vzdialenosť 500 metrov, možno vyzerá pre niekoho zmysluplne, ale mne to nedáva nijakú logiku. Povedzme si, že v nejakom mestečku sú etablované dve silné siete lekární. Prečo chceme brániť mladému lekárnikovi, aby si tam otvoril vlastnú lekáreň a svojou odbornosťou súťažil aj v takomto náročnom prostredí? Sú isté veci, kde dobre rozhodne trh, sú isté veci, kde dobre rozhodne regulácia, nájsť medzi tým balans nemôže jeden človek alebo päť poslancov, ale treba o tom širšiu celospoločenskú diskusiu.
A prehodnotenie súčasnej siete lekární je na mieste. Štát by sa mohol zamerať na lekárne, ktoré chronicky porušujú pravidlá, opakovane im boli uložené sankcie zo strany zdravotných poisťovní pre nejaké podvodné konanie. Štát by sa mal zamerať napríklad na lekárne, kde 60 – 70 percent ich realizácie netvorí výdaj, ale reexport. O týchto veciach sa vie, všetky tieto dáta sú verejné, a čím viac vecí sa bude zverejňovať, čím viac vecí vyjde najavo, tým môže byť aj spoločenský tlak na to, aby sa takéto čierne ovce zo systému odstránili. Je pre mňa večnou záhadou, prečo sa nekalá činnosť dlhodobo toleruje.
Myslím, že lekáreň, ktorá opakovane poruší pravidlá týkajúce sa nesprávneho vykazovania liekov alebo fiktívnych receptov, alebo kde je preukázaná nekalá spolupráca s predpisujúcimi lekármi, tak tam by mali byť odoberané povolenia veľmi razantným spôsobom.
V programovom vyhlásení sa spomína štátna distribučná spoločnosť na dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok. Vítate tento krok?
Je otázne, čo si pod tým vláda predstavuje. Pokiaľ chce zriadiť distribučnú spoločnosť zameranú na zásobovanie štátnych nemocníc, štátnych ambulancií, armády, polície a podobne, nech sa páči, už to mali urobiť dávno. No skepticky vnímam, pokiaľ by vláda chcela zriadiť štátnu distribučku a ísť s ňou na dosť exaktne rozdelený trh distribúcie liekov, kde máme približne 150 distribučných firiem, a v prvej desiatke sú etablované firmy pokrývajúce viac než 90 % celého trhu.
Distribúcia liekov funguje veľmi efektívne, nevidím zásadný význam prísť s novou distribučkou, ktorá by sa uchádzala o priazeň lekární, či už verejných, alebo nemocničných. No čo sa týka zásobovania náročných liekov, ktoré sa používajú či už v onkologickej liečbe, alebo pri závažných diagnózach, tak v tomto štát môže čerpať výhody vyplývajúce z jeho veľkosti a vyjednávacej sily.
Doterajšie kroky ťažko hodnotiť, pretože sa nenachádzame v štandardnej situácii. Dá sa však povedať, že v rámci neštandardnej situácie sa vykonali kroky, ktoré boli potrebné. Napríklad novela zákona o liekoch, keď sa umožnilo lekárňam pripravovať dezinfekčné prostriedky bez rizika. Potom vidieť, že pandémia sa stala premiérskou témou, tak minister zdravotníctva nie je až tak navonok viditeľný. Uvidíme, ako sa prejaví na koniec.
Zatiaľ kroky, ktoré sa dejú aj v zdravotníctve, môžeme brať pozitívne. Keďže nepripravenosť bola zásadná, že zdravotníci nemali nič, žiadne ochranné pomôcky, teraz nemôžeme viniť aktuálneho ministra za to, čo sa tu zanedbalo v posledných mesiacoch.
Aká je situácia s ochrannými pomôckami medzi lekárnikmi?
Osobné ochranné pomôcky sme si dokázali zabezpečiť vo vlastnej réžii. Momentálne máme ochranné pomôcky, stále to však predstavuje zvýšené náklady jednotlivých lekární a nebolo počuť, že by štát chcel refundovať aspoň časť týchto nákladov lekárňam, alebo že sa vyjde v ústrety v iných otázkach poskytovateľom lekárenskej starostlivosti.
Napríklad?
Krízovému štábu sme napísali návrhy, ktoré neboli ani tak finančného charakteru, ale skôr procesného. Napríklad jeden z našich návrhov bol, aby sa nemuseli posielať zdravotným poisťovniam papierové lekárske predpisy. V tomto období mne osobne napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa neuznala všetky papierové lekárske predpisy len preto, lebo som ich poslal neskôr.
A to nie z roztopaše alebo žeby som nechcel, ale preto, že som bol opakovane na pošte, vždy tam bol rad ľudí a cítim sa užitočnejší v lekárni než v dvojhodinovom rade na pošte. Tak nielenže lekárnici nedostanú nič od štátu, ale štátna poisťovňa demonštratívne neuzná všetky papierové lekárske predpisy len preto, lebo boli poslané nejaké 2 – 3 týždne po termíne. V situácii, keď štát rozpošle pacientom esemesky, že treba využívať ezdravie, sa následne vypomstí lekárnikom, že im zdrží v tejto situácii nie nevýznamnú časť platieb minimálne o 30 dní. Aký to má význam?
Nadviažem na výzvu na využívanie elektronického zdravotníctva. Obmedzil sa tak kontakt v ambulanciách. Aká bola situácia následne v lekárňach? Pociťovali ste väčší nápor alebo bolo pacientov menej?
Približne 2- až 3-týždňový nápor bol zásadný. Boli dni, keď bol priemerný počet vybavených pacientov 2- až 5-násobný v porovnaní so štandardnou situáciou. Ukazujú to aj dáta NCZI, keď si vezmeme napríklad počet ereceptov.
V januári bolo v lekárňach realizovaných 5,9 milióna ereceptov, vo februári 5,6 milióna, ale v marci to už bolo 6,2 milióna, teda cca o 600-tisíc ereceptov viac, percentuálne je to možno takmer o 10 percent ereceptov viac oproti dlhodobému priemeru. Vidíme však, že sa nachádzame takmer na konci apríla a sme na úrovni polovičky ereceptov z marca (3,7 milióna k 27. aprílu 2020).
Odporúčanie, s ktorým sme prišli hneď na začiatku, aby si pacienti pýtali od lekárov predpis na dlhšie obdobie, nielen na mesiac, sa ukazuje ako účinné. V apríli ľudia očividne navštevovali lekárov menej a menej sa predpisovalo, keď sme na úrovni polovičky ereceptov v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
V Českej republike ochranné pomôcky dostávajú od štátu aj lekárnici. U nás sa na lekárnikov akoby zabudlo, ale minister ubezpečil, že sa budú snažiť zásoby rúšok dodať aj lekárnikom. Dostali ich?
S výnimkou Košického samosprávneho kraja sa k lekárnikom ostatných VÚC nedostalo nič. Košický samosprávny kraj dal všetkým lekárňam v Košickom kraji 50 jednorazových rúšok na jednu lekáreň. Nie je to nič zázračné, nezachráni, ale poteší.
Spomínali ste krízový štáb. Je súčasťou krízového štábu lekárnik farmaceut?
Neviem o tom, že by sa v krízovom štábe nachádzal niekto, kto by bol buď lekárnik, farmaceut so skúsenosťami v lekárenstve, alebo aspoň zástupca veľkodistribúcie, či zástupca z niektorých prevádzkovateľov. Nemusí to byť ani farmaceut, ale mal by to byť niekto, kto má reálnu skúsenosť s lekárenstvom a prevádzkou lekárne, hoci aj z akademickej pôdy.
Čo je zvláštne, pretože veľké množstvo nemocníc odložilo bežné výkony, lekári sa pripravujú na pacientov s koronavírusom, veľké množstvo ambulantných lekárov zásadne obmedzilo výkony, niektorí ordinujú z domu tak, že iba predpisujú lekárske predpisy chronickým pacientom, kde sa len človek pozrie, riešime lekárov, prvý kontakt, sestry, ambulancie a neviem čo a lekárne sú jediné zdravotnícke zariadenia, ktoré fungujú nieže v 100-percentnom, ale v 150-percentnom režime.
Neboli vydané žiadne opatrenia týkajúce sa lekární napriek tomu, že sme písali aj hlavnému hygienikovi, že by bolo vhodné odlišovať opatrenia od bežnej maloobchodnej siete. Všetko, čo sa riešilo v lekárňach, sa riadi na základe odporúčaní Slovenskej lekárnickej komory. Dovolím si povedať, že odporúčania fungujú, ale stále je to v rovine odporúčaní a na náklady poskytovateľov.
Ak to správne registrujem, vaše odporúčania boli vydané skôr ako od hlavného hygienika či Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). O akých odporúčaniach rozprávame?
Všetky usmernenia sme vydávali v predstihu. V piatok 6. marca bol potvrdený prvý pozitívny pacient. Stretli sme sa s hlavným hygienikom a zo stretnutia nebol zásadný záver, že niečo treba v lekárňach urobiť a obmedziť.
Hlavný hygienik vydal prvé opatrenie 6. marca, týkalo sa zákazu návštev v nemocniciach. My sme v pondelok 9. marca zverejnili vyhlásenie, v ktorom sme usmernili pacientov a v utorok 10. marca sme mali pripravené aj zdieľané materiály, ktoré sa následne tlačili a vešali v lekárňach.
Napríklad odporúčanie vstupu pacientov do lekární, kde sme odporúčali buď expedovať cez pohotovostné okno, alebo aby pacienti vstupovali po jednom, po dvoch podľa počtu výdajných miest, sme vydali o 18 dní skôr, ako štát obmedzil vstup pacientov, resp. vstup zákazníkov do všetkých prevádzok. Štát vydal opatrenie, kde každému prikázal nosiť rúško. My sme to vyžadovali 13 dní ešte predtým, ako to vyžadoval štát. Obmedzenia výdaja niektorých liekov sme odporúčali 8 dní pred opatrením, ako ho vydalo ministerstvo, resp. ŠÚKL.
Často počuť o prípadoch karantény či pozitívne testovaných medzi lekármi, sestrami, záchranármi, inými zdravotníckymi pracovníkmi. Registrujete medzi lekárnikmi pozitívne testovaných?
Neviem o tom, že by bol niekto pozitívny. Viem, že pár ľudí bolo v karanténe pre kontakty, viem, že aj lekárne boli zatvorené. Dokonca na východe sa vyskytol jeden reprezentant firmy, ktorý bol pozitívne testovaný a podarilo sa mu pár lekární, ktoré stihol navštíviť, dostať do karantény.
No všetci z lekární boli negatívni. To, čo robíme v lekárňach, že každý nosí rúška, okuliare, rukavice, máme germicídne žiariče, dezinfikujeme párkrát za deň, myslím, že lekárne vyvíjajú dostatočné opatrenia na to, aby sa zamestnanci nenakazili.
Vypomáhajú lekárňam študenti z farmaceutických fakúlt?
Študenti 18. marca, dvanásť dní po prvom potvrdenom pacientovi, keď sa štát ešte len tak „rozkukával“, čo sa bude diať, odštartovali projekt, ktorý sa volá Študenti farmácie pomáhajú lekárňam. Takmer v každom okrese v niektorých lekárňach sú študenti, ktorí sú tam hlavne preto, že mnoho kolegýň išlo na OČR s deťmi, ktoré ostali doma.
Študenti sú najmä v zázemí lekárne, to možno bežní návštevníci lekárne nevidia, ale v zázemí prebehne viac ako polovica reálnej roboty, kým sa liek dostane k pacientovi. Ich pomoc je veľmi vítaná. Je fajn, že prejavili takúto mieru solidarity. Nikto ich ani neoslovil, nedostávali od nás nápady, sami sa ozvali, že chcú iniciatívne prísť, my sme im pomohli len sprocesovať informovanosť medzi lekárňami.
V úvode pandémie sa ohlasovali nedostupné lieky s účinnou látkou paracetamol a tiež vitamín C. Zmenila sa situácia s ich dostupnosťou?
Celý vzniknutý problém nesúvisel s nedostupnosťou liekov, súvisel s okamžitou logistickou nepripravenosťou a nepripravenosť nemyslím negatívne, pretože žiadna profesia, žiaden subjekt nie je pripravený na 5- až 10-násobný nápor.
Čo sa týka paracetamolu, pacienti vyvolali nápor na lekárne, ktoré historicky nikdy nemali problém objednávať lieky s obsahom paracetamolu, lekárne vyvolali následne nápor na distribučné firmy, ktoré mali nejaké zásoby, a keď výrobca dodáva povedzme 100-tisíc balení mesačne nejakého lieku, tak nemá kapacitu na to, aby dodal zrazu 200-tisíc. Tak sme tu mali nejaké 3 týždne nedostupný paracetamol. Bola však v dostupnosti surovina na prípravu IPL (pozn. individuálne pripravované lieky), takže sa dali pripraviť v lekárni prášky s obsahom paracetamolu pre tých, ktorí to potrebovali.
Zároveň boli dostupné kombinované prípravky, ktoré obsahujú navyše kofeín, kodeín a podobné látky, ktoré sú v takej nízkej dávke, že zásadne neovplyvňujú ostatné charakteristiky, ale v prípade potreby bol paracetamol dostupný. Podobne bol na tom vitamín C, vitamín D. Dá sa povedať, že v súčasnosti už asi týždeň je situácia v normále.
Zachytila som požiadavku, že by v súčasnej situácii mal byť pozastavený emergentný systém. Súhlasíte? Ako funguje aktuálne?
Emergentný systém funguje, niektoré lieky sú nedostupné z toho dôvodu, že výrobcovia – držitelia registrácie, podali A3 žiadosti. Niektoré položky nemajú ani podanú A3 žiadosť, aj tak sú nedostupné, aj tak s tým nikto nič nerobí.
Napriek tomu, že sa pošle emergentná objednávka, tak niektoré lieky nikto nedodá, napriek tomu, že je tam hrozba miliónovej sankcie. Emergentný systém sa v súčasnosti využíva viac ako predtým, pretože viacerí výrobcovia pristúpili k tomu, že niektoré lieky majú dostupné len prostredníctvom emergentného systému.
V úvode ste spomínali novelu zákona o liekoch. V Nemecku sa menila legislatíva, ktorá umožnila používanie etanolu v lekárňach na výrobu dezinfekčných prostriedkov, plus etanol bol oslobodený od dane. Stalo sa niečo podobné aj u nás?
Ako surovina na prípravu IPL bol lieh prechodne nedostupný. Ešte pred mesiacom bola legislatíva nastavená tak, že individuálna príprava sa vykonáva na základe predpisu lekára, teda ak by sme to chceli veľmi striktne vziať do úvahy, v lekárni nie je možné liek pripraviť a vydať pacientovi bez toho, aby to predpísal lekár.
Začiatkom apríla sa novelizoval zákon o liekoch a všetky dezinfekčné prostriedky, ktoré lekárne bez problémov vedia pripraviť a roky pripravujú, je úplne legálne možné vydať pacientovi. Ani keby novela neprišla, zdalo by sa mi divné, pokiaľ by niekto chcel lekáreň postihovať za to, že vo svojom laboratóriu, ktoré podlieha prísnym podmienkam správnej lekárenskej praxe, pripraví pacientovi dezinfekciu.
Ambulancie, nemocnice, poisťovne upozorňujú na možnú situáciu vzniknutú výpadkom zdrojov kvôli aktuálnym opatreniam. Plus zamestnávatelia za sektor zdravotníctva vyslovili potrebu dofinancovať sektor na úrovni 600 – 700 miliónov eur. Ako ovplyvní táto situácia lekárnikov?
Financovanie lekárenstva, resp. spotreba liekov, ktoré sú financované z verejných zdrojov, sa už pár rokov dramaticky nemení, dokonca medziročne v niektorých obdobiach aj klesá. Náklady na lieky sa držia na stabilnej úrovni aj vďaka referencovaniu cien, aj vďaka relatívne silnej konkurencii v oblasti niektorých generických liekov.
Financovanie lekární z verejných zdrojov je veľmi nízke. Lekáreň, ktorá by sa dnes rozhodla, že bude fungovať iba z receptových liekov bez celého teátra okolo doplnkov výživy, kozmetiky a kadejakého doplnkového sortimentu, by jednoducho neprežila. Tu nie je veľmi priestor, kde by sa dali platby zo štátu smerom k lekárňam ešte znižovať, skôr je potrebné sa baviť o zvýšení napríklad taxy laborum pri individuálnej príprave liekov.
Ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády? Obsahuje 3 – 4 oblasti, ktoré sa týkajú farmaceutov. Jednou z nich je, že vláda posilní kompetencie farmaceutov v lekárňach.
Minister M. Krajčí, ešte keď bol poslancom, sa vyjadril, myslím, že v rozhovore pre Denník N, že farmaceuti by mohli prevziať na seba časť kompetencií, ktoré majú všeobecní lekári a pomôcť tak oblastiam, kde je nedostatok všeobecných lekárov. My zdieľame názor, že spoločnosť vzhľadom na to, čo všetko investuje do vzdelania farmaceutov a aké náročné požiadavky má na vzdelanie farmaceutov, tak si ich nepýta späť. Je to zvláštne, lebo aj podľa štatistík je lekáreň najdostupnejšie zdravotnícke zariadenie s najlepším prevádzkovým časom.
Dá sa povedať, že v rámci celej Európskej únie niet človeka, ktorý by nemal lekáreň dostupnú do 5 minút, samozrejme, s výnimkou nejakých horských oblastí, a vždy v každom okamihu, nech je lekáreň otvorená aj 24 hodín denne, je tam prítomný vysokoškolsky vzdelaný odborník na farmakoterapiu. Nechať tých odborníkov, aby len pripravovali lieky a vydávali ich a nechcieť od nich v prospech pacientov viac, mi príde mrhanie ľudským a odborným potenciálom. Nehovorme o kompetenciách farmaceutov spôsobom, že my niečo zásadne chceme, ale naopak, o požiadavkách spoločnosti na farmaceutov v prospech pacientov. Vieme ponúknuť veľmi veľa z našej odbornosti, a keď to štát bude chcieť využívať, budeme prví, ktorí štátu pomôžu.
Baviť sa však o konkrétnych veciach treba vždy s ohľadom na personálnu situáciu, na štruktúru lekárnickej siete, na charakter jednotlivých pracovísk a hlavne s ohľadom na financovanie týchto činností, pretože na rozdiel od iných zdravotníckych profesií mzdy farmaceutov a odmeňovanie farmaceutov a lekární sa za posledných 10 rokov nemenilo.
Ďalším bodom bolo, že vláda zavedie zmysluplné demograficko-geografické kritériá na otvorenie novej lekárne a prehodnotí aj súčasnú lekárnickú sieť.
Možno to znie lakonicky, ale skrýva to v sebe obrovské posolstvo, ktoré núti ostať a byť pozorným. Lebo – aké sú to zmysluplné demografické a geografické kritériá? Zmysluplnosť takého opatrenia by bola určite namieste niekedy okolo roku 2000, keď sme bezhlavo uvoľnili sieť a stalo sa, že dnes niet v Bratislave novostavby, kde by neboli aspoň dve lekárne na každom rohu. No zasa vidieť oblasti, kde ľudia musia za liekmi cestovať, resp. zanikajú nám malé vidiecke lekárne z dôvodu nerentability, pretože tam sú lekárne odkázané na verejné zdroje, tam bežní ľudia nenakupujú drahú kozmetiku alebo niečo také. Vtedy by demografické a geografické nieže obmedzenia, ale rozumná definícia minimálnej siete mali význam.
Zmysluplnosť by som určite rád videl inak, ako napríklad povedať, že na 5-tisíc obyvateľov môže vzniknúť jedna lekáreň. Možno je to pre niekoho ľúbivé, ale nie je to zmysluplné, a rovnako povedať, že medzi dvoma lekárňami musí byť vzdialenosť 500 metrov, možno vyzerá pre niekoho zmysluplne, ale mne to nedáva nijakú logiku. Povedzme si, že v nejakom mestečku sú etablované dve silné siete lekární. Prečo chceme brániť mladému lekárnikovi, aby si tam otvoril vlastnú lekáreň a svojou odbornosťou súťažil aj v takomto náročnom prostredí? Sú isté veci, kde dobre rozhodne trh, sú isté veci, kde dobre rozhodne regulácia, nájsť medzi tým balans nemôže jeden človek alebo päť poslancov, ale treba o tom širšiu celospoločenskú diskusiu.
A prehodnotenie súčasnej siete lekární je na mieste. Štát by sa mohol zamerať na lekárne, ktoré chronicky porušujú pravidlá, opakovane im boli uložené sankcie zo strany zdravotných poisťovní pre nejaké podvodné konanie. Štát by sa mal zamerať napríklad na lekárne, kde 60 – 70 percent ich realizácie netvorí výdaj, ale reexport. O týchto veciach sa vie, všetky tieto dáta sú verejné, a čím viac vecí sa bude zverejňovať, čím viac vecí vyjde najavo, tým môže byť aj spoločenský tlak na to, aby sa takéto čierne ovce zo systému odstránili. Je pre mňa večnou záhadou, prečo sa nekalá činnosť dlhodobo toleruje.
Myslím, že lekáreň, ktorá opakovane poruší pravidlá týkajúce sa nesprávneho vykazovania liekov alebo fiktívnych receptov, alebo kde je preukázaná nekalá spolupráca s predpisujúcimi lekármi, tak tam by mali byť odoberané povolenia veľmi razantným spôsobom.
V programovom vyhlásení sa spomína štátna distribučná spoločnosť na dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok. Vítate tento krok?
Je otázne, čo si pod tým vláda predstavuje. Pokiaľ chce zriadiť distribučnú spoločnosť zameranú na zásobovanie štátnych nemocníc, štátnych ambulancií, armády, polície a podobne, nech sa páči, už to mali urobiť dávno. No skepticky vnímam, pokiaľ by vláda chcela zriadiť štátnu distribučku a ísť s ňou na dosť exaktne rozdelený trh distribúcie liekov, kde máme približne 150 distribučných firiem, a v prvej desiatke sú etablované firmy pokrývajúce viac než 90 % celého trhu.
Distribúcia liekov funguje veľmi efektívne, nevidím zásadný význam prísť s novou distribučkou, ktorá by sa uchádzala o priazeň lekární, či už verejných, alebo nemocničných. No čo sa týka zásobovania náročných liekov, ktoré sa používajú či už v onkologickej liečbe, alebo pri závažných diagnózach, tak v tomto štát môže čerpať výhody vyplývajúce z jeho veľkosti a vyjednávacej sily.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Jana Andelová, ZdN