Nemocnice na celom Slovensku sa boria s nedostatkom personálu. Kým zo začiatku sa oddelenia zatvárali, pretože „sa maľovali“, dnes sa už otvorene rozpráva o tom, že sa zatvárajú preto, lebo im chýbajú. Ako ste na tom vo vašich nemocniciach?
Spoločnosť AGEL na Slovensku prevádzkuje sieť desiatich nemocníc a jednu špecializovanú nemocnicu. A práve toto z nej robí systém, v ktorom sme schopnírýchlo a efektívne chýbajúcich lekárov nahradiť. Môžeme si navzájom pomôcť, aj keď nie vždy sa podarí nahradiť chýbajúcich lekárov stopercentne.
Darí sa nám ich však motivovať tak, aby sme nemuseli riešiť havarijný personálny stav. Riešenie nedostatku lekárov a sestier je však globálnym problémom aj v okolitých štátoch Európy. Treba si uvedomiť, že v nemocniciach zodpovedajú lekári za pacienta 24 hodín denne, sedem dní v týždni.
Túto nevýhodu oproti súkromným ambulanciám sa zatiaľ nedarí riešiť a lekári z nemocníc, bohužiaľ, stále odchádzajú ambulovať, čo je nikdy nekončiaci príbeh.
Ako sú teda na tom vaše nemocnice?
V jednej z našich z nemocníc máme personálny stav stopercentný, tou výnimkou je nemocnica roka podľa prieskumu INEKO v Košiciach-Šaci.V ostatných našich zdravotníckych zariadeniach riešime čiastočný nedostatok, a to tak lekárov, ako aj sestier.Ich získanie najmä v úzko špecializovaných odbornostiach súvisí aj s vekom, keďže mladé lekárky zväčša po krátkom čase praxe odchádzajú na materskú dovolenku a starší skúsení lekári s dlhoročnou praxou zase do dôchodku.
Nahradiť ich je v podmienkach Slovenska čoraz ťažšie a v menších regionálnych nemocniciach zvlášť, chýba akoby celá jedna generácia.
Celkovo sa nám darí personálne zabezpečiť na požadovanej úrovni chod našich nemocníc (do siete AGEL patrí Nemocnica Komárno, AGEL Clinic Bratislava, Nemocnica Zvolen, Zlaté Moravce, Levice, Levoča, Kežmarok, Krompachy, Košice-Šaca, Handlová, Bánovce, Krupina).
Aby sme získali najmä lekárov na chýbajúce miesta, využívame náborový mix, pracujeme už so študentmi univerzít, stredných odborných škôl, snažíme sa ponúknuť niečo iné, lukratívnejšie, ako majú naši konkurenti. Istota, vybavenie nemocníc, fakt, že každá sa snaží byť v niečom výnimočná popri adekvátnej mzde a tiež rodinnej atmosfére v menších mestách, zaberajú ako presvedčivý argument asi najviac. A ešte fakt, že si vážime každého nášho zamestnanca a snažíme sa, aby to počuli nielen od svojich priamych nadriadených v nemocnici, ale aj priamo od nás. To v minulosti nebývalo zvykom.
Kde je situácia najhoršia?
Čo sa týka personálu, najvyššiu potrebu máme v Kežmarku, Leviciach, záujemcov aktuálne vieme umiestniť aj v našich nemocniciach vo Zvolene a v Levoči.
Nedostatok sa týka skôr lekárov ako sestier, pokiaľ ide o špecializácie, tu sa zhodneme asi celoslovensky, že najviac žiadaní sú pediatri, internisti, chirurgovia, neurológovia a rádiológovia. Získať odborne zdatného endokrinológa alebo alergológa je extrémne zložité.
Jedným z riešení je prijímanie lekárov a sestier zo zahraničia, z tzv. tretích krajín, čo však dlhodobo odmieta SLK. Aký je váš názor? Máte vo vašich nemocniciach personál z cudziny? Aké máte skúsenosti?
Keď ide o personál z cudziny, v našich nemocniciach pôsobia najmä lekári z Ukrajiny. Sú medzi nimi vysoko odborní špecialisti, niektorí dokonca zastávajú primárske posty. Lekárov zo zahraničia si dôsledne vyberáme cez niekoľko výberových kôl, a tak sa nemôže stať, že sa k nám dostane nekvalitný lekár, a to platí tak o Slovákoch, ako o cudzincoch. Ak sa preukáže, že lekár nespĺňa kritériá odbornosti, s takými zamestnancami sa rozlúčime, pretože kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti je pre nás prvoradá.
Lekárov, ktorí v spoločnosti AGEL pracujú, podporujeme vo vzdelávaní aj vďaka projektu BEST PRACTICE, a teda majú možnosť rozširovať svoju odbornosť stážami na našich najlepších pracoviskách, či už na Slovensku alebo v Českej republike. Najčerstvejším príkladom je stáž našich lekárov z Levíc, kde ich kolegovia z Nemocnice Podlesí naučili zavádzať dočasné kardiostimulátory. V tom je výnimočnosť nášho systému, našej medzinárodnej siete, že udržujeme najvyššie trendy a navzájom si odovzdávame skúsenosti.
Ako priznal na Okrúhlom stole Zdravotníckych novín Marián Petko, preklad pacienta z nižšieho pracoviska na vyššie a naopak veľmi nefunguje. Ako je to vo vašichnemocniciach?
Denná prax ukazuje, že nemocnice spolupracujú horšie, pretože to nie je presne definované a vymedzené. Podľa nášho názoru by bolo najvhodnejšie určiť primeranú sieť nemocníc s následnou zdravotnou starostlivosťou. Existuje odborné usmernenie z roku 2007, ktoré malo túto problematiku riešiť a týka sa aspektov preloženia osoby vyžadujúcej zdravotnú starostlivosť do iného zdravotníckeho zariadenia.
Môžeme polemizovať, či toto usmernenie odráža realitu, či je po takom dlhom čase platné, keďže predpis neurčuje jeho revíziu. Definuje však podmienky prekladu – zväčša po vyčerpaní diagnostických a liečebných možností poskytovateľa, keď je potrebné poskytovanie ďalšej špecializovanej zdravotnej starostlivosti, alebo naopak, ak už takéto poskytovanie špeciálnej starostlivosti nie je nutné. V praxi sa však stretávame každodenne s mnohými situáciami a problémami, preto je nutné toto usmernenie revidovať.
Čo napríklad?
Napríklad preklady v pohotovosti. Často sa nám stáva, že najbližší, tzv. spádový poskytovateľ nie je z kapacitných dôvodov schopný pacienta prebrať a nie je jasné, kto je takéhoto pacienta povinný zobrať.
A máme tu rad ďalších prekážok a podmienok, ktoré vznikajú priebežne. Pri prevzatí pacientov z vyšších pracovísk takisto môžeme naraziť na kapacitný problém regionálnych nemocníc, resp. pacienti sú prekladaní často s multirezistentnými mikróbami, ktoré extrémne zvyšujú náklady nemocníc, resp. ohrozujú bezpečnosť ostatných pacientov. Toto všetko treba brať do úvahy.
Ďalším problémom je, že nám pribúdajú pacienti po náročných výkonoch, avšak s polymorbiditami, ktorí potrebujú následnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú nie sú pripravené ani akútne okresné nemocnice.
Dlho pripravovaná aj očakávaná stratifikácia nebola prijatá. Viete, do akej miery zasahovala vaše nemocnice? Ktoré mali byť prekvalifikované napríklad na ODCH či LDCH?
Áno, samozrejme, dlho pred samotnou medializáciou zámeru stratifikácie sme realizovali podrobnú analýzu našich zdravotníckych zariadení, ktoré sú prevažne regionálneho charakteru. Vypracovali sme dokonca variantné podoby ich možného fungovania v zmysle princípov stratifikácie a bez ohľadu na to, že nebola prijatá, sme zmysluplné zmeny aj zrealizovali.
Prvýkrát sme realizovali aj benchmarking našich nemocníc, aby sme vedeli objektívne zhodnotiť ich silu v regióne a objektivizovať zámer investovať do konkrétnych projektov v budúcnosti. Racionálne sme zhodnotili, v ktorých našich nemocniciach vieme mať centrá excelentnosti a ktoré oddelenia, špecializácie a výkony majú v tom-ktorom regióne zmysel.
Máme pripravenú aj koncepciu budovania následnej zdravotnej starostlivosti a aktívne ju v rámci skupiny AGEL budujeme, aby logicky zapadali do potrieb našej skupiny, ale aj regiónu.
V poslednom období sme otvorili niekoľko oddelení následnej starostlivosti v našich nemocniciach. Musím zdôrazniť, že je to významná pracovná príležitosť pre tieto regióny, kde sú zariadenia siete AGEL dôležitým, niekde dokonca najväčším zamestnávateľom.
Aký je váš názor na stratifikáciu? Mala byť prijatá?
Ako jeden z najväčších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v strednej Európe, samozrejme, vítame všetky návrhy na zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, služieb pre pacienta, ktorý pre nás vždy bol, je a bude na prvom mieste. Zámer stratifikácie bol dobrý a priniesol by mnohé pozitíva.
Samotná realizácia mala svoje úskalia, priniesla mnoho nervozity do zdravotníckeho prostredia, ale aj politický rozmer.
Zdravotníctvo nie je možné redukovať alebo zjednodušovať len na jeden uhol pohľadu. Vždy je dôležité brať do úvahy teóriu aj prax, ekonomiku, ale aj reálny každodenný život, za ktorým sú reálni ľudia a pacienti. A tiež fakt, že meniť niečo násilne, od stola, bez presvedčenia, hoci aj s tým najlepším zámerom bez tých, ktorých sa bude najviac týkať, je odsúdené na nepochopenie alebo rovno odpor.
Ako sa darí spoločnosti AGEL na Slovensku?
Myslím si, že keď poviem, že sme úspešní, máme svoje ciele, ktoré plníme, ale riešime aj problémy a výzvy, ktoré sme možno nečakali, je to objektívne zhodnotenie. Na Slovensku pôsobíme dosť dlho. Za ten čas sme sa snažili a stále sa snažíme ísť našou jedinečnou cestou a to, či je naše know-how správne, objektivizujú čísla.
Za vlaňajšok sme na Slovensku v našich nemocniciach hospitalizovali vyše 85 000 pacientov a toto číslo sa každý rok zvyšuje, v našich nemocniciach sa narodilo takmer 7 000 detí. Tieto čísla odrážajú zvyšujúcu sa dôveru našich pacientov, a to je jeden z rozhodujúcich meradiel úspechu.
Máme najlepšiu nemocnicu na Slovensku v kategórii všeobecných nemocníc podľa hodnotenia INEKO a naši odborníci figurujú v medzinárodných lekárskych výskumoch. Aj naše malé nemocnice majú renomovaných odborníkov, ktorí by sa uplatnili kdekoľvek v Európe, ale ostávajú u nás. To sú pre nás najpodstatnejšie argumenty.
Samozrejme, ani nám sa nevyhýbajú problémy, o tých najvypuklejších som hovoril v úvode. A otázka možného personálneho kolapsu slovenského zdravotníctva, ak sa nasledujúce roky koncepcia výchovy slovenských lekárov nezmení, je tiež reálnou hrozbou.
Z pohľadu spoločnosti AGEL je prioritou transparentnosť vo vzťahu k pacientovi, komunikácia na úrovni bez výnimiek a bez ohľadu na to, či s pacientom komunikuje upratovačka, alebo lekár. A budúcnosť zdravotníctva je v inováciách. Tie na Slovensku sa zavádzajú pomalšie a ťažšie, ale to nás nemôže odradiť.
Plánujete rozširovať vaše portfólio?
Strategické zámery skupiny sú živým organizmom, môžem však naznačiť niečo z našich plánov, ktoré už majú reálne kontúry. Ešte v prvom polroku by sme radi predstavili odbornej a laickej verejnosti úplne nový projekt, ktorý na Slovensku v oblasti zdravotnej starostlivosti o ťažko chorých chýba.
Chystáme tiež spoluprácu na regionálnej úrovni, ktorá by mala priniesť zaujímavé spojenie samosprávy a súkromného sektora v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, viac nateraz prezrádzať nebudem. A určite, keďže patríme do úspešnej siete v rámci Česka a Slovenska, budeme realizovať aj ďalšie nové akvizície.
Spoločnosť AGEL na Slovensku prevádzkuje sieť desiatich nemocníc a jednu špecializovanú nemocnicu. A práve toto z nej robí systém, v ktorom sme schopnírýchlo a efektívne chýbajúcich lekárov nahradiť. Môžeme si navzájom pomôcť, aj keď nie vždy sa podarí nahradiť chýbajúcich lekárov stopercentne.
Darí sa nám ich však motivovať tak, aby sme nemuseli riešiť havarijný personálny stav. Riešenie nedostatku lekárov a sestier je však globálnym problémom aj v okolitých štátoch Európy. Treba si uvedomiť, že v nemocniciach zodpovedajú lekári za pacienta 24 hodín denne, sedem dní v týždni.
Túto nevýhodu oproti súkromným ambulanciám sa zatiaľ nedarí riešiť a lekári z nemocníc, bohužiaľ, stále odchádzajú ambulovať, čo je nikdy nekončiaci príbeh.
Ako sú teda na tom vaše nemocnice?
V jednej z našich z nemocníc máme personálny stav stopercentný, tou výnimkou je nemocnica roka podľa prieskumu INEKO v Košiciach-Šaci.V ostatných našich zdravotníckych zariadeniach riešime čiastočný nedostatok, a to tak lekárov, ako aj sestier.Ich získanie najmä v úzko špecializovaných odbornostiach súvisí aj s vekom, keďže mladé lekárky zväčša po krátkom čase praxe odchádzajú na materskú dovolenku a starší skúsení lekári s dlhoročnou praxou zase do dôchodku.
Nahradiť ich je v podmienkach Slovenska čoraz ťažšie a v menších regionálnych nemocniciach zvlášť, chýba akoby celá jedna generácia.
Celkovo sa nám darí personálne zabezpečiť na požadovanej úrovni chod našich nemocníc (do siete AGEL patrí Nemocnica Komárno, AGEL Clinic Bratislava, Nemocnica Zvolen, Zlaté Moravce, Levice, Levoča, Kežmarok, Krompachy, Košice-Šaca, Handlová, Bánovce, Krupina).
Aby sme získali najmä lekárov na chýbajúce miesta, využívame náborový mix, pracujeme už so študentmi univerzít, stredných odborných škôl, snažíme sa ponúknuť niečo iné, lukratívnejšie, ako majú naši konkurenti. Istota, vybavenie nemocníc, fakt, že každá sa snaží byť v niečom výnimočná popri adekvátnej mzde a tiež rodinnej atmosfére v menších mestách, zaberajú ako presvedčivý argument asi najviac. A ešte fakt, že si vážime každého nášho zamestnanca a snažíme sa, aby to počuli nielen od svojich priamych nadriadených v nemocnici, ale aj priamo od nás. To v minulosti nebývalo zvykom.
Kde je situácia najhoršia?
Čo sa týka personálu, najvyššiu potrebu máme v Kežmarku, Leviciach, záujemcov aktuálne vieme umiestniť aj v našich nemocniciach vo Zvolene a v Levoči.
Nedostatok sa týka skôr lekárov ako sestier, pokiaľ ide o špecializácie, tu sa zhodneme asi celoslovensky, že najviac žiadaní sú pediatri, internisti, chirurgovia, neurológovia a rádiológovia. Získať odborne zdatného endokrinológa alebo alergológa je extrémne zložité.
Jedným z riešení je prijímanie lekárov a sestier zo zahraničia, z tzv. tretích krajín, čo však dlhodobo odmieta SLK. Aký je váš názor? Máte vo vašich nemocniciach personál z cudziny? Aké máte skúsenosti?
Keď ide o personál z cudziny, v našich nemocniciach pôsobia najmä lekári z Ukrajiny. Sú medzi nimi vysoko odborní špecialisti, niektorí dokonca zastávajú primárske posty. Lekárov zo zahraničia si dôsledne vyberáme cez niekoľko výberových kôl, a tak sa nemôže stať, že sa k nám dostane nekvalitný lekár, a to platí tak o Slovákoch, ako o cudzincoch. Ak sa preukáže, že lekár nespĺňa kritériá odbornosti, s takými zamestnancami sa rozlúčime, pretože kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti je pre nás prvoradá.
Lekárov, ktorí v spoločnosti AGEL pracujú, podporujeme vo vzdelávaní aj vďaka projektu BEST PRACTICE, a teda majú možnosť rozširovať svoju odbornosť stážami na našich najlepších pracoviskách, či už na Slovensku alebo v Českej republike. Najčerstvejším príkladom je stáž našich lekárov z Levíc, kde ich kolegovia z Nemocnice Podlesí naučili zavádzať dočasné kardiostimulátory. V tom je výnimočnosť nášho systému, našej medzinárodnej siete, že udržujeme najvyššie trendy a navzájom si odovzdávame skúsenosti.
Ako priznal na Okrúhlom stole Zdravotníckych novín Marián Petko, preklad pacienta z nižšieho pracoviska na vyššie a naopak veľmi nefunguje. Ako je to vo vašichnemocniciach?
Denná prax ukazuje, že nemocnice spolupracujú horšie, pretože to nie je presne definované a vymedzené. Podľa nášho názoru by bolo najvhodnejšie určiť primeranú sieť nemocníc s následnou zdravotnou starostlivosťou. Existuje odborné usmernenie z roku 2007, ktoré malo túto problematiku riešiť a týka sa aspektov preloženia osoby vyžadujúcej zdravotnú starostlivosť do iného zdravotníckeho zariadenia.
Môžeme polemizovať, či toto usmernenie odráža realitu, či je po takom dlhom čase platné, keďže predpis neurčuje jeho revíziu. Definuje však podmienky prekladu – zväčša po vyčerpaní diagnostických a liečebných možností poskytovateľa, keď je potrebné poskytovanie ďalšej špecializovanej zdravotnej starostlivosti, alebo naopak, ak už takéto poskytovanie špeciálnej starostlivosti nie je nutné. V praxi sa však stretávame každodenne s mnohými situáciami a problémami, preto je nutné toto usmernenie revidovať.
Čo napríklad?
Napríklad preklady v pohotovosti. Často sa nám stáva, že najbližší, tzv. spádový poskytovateľ nie je z kapacitných dôvodov schopný pacienta prebrať a nie je jasné, kto je takéhoto pacienta povinný zobrať.
A máme tu rad ďalších prekážok a podmienok, ktoré vznikajú priebežne. Pri prevzatí pacientov z vyšších pracovísk takisto môžeme naraziť na kapacitný problém regionálnych nemocníc, resp. pacienti sú prekladaní často s multirezistentnými mikróbami, ktoré extrémne zvyšujú náklady nemocníc, resp. ohrozujú bezpečnosť ostatných pacientov. Toto všetko treba brať do úvahy.
Ďalším problémom je, že nám pribúdajú pacienti po náročných výkonoch, avšak s polymorbiditami, ktorí potrebujú následnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú nie sú pripravené ani akútne okresné nemocnice.
Dlho pripravovaná aj očakávaná stratifikácia nebola prijatá. Viete, do akej miery zasahovala vaše nemocnice? Ktoré mali byť prekvalifikované napríklad na ODCH či LDCH?
Áno, samozrejme, dlho pred samotnou medializáciou zámeru stratifikácie sme realizovali podrobnú analýzu našich zdravotníckych zariadení, ktoré sú prevažne regionálneho charakteru. Vypracovali sme dokonca variantné podoby ich možného fungovania v zmysle princípov stratifikácie a bez ohľadu na to, že nebola prijatá, sme zmysluplné zmeny aj zrealizovali.
Prvýkrát sme realizovali aj benchmarking našich nemocníc, aby sme vedeli objektívne zhodnotiť ich silu v regióne a objektivizovať zámer investovať do konkrétnych projektov v budúcnosti. Racionálne sme zhodnotili, v ktorých našich nemocniciach vieme mať centrá excelentnosti a ktoré oddelenia, špecializácie a výkony majú v tom-ktorom regióne zmysel.
Máme pripravenú aj koncepciu budovania následnej zdravotnej starostlivosti a aktívne ju v rámci skupiny AGEL budujeme, aby logicky zapadali do potrieb našej skupiny, ale aj regiónu.
V poslednom období sme otvorili niekoľko oddelení následnej starostlivosti v našich nemocniciach. Musím zdôrazniť, že je to významná pracovná príležitosť pre tieto regióny, kde sú zariadenia siete AGEL dôležitým, niekde dokonca najväčším zamestnávateľom.
Aký je váš názor na stratifikáciu? Mala byť prijatá?
Ako jeden z najväčších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v strednej Európe, samozrejme, vítame všetky návrhy na zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, služieb pre pacienta, ktorý pre nás vždy bol, je a bude na prvom mieste. Zámer stratifikácie bol dobrý a priniesol by mnohé pozitíva.
Samotná realizácia mala svoje úskalia, priniesla mnoho nervozity do zdravotníckeho prostredia, ale aj politický rozmer.
Zdravotníctvo nie je možné redukovať alebo zjednodušovať len na jeden uhol pohľadu. Vždy je dôležité brať do úvahy teóriu aj prax, ekonomiku, ale aj reálny každodenný život, za ktorým sú reálni ľudia a pacienti. A tiež fakt, že meniť niečo násilne, od stola, bez presvedčenia, hoci aj s tým najlepším zámerom bez tých, ktorých sa bude najviac týkať, je odsúdené na nepochopenie alebo rovno odpor.
Ako sa darí spoločnosti AGEL na Slovensku?
Myslím si, že keď poviem, že sme úspešní, máme svoje ciele, ktoré plníme, ale riešime aj problémy a výzvy, ktoré sme možno nečakali, je to objektívne zhodnotenie. Na Slovensku pôsobíme dosť dlho. Za ten čas sme sa snažili a stále sa snažíme ísť našou jedinečnou cestou a to, či je naše know-how správne, objektivizujú čísla.
Za vlaňajšok sme na Slovensku v našich nemocniciach hospitalizovali vyše 85 000 pacientov a toto číslo sa každý rok zvyšuje, v našich nemocniciach sa narodilo takmer 7 000 detí. Tieto čísla odrážajú zvyšujúcu sa dôveru našich pacientov, a to je jeden z rozhodujúcich meradiel úspechu.
Máme najlepšiu nemocnicu na Slovensku v kategórii všeobecných nemocníc podľa hodnotenia INEKO a naši odborníci figurujú v medzinárodných lekárskych výskumoch. Aj naše malé nemocnice majú renomovaných odborníkov, ktorí by sa uplatnili kdekoľvek v Európe, ale ostávajú u nás. To sú pre nás najpodstatnejšie argumenty.
Samozrejme, ani nám sa nevyhýbajú problémy, o tých najvypuklejších som hovoril v úvode. A otázka možného personálneho kolapsu slovenského zdravotníctva, ak sa nasledujúce roky koncepcia výchovy slovenských lekárov nezmení, je tiež reálnou hrozbou.
Z pohľadu spoločnosti AGEL je prioritou transparentnosť vo vzťahu k pacientovi, komunikácia na úrovni bez výnimiek a bez ohľadu na to, či s pacientom komunikuje upratovačka, alebo lekár. A budúcnosť zdravotníctva je v inováciách. Tie na Slovensku sa zavádzajú pomalšie a ťažšie, ale to nás nemôže odradiť.
Plánujete rozširovať vaše portfólio?
Strategické zámery skupiny sú živým organizmom, môžem však naznačiť niečo z našich plánov, ktoré už majú reálne kontúry. Ešte v prvom polroku by sme radi predstavili odbornej a laickej verejnosti úplne nový projekt, ktorý na Slovensku v oblasti zdravotnej starostlivosti o ťažko chorých chýba.
Chystáme tiež spoluprácu na regionálnej úrovni, ktorá by mala priniesť zaujímavé spojenie samosprávy a súkromného sektora v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, viac nateraz prezrádzať nebudem. A určite, keďže patríme do úspešnej siete v rámci Česka a Slovenska, budeme realizovať aj ďalšie nové akvizície.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN