Nášľapné míny

Slovenské zdravotníctvo je výrazne finančne poddimenzované a problémom sú aj neefektívne vynakladané finančné prostriedky. Štátny rozpočet v súvislosti s verejným zdravotným poistením má viacero „nášľapných mín“, ktoré môžu opäť negatívne ohroziť stabilitu financovania verejného zdravotníctva. Najväčším problémom je podľa môjho názoru fakt, že aj v roku 2020 majú náklady rásť výrazne rýchlejšie ako výnosy.
 
Očakávané príjmy zdravotných poisťovní v roku 2020 majú byť podľa schváleného rozpočtu verejnej správy vo výške 5,38 miliardy eur, pričom poistné za poistencov štátu klesne z 1,2 miliardy eur v roku 2019 na 1,13 miliardy eur v roku 2020. Zavádza sa jednorazová platba za poistencov štátu, ktorá je približne o 60 miliónov eur nižšia oproti príjmu zdravotných poisťovní z poistného od štátu v tomto roku, čiže plánovaná suma nebude závisieť od skutočného počtu poistencov štátu (napriek tomu, že sa predpokladá ich nárast). Ak bude podhodnotený počet poistencov štátu, znamená reálne riziko ďalšieho poklesu priemerného príjmu na jedného poistenca štátu, pričom štátny rozpočet vôbec neuvádza, z akého počtu poistencov sa vychádzalo. Celkový nárast zdrojov zdravotných poisťovní by v roku 2020 mal podľa rozpočtu verejnej správy predstavovať 3,5 %. V absolútnych sumách majú zdroje vzrásť o 181 miliónov eur.

Na druhej strane Union zdravotná poisťovňa očakáva v budúcom roku nárast nákladov na zdravotnú starostlivosť vo výške aspoň 7 %. Tento nárast nákladov bude spôsobený tlakom nemocníc na zvyšovanie platieb v súvislosti so mzdovým automatom a s ďalšími legislatívnymi úpravami, ktoré sa zaviedli ešte v predchádzajúcich rokoch a majú dosah na ďalšie roky. Okrem toho veľká časť nárastu nákladov bude spôsobená zvýšeniami zazmluvnenými ešte v roku 2019, ktoré boli taktiež viazané v mnohých prípadoch priamo či nepriamo na legislatívne úpravy.
 
Z toho vyplýva, že poisťovne budú mať obmedzené možnosti, ako znížiť očakávaný nárast nákladov tak, aby bol v súlade s nárastom zdrojov. Preto potreba dofinancovania v oblasti poistného za poistencov štátu je z nášho pohľadu veľmi intenzívna a ministerstvo financií sa tým bude musieť zaoberať čo najskôr. Okrem toho očakávame dodatočný negatívny dosah vyplývajúci zo zákona o exekúciách platného od 1. januára 2020, na základe ktorého sa budú ukončovať staré exekúcie a zdravotné poisťovne budú znášať trovy konania v niekoľkých stotisíc prípadoch. Náklady spojené so zastavením exekúcií budú pre zdravotné poisťovne vo výške desiatok miliónov eur. Tento finančný dosah však vôbec nezohľadnili pri financovaní zdravotných poisťovní.
 
Z uvedených dôvodov sa preto štátny rozpočet na rok 2020 nemôže v oblasti zdravotníctva v žiadnom prípade považovať za dobrý, skôr predstavuje pre verejné zdravotníctvo mnohé riziká. Je vysokopravdepodobné, že bude nevyhnutné aj v roku 2020 ďalšie dofinancovanie sektora tak, aby sme vedeli zabezpečiť jeho stabilitu a lepšiu kvalitu zdravotnej starostlivosti.