Argumentom podania návrhu politickej strany Spolu je zasiahnuť proti silnej pozícii finančnej skupiny Penta v zdravotníctve, rovnako ako proti silnej pozícii oligarchických skupín. Preto navrhujú zákaz krížového vlastníctva.
V priloženej dôvodovej správe podaného návrhu sa napríklad uvádza, že efektívnym spojením dvoch subjektov, z ktorého jeden subjekt poukazuje finančné prostriedky a druhý subjekt finančné prostriedky využíva, je vylúčená akákoľvek možnosť kontroly účelnosti využitia daných prostriedkov z dôvodu výrazného konfliktu záujmov. Obdobná situácia podľa predkladateľov návrhu nastáva pri súčasnej kontrole poskytovateľa zdravotnej starostlivosti inej ako lekárenskej starostlivosti a poskytovateľa lekárenskej starostlivosti.
V takýchto prípadoch je vysoké riziko konfliktu záujmov, keďže nedostatočná kontrola vzhľadom na výrazný konflikt záujmov môže poskytovateľa zdravotnej starostlivosti viesť napríklad k predpisovaniu liekov, ktoré pre pacienta nie sú potrebné, čím dôjde k vytváraniu umelej spotreby liekov, čo odčerpáva prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Rovnaká situácia môže nastať aj pri vykazovaní výkonov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovni.
„Daný účel a zmysel zákona zákazu krížového vlastníctva pokladáme za správny a objektívne potrebný, na jeho prijatie by však mali existovať silné dôkazy a negatívny účinok takejto ,neželanej‘ majetkovej štruktúry aj preukázaný a vyčíslený pre argument verejného záujmu,“ zhodnotila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).
Podľa odborníka na zdravotníctvo Oskara Dvořáka (Spolu) je problémom, že krížové vlastníctvo v zdravotníctve deformuje súťaž. „Ak sú poisťovňa a poskytovateľ prepojení, kto garantuje kvalitu a poctivosť revíznych činností? Naozaj niekto verí, že existuje šanca, že by nemocnica alebo poliklinika Penty nedostala zmluvu od Dôvery? Naozaj sú podmienky, za ktorých súťažia obyčajný lekár a ambulancia Penty, rovnaké? Medzi poisťovňou a poskytovateľom vzniká priamy konflikt záujmov, preto nemožno hovoriť o skutočnej súťaži,“ hovorí O. Dvořák. Ako ďalší problém uviedol, že ak súkromný majiteľ vlastní lekárne, poskytovateľov aj poisťovňu, ponúka to nekonečné možnosti na prelievanie peňazí. A obchádzanie akejkoľvek snahy štátu zabezpečiť, aby v zdravotníctve platili pravidlá.
„A po tretie, príliš silný hráč ako Penta dokáže blokovať zmeny aj ohýbať pravidlá. Videli sme to pri odliatí 400 miliónov eur cez poisťovňu Penty, čo predstavuje 10 regionálnych nemocníc, a vidíme to pri obmedzovaní prístupu do polikliník Penty, aj keď si poctivo platíte poistné,“ spomína Dvořák.
Penta oponuje, že žiadne pravidlá neohýba, naopak, podporuje všetky systémové zmeny smerom k väčšej efektivite a kvalite zdravotníctva, napr. stratifikáciu nemocníc či elektronizáciu. „Sme presvedčení, že slovenské zdravotníctvo potrebuje viac konkurencie a transparentnosti, a nie politických zásahov a lacného populizmu od ľudí, čo mu nerozumejú,“ uviedla v stanovisku.
Kritici návrhu tvrdia, že v niektorých krajinách krížové vlastníctvo funguje. Komora sestier však upozorňuje, že tam zohráva svoju úlohu štát lepšie ako u nás.
„Keď sa pozrieme na vývoj vlastníctva jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či už sú to poskytovatelia, dodávatelia alebo vlastníctvo lekární či ambulancií, vidíme, že u niektorých poskytovateľov funguje tzv. krížové vlastníctvo alebo integrovaný systém služieb. Príklady z niektorých krajín ako USA, Veľká Británia, možno aj Nemecko a Rakúsko ukazujú, že tento systém môže fungovať bez toho, aby vznikalo podozrenie, že sa peniaze z verejných zdrojov nevyužívajú len na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poukazuje na to aj finančná skupina Penta, ktorá na Slovensku vlastní veľké množstvo zdravotníckych zariadení,“ komentovala SKSaPA a ďalej dodala: „V týchto krajinách, ktoré majú za sebou určite lepšiu a dlhšiu skúsenosť, však štát ako regulátor týchto procesov zvláda svoju funkciu. Ihneď je na pretrase otázka, aké deravé sú naše zákony a či si naše regulačné orgány štátu – MZ, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – plnia svoje úlohy.“
Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) ide o politickú tému. „V súčasnosti nepoznáme zámer, spôsob zákazu a ostatné dôležité skutočnosti vrátane tej, či vôbec dôjde k úprave krížového vlastníctva. ÚDZS postupuje pri výkone dohľadu v súlade s platnou legislatívou a krížové vlastníctvo nemá na tento postup žiadny vplyv,“ reagovala hovorkyňa úradu Radoslava Muchová.
Zdôraznila, že úrad vykonáva dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nad verejným zdravotným poistením bez ohľadu na vlastnícke vzťahy.
Na podaný návrh reagovalo aj ministerstvo zdravotníctva, podľa ktorého rezort dlhodobo a systematicky pracuje na krokoch, aby v štátnych zdravotníckych zariadeniach nezarábali súkromníci. „Rezort neustále podniká kroky na zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, preto považuje za správne, aby činnosti, ktoré dokážu generovať príjmy, postupne prechádzali do správy samotných nemocníc,“ uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová. Ako uviedla, cieľom a poslaním MZ je definovať pravidlá tak, aby bol rešpektovaný a napĺňaný verejný záujem v prvom rade s prihliadnutím na to, že zdravotná starostlivosť je hradená z verejného zdravotného poistenia.
„Na konci dňa sa môže stať, že hoci je účel zákona správny, prostriedky zvolené na jeho dosiahnutie môžu byť v rozpore s Ústavou SR a takýto zákon by mohol založiť nároky na náhradu škody voči štátu,“ uzavrela SKSaPA.
Na tému krížové vlastníctvo sme požiadali o stanovisko aj Slovenskú lekárnickú komoru, Slovenskú asociáciu nemocníc, Unipharmu, Medirex, Asociáciu súkromných lekárov, Lekárske odborové združenie aj Národný kontrolný úrad, do uzávierky sa však nevyjadrili.
Na predložený návrh zákona reagoval aj ekonóm doc. Ing. Peter Pažitný, MSc., PhD.
Téme sa budeme ďalej venovať.
Stanovisko Slovenskej lekárskej komory:
Je to jedna z predvolebných tém
Z predvolebných vyhlásení sa zdá, že pod „krížovým vlastníctvom“ by sme si mali predovšetkým predstavovať to, že je potrebné zákonom zakázať, aby boli koncovým užívateľom výhod z činností zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení tie isté osoby. Zjednodušene, aby neboli zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia vlastníctvom rovnakých osôb. Táto iniciatíva smeruje proti vlastníckym vzťahom finančnej skupiny Penta. Otázka „krížového vlastníctva“ však môže byť postavená omnoho širšie, a to z hľadiska subjektov, ktoré sú konečnými užívateľmi výhod, u ktorých bude zakázané tzv. krížové vlastníctvo, ako aj z hľadiska zdravotníckych zariadení, ktorých záujmy sa môžu „krížiť“, napr. nemocnica a SVALZ-ové pracoviská, lekárne. Je dôvodné sa domnievať, že sa takýto návrh stretne s neprekonateľnými ústavnými prekážkami.
Určite by sme našli dosť dôvodov, prečo je dobré zrušiť „krížové vlastníctvo“ aj prečo ponechať „krížové vlastníctvo“.
Slovenská lekárska komora je toho názoru, že v súčasnosti populárna téma „krížového vlastníctva“ je len jednou z predvolebných tém, ktorej realizácia po voľbách do NR SR upadne do zabudnutia predovšetkým v dôsledku legislatívnych prekážok. Keby sa aj podarilo, aby takýto zákon uzrel svetlo sveta, mal by natoľko obmedzené možnosti zásahu do vlastníckych vzťahov, že by nebolo problémom tieto prekážky obchádzať. Je preto namieste sa domnievať, že prijatie zákona zakazujúceho „krížové vlastníctvo“ by malo len minimálne alebo žiadne legislatívne dosahy.
Za hlavný problém slovenského zdravotníctva komora považuje neschopnosť štátu reálne ovplyvňovať a kontrolovať nakladanie s verejnými prostriedkami občanov. Verejné zdravotné poistenie a predovšetkým zabezpečenie (nákup) zdravotnej starostlivosti štát odovzdal zdravotným poisťovniam, ktoré svoju úlohu nezvládajú, resp. ju vykonávajú nie v prospech pacienta, ale vo svoj vlastný prospech. Komora je toho názoru, že slovenskému zdravotníctvu neprospievajú „zásadné reformy typu stratifikácia“, ktoré sú len čiastkovými, drobnými zmenami v nefungujúcom trhovom zdravotníctve. V čase, keď je čoraz viac zrejmé, že slovenské zdravotníctvo trpí na diagnózy, ktoré ho čoraz viac približujú k infarktu, môže obrat k lepšiemu priniesť iba zásadná zmena pravidiel nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, prevzatie zodpovednosti štátu za naplnenie siete zdravotníckych zariadení a zabezpečenie prístupu občanov k zdravotnej starostlivosti bez doplatkov za to, čo už raz zaplatili formou zdravotného odvodu a v reálnych časových lehotách. Štát si v záujme svojich občanov musí priznať chybu, ktorú spravil, keď sa zbavil zodpovednosti za verejné zdravotníctvo, a opäť prevziať zodpovednosť a dosiahnuť jeho plnú kontrolu.
ROZHOVOR
![]()
![]()
![]()
Martin Kultan: S radosťou prijmem výzvu na rovnaké zazmluvňovacie podmienky
O zrušení krížového vlastníctva v zdravotníctve na základe návrhu strany PS/Spolu hovorí generálny riaditeľ ZP Dôvera Ing. Martin Kultan.
Jedným z argumentov zrušenia krížového vlastníctva je, že súkromník si môže povedať, že z jedného dňa na druhý skončí. S tým, že štát si nemôže povedať, že zajtra skončí. Môže to napríklad poisťovňa urobiť?
Čisto hypoteticky je možné všetko a je jedno, či ide o štát alebo o súkromníka. Hypoteticky štát môže povedať, že zatvára nemocnicu, že zatvára poisťovňu, že ruší železničné trate a podobne. Hypoteticky je možné všetko, ale prakticky nemá racionálny argument, prečo by to robil. Súkromnému vlastníkovi nie je jedno, ako skončia jeho investície, čo sa štátu niekedy stáva. Štát rozostaval Rázsochy a sú tam tak dodnes. Súkromný vlastník má väčší pud sebazáchovy, že keď do niečoho investuje zdroje, nenechá to len tak.
Čo by sa v takom prípade stalo s poistencami?
Z minulosti máme príklad, keď si vlastník povedal, že končí. Bola to Európska zdravotná poisťovňa, ktorej kmeň dostala Spoločná zdravotná poisťovňa. Pacient vtedy nič nepocítil, nestalo sa, že poistenec EZP nebol ošetrený. Mechanizmus prevodu poistného kmeňa máme v legislatíve ošetrený.
Podľa návrhu iným argumentom je, že môže existovať podozrenie o výhodnejších zmluvách medzi Dôverou a Svetom zdravia.
Návrh nedefinuje, nespomína žiaden konkrétny príklad z praxe, že by Dôvera zvýhodňovala Svet zdravia. Súčasťou návrhu je prechodné obdobie, počas ktorého by v prípade zrušenia krížového vlastníctva musela zdravotná poisťovňa vopred ponúknuť rovnaké podmienky pre spoluprácu a museli by byť ponúknuté všetkým poskytovateľom. Pre Dôveru by to pravdepodobne bolo výhodnejšie, pretože by sme ponúkli podmienky, ktoré dávame Svetu zdravia, a ponúkli by sme ich všetkým nemocniciam na Slovensku. Určite by sme na tom získali, pretože štátne nemocnice dostávajú za tú istú starostlivosť o pacienta viac peňazí.
Naopak, VšZP, keby musela ponúknuť ostatným nemocniciam to isté, čo ponúka štátnym, a vtedy by ostatné nemocnice na tom zarobili. V prípade lekární sú ceny liekov regulované a ich úhrady nastavuje ministerstvo zdravotníctva. Navyše máme povinnosť zazmluvniť každú lekáreň. Neviem si predstaviť, kde by tam mohlo dôjsť k zneužívaniu krížového vlastníctva.
Zachytila som argument, že by im poisťovňa mohla za lieky platiť viac.
Toto je nezmysel, pretože ceny liekov sú regulované a sú rovnaké pre každú lekáreň. Keď sa pozrieme na ambulantnú starostlivosť, ceny sú úplne rovnaké a sú tam kritériá efektivity a kvality. Keď sa pozrieme na ústavnú starostlivosť, tak najlepším merateľným dôkazom je cena cez DRG. Tam platíme štátnym nemocniciam, nie nemocniciam Svetu zdravia. S radosťou prijmem akúkoľvek výzvu na rovnaké zazmluvňovacie podmienky, potom by však pravdepodobne mali veľký problém najmä štátne nemocnice.
Potom problémom vraj nie sú ceny, ale zazmluvnený objem.
Objemy, ako sme ich poznali z minulosti, dnes už takmer nikde nie sú. V ambulantnej sfére postupne vymizli. V ústavnej sfére sa pretransformovali do iného platobného mechanizmu. V minulosti by argument s objemami mohol byť relevantný, ale dnes klasické objemy zostali len v SVaLZoch, v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti a v niektorých iných segmentoch. Ale nie v tých, ktoré sú diskutované pri téme krížového vlastníctva.
Strana, ktorá predložila spomínaný návrh, tiež tvrdí, že príliš silný hráč ako Penta dokáže blokovať zmeny aj ohýbať pravidlá. Videli sme to pri odliatí 400 miliónov eur cez poisťovňu Penty, čo predstavuje 10 regionálnych nemocníc, a vidíme to pri obmedzovaní prístupu do polikliník Penty, aj keď si poctivo platíte poistné.
Hovoriť, že ak by nedošlo k spojeniu poisťovní Apollo a Dôvera, mali by sme tu 10 nových nemocníc, je totálny nezmysel. Zdravotná poisťovňa si vzala úver a riadne ho spláca popri tom, ako si plní všetky svoje záväzky voči svojim poistencom aj partnerom na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Polikliniky ProCare poskytujú určitý rámec služieb, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, teda nie sú hradené ani Dôverou.
Je na samotných pacientoch, či sú ochotní za tieto služby zaplatiť alebo si vyberú iného poskytovateľa. O akom ohýbaní pravidiel a blokovaní zmien hovoríme, teda netuším. Ak si vezmeme napríklad stratifikáciu nemocníc, Dôvera ju určite neblokuje. Naopak. A keď sme napríklad upozornili na to, že sa nedodržiavajú platné zákony pri úhrade liekov, dočkali sme sa mediálneho lynču.
Aké dosahy môže mať zrušenie krížového vlastníctva?
Ak by sa tento návrh posúval ďalej, v prvom rade by bol konfrontovaný s Ústavou. Kľúčové je povedať si - čo chceme týmto docieliť, aký je verejný záujem v zdravotníctve? Legitímny záujem, dôvod pre akúkoľvek zmenu, je efektívnejšie využívanie zdrojov, vyššia kvalita pre pacienta, zlepšovanie podmienok atď. Zákaz krížového vlastníctva neprinesie vyššiu kvalitu pre pacienta, nebude sa kratšie čakať na ošetrenie, neprinesie ani ďalšie zlepšenia v liečbe ani fungovaní systému. Pokiaľ ide o vyšetrovanie rôznych podozrení, tak to sa má riešiť orgánmi, ktoré sú na to určené. Je kľúčové, aby na Slovensku bola nastolená spravodlivosť a aby veci fungovali.
V priloženej dôvodovej správe podaného návrhu sa napríklad uvádza, že efektívnym spojením dvoch subjektov, z ktorého jeden subjekt poukazuje finančné prostriedky a druhý subjekt finančné prostriedky využíva, je vylúčená akákoľvek možnosť kontroly účelnosti využitia daných prostriedkov z dôvodu výrazného konfliktu záujmov. Obdobná situácia podľa predkladateľov návrhu nastáva pri súčasnej kontrole poskytovateľa zdravotnej starostlivosti inej ako lekárenskej starostlivosti a poskytovateľa lekárenskej starostlivosti.
V takýchto prípadoch je vysoké riziko konfliktu záujmov, keďže nedostatočná kontrola vzhľadom na výrazný konflikt záujmov môže poskytovateľa zdravotnej starostlivosti viesť napríklad k predpisovaniu liekov, ktoré pre pacienta nie sú potrebné, čím dôjde k vytváraniu umelej spotreby liekov, čo odčerpáva prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Rovnaká situácia môže nastať aj pri vykazovaní výkonov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovni.
„Daný účel a zmysel zákona zákazu krížového vlastníctva pokladáme za správny a objektívne potrebný, na jeho prijatie by však mali existovať silné dôkazy a negatívny účinok takejto ,neželanej‘ majetkovej štruktúry aj preukázaný a vyčíslený pre argument verejného záujmu,“ zhodnotila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).
Podľa odborníka na zdravotníctvo Oskara Dvořáka (Spolu) je problémom, že krížové vlastníctvo v zdravotníctve deformuje súťaž. „Ak sú poisťovňa a poskytovateľ prepojení, kto garantuje kvalitu a poctivosť revíznych činností? Naozaj niekto verí, že existuje šanca, že by nemocnica alebo poliklinika Penty nedostala zmluvu od Dôvery? Naozaj sú podmienky, za ktorých súťažia obyčajný lekár a ambulancia Penty, rovnaké? Medzi poisťovňou a poskytovateľom vzniká priamy konflikt záujmov, preto nemožno hovoriť o skutočnej súťaži,“ hovorí O. Dvořák. Ako ďalší problém uviedol, že ak súkromný majiteľ vlastní lekárne, poskytovateľov aj poisťovňu, ponúka to nekonečné možnosti na prelievanie peňazí. A obchádzanie akejkoľvek snahy štátu zabezpečiť, aby v zdravotníctve platili pravidlá.
„A po tretie, príliš silný hráč ako Penta dokáže blokovať zmeny aj ohýbať pravidlá. Videli sme to pri odliatí 400 miliónov eur cez poisťovňu Penty, čo predstavuje 10 regionálnych nemocníc, a vidíme to pri obmedzovaní prístupu do polikliník Penty, aj keď si poctivo platíte poistné,“ spomína Dvořák.
Penta oponuje, že žiadne pravidlá neohýba, naopak, podporuje všetky systémové zmeny smerom k väčšej efektivite a kvalite zdravotníctva, napr. stratifikáciu nemocníc či elektronizáciu. „Sme presvedčení, že slovenské zdravotníctvo potrebuje viac konkurencie a transparentnosti, a nie politických zásahov a lacného populizmu od ľudí, čo mu nerozumejú,“ uviedla v stanovisku.
Kritici návrhu tvrdia, že v niektorých krajinách krížové vlastníctvo funguje. Komora sestier však upozorňuje, že tam zohráva svoju úlohu štát lepšie ako u nás.
„Keď sa pozrieme na vývoj vlastníctva jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či už sú to poskytovatelia, dodávatelia alebo vlastníctvo lekární či ambulancií, vidíme, že u niektorých poskytovateľov funguje tzv. krížové vlastníctvo alebo integrovaný systém služieb. Príklady z niektorých krajín ako USA, Veľká Británia, možno aj Nemecko a Rakúsko ukazujú, že tento systém môže fungovať bez toho, aby vznikalo podozrenie, že sa peniaze z verejných zdrojov nevyužívajú len na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poukazuje na to aj finančná skupina Penta, ktorá na Slovensku vlastní veľké množstvo zdravotníckych zariadení,“ komentovala SKSaPA a ďalej dodala: „V týchto krajinách, ktoré majú za sebou určite lepšiu a dlhšiu skúsenosť, však štát ako regulátor týchto procesov zvláda svoju funkciu. Ihneď je na pretrase otázka, aké deravé sú naše zákony a či si naše regulačné orgány štátu – MZ, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – plnia svoje úlohy.“
Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) ide o politickú tému. „V súčasnosti nepoznáme zámer, spôsob zákazu a ostatné dôležité skutočnosti vrátane tej, či vôbec dôjde k úprave krížového vlastníctva. ÚDZS postupuje pri výkone dohľadu v súlade s platnou legislatívou a krížové vlastníctvo nemá na tento postup žiadny vplyv,“ reagovala hovorkyňa úradu Radoslava Muchová.
Zdôraznila, že úrad vykonáva dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nad verejným zdravotným poistením bez ohľadu na vlastnícke vzťahy.
Na podaný návrh reagovalo aj ministerstvo zdravotníctva, podľa ktorého rezort dlhodobo a systematicky pracuje na krokoch, aby v štátnych zdravotníckych zariadeniach nezarábali súkromníci. „Rezort neustále podniká kroky na zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, preto považuje za správne, aby činnosti, ktoré dokážu generovať príjmy, postupne prechádzali do správy samotných nemocníc,“ uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová. Ako uviedla, cieľom a poslaním MZ je definovať pravidlá tak, aby bol rešpektovaný a napĺňaný verejný záujem v prvom rade s prihliadnutím na to, že zdravotná starostlivosť je hradená z verejného zdravotného poistenia.
„Na konci dňa sa môže stať, že hoci je účel zákona správny, prostriedky zvolené na jeho dosiahnutie môžu byť v rozpore s Ústavou SR a takýto zákon by mohol založiť nároky na náhradu škody voči štátu,“ uzavrela SKSaPA.
Na tému krížové vlastníctvo sme požiadali o stanovisko aj Slovenskú lekárnickú komoru, Slovenskú asociáciu nemocníc, Unipharmu, Medirex, Asociáciu súkromných lekárov, Lekárske odborové združenie aj Národný kontrolný úrad, do uzávierky sa však nevyjadrili.
Na predložený návrh zákona reagoval aj ekonóm doc. Ing. Peter Pažitný, MSc., PhD.
Téme sa budeme ďalej venovať.
Stanovisko Slovenskej lekárskej komory:
Je to jedna z predvolebných tém
Z predvolebných vyhlásení sa zdá, že pod „krížovým vlastníctvom“ by sme si mali predovšetkým predstavovať to, že je potrebné zákonom zakázať, aby boli koncovým užívateľom výhod z činností zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení tie isté osoby. Zjednodušene, aby neboli zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia vlastníctvom rovnakých osôb. Táto iniciatíva smeruje proti vlastníckym vzťahom finančnej skupiny Penta. Otázka „krížového vlastníctva“ však môže byť postavená omnoho širšie, a to z hľadiska subjektov, ktoré sú konečnými užívateľmi výhod, u ktorých bude zakázané tzv. krížové vlastníctvo, ako aj z hľadiska zdravotníckych zariadení, ktorých záujmy sa môžu „krížiť“, napr. nemocnica a SVALZ-ové pracoviská, lekárne. Je dôvodné sa domnievať, že sa takýto návrh stretne s neprekonateľnými ústavnými prekážkami.
Určite by sme našli dosť dôvodov, prečo je dobré zrušiť „krížové vlastníctvo“ aj prečo ponechať „krížové vlastníctvo“.
Slovenská lekárska komora je toho názoru, že v súčasnosti populárna téma „krížového vlastníctva“ je len jednou z predvolebných tém, ktorej realizácia po voľbách do NR SR upadne do zabudnutia predovšetkým v dôsledku legislatívnych prekážok. Keby sa aj podarilo, aby takýto zákon uzrel svetlo sveta, mal by natoľko obmedzené možnosti zásahu do vlastníckych vzťahov, že by nebolo problémom tieto prekážky obchádzať. Je preto namieste sa domnievať, že prijatie zákona zakazujúceho „krížové vlastníctvo“ by malo len minimálne alebo žiadne legislatívne dosahy.
Za hlavný problém slovenského zdravotníctva komora považuje neschopnosť štátu reálne ovplyvňovať a kontrolovať nakladanie s verejnými prostriedkami občanov. Verejné zdravotné poistenie a predovšetkým zabezpečenie (nákup) zdravotnej starostlivosti štát odovzdal zdravotným poisťovniam, ktoré svoju úlohu nezvládajú, resp. ju vykonávajú nie v prospech pacienta, ale vo svoj vlastný prospech. Komora je toho názoru, že slovenskému zdravotníctvu neprospievajú „zásadné reformy typu stratifikácia“, ktoré sú len čiastkovými, drobnými zmenami v nefungujúcom trhovom zdravotníctve. V čase, keď je čoraz viac zrejmé, že slovenské zdravotníctvo trpí na diagnózy, ktoré ho čoraz viac približujú k infarktu, môže obrat k lepšiemu priniesť iba zásadná zmena pravidiel nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, prevzatie zodpovednosti štátu za naplnenie siete zdravotníckych zariadení a zabezpečenie prístupu občanov k zdravotnej starostlivosti bez doplatkov za to, čo už raz zaplatili formou zdravotného odvodu a v reálnych časových lehotách. Štát si v záujme svojich občanov musí priznať chybu, ktorú spravil, keď sa zbavil zodpovednosti za verejné zdravotníctvo, a opäť prevziať zodpovednosť a dosiahnuť jeho plnú kontrolu.
ROZHOVOR
Martin Kultan: S radosťou prijmem výzvu na rovnaké zazmluvňovacie podmienky
O zrušení krížového vlastníctva v zdravotníctve na základe návrhu strany PS/Spolu hovorí generálny riaditeľ ZP Dôvera Ing. Martin Kultan.
Jedným z argumentov zrušenia krížového vlastníctva je, že súkromník si môže povedať, že z jedného dňa na druhý skončí. S tým, že štát si nemôže povedať, že zajtra skončí. Môže to napríklad poisťovňa urobiť?
Čisto hypoteticky je možné všetko a je jedno, či ide o štát alebo o súkromníka. Hypoteticky štát môže povedať, že zatvára nemocnicu, že zatvára poisťovňu, že ruší železničné trate a podobne. Hypoteticky je možné všetko, ale prakticky nemá racionálny argument, prečo by to robil. Súkromnému vlastníkovi nie je jedno, ako skončia jeho investície, čo sa štátu niekedy stáva. Štát rozostaval Rázsochy a sú tam tak dodnes. Súkromný vlastník má väčší pud sebazáchovy, že keď do niečoho investuje zdroje, nenechá to len tak.
Čo by sa v takom prípade stalo s poistencami?
Z minulosti máme príklad, keď si vlastník povedal, že končí. Bola to Európska zdravotná poisťovňa, ktorej kmeň dostala Spoločná zdravotná poisťovňa. Pacient vtedy nič nepocítil, nestalo sa, že poistenec EZP nebol ošetrený. Mechanizmus prevodu poistného kmeňa máme v legislatíve ošetrený.
Podľa návrhu iným argumentom je, že môže existovať podozrenie o výhodnejších zmluvách medzi Dôverou a Svetom zdravia.
Návrh nedefinuje, nespomína žiaden konkrétny príklad z praxe, že by Dôvera zvýhodňovala Svet zdravia. Súčasťou návrhu je prechodné obdobie, počas ktorého by v prípade zrušenia krížového vlastníctva musela zdravotná poisťovňa vopred ponúknuť rovnaké podmienky pre spoluprácu a museli by byť ponúknuté všetkým poskytovateľom. Pre Dôveru by to pravdepodobne bolo výhodnejšie, pretože by sme ponúkli podmienky, ktoré dávame Svetu zdravia, a ponúkli by sme ich všetkým nemocniciam na Slovensku. Určite by sme na tom získali, pretože štátne nemocnice dostávajú za tú istú starostlivosť o pacienta viac peňazí.
Naopak, VšZP, keby musela ponúknuť ostatným nemocniciam to isté, čo ponúka štátnym, a vtedy by ostatné nemocnice na tom zarobili. V prípade lekární sú ceny liekov regulované a ich úhrady nastavuje ministerstvo zdravotníctva. Navyše máme povinnosť zazmluvniť každú lekáreň. Neviem si predstaviť, kde by tam mohlo dôjsť k zneužívaniu krížového vlastníctva.
Zachytila som argument, že by im poisťovňa mohla za lieky platiť viac.
Toto je nezmysel, pretože ceny liekov sú regulované a sú rovnaké pre každú lekáreň. Keď sa pozrieme na ambulantnú starostlivosť, ceny sú úplne rovnaké a sú tam kritériá efektivity a kvality. Keď sa pozrieme na ústavnú starostlivosť, tak najlepším merateľným dôkazom je cena cez DRG. Tam platíme štátnym nemocniciam, nie nemocniciam Svetu zdravia. S radosťou prijmem akúkoľvek výzvu na rovnaké zazmluvňovacie podmienky, potom by však pravdepodobne mali veľký problém najmä štátne nemocnice.
Potom problémom vraj nie sú ceny, ale zazmluvnený objem.
Objemy, ako sme ich poznali z minulosti, dnes už takmer nikde nie sú. V ambulantnej sfére postupne vymizli. V ústavnej sfére sa pretransformovali do iného platobného mechanizmu. V minulosti by argument s objemami mohol byť relevantný, ale dnes klasické objemy zostali len v SVaLZoch, v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti a v niektorých iných segmentoch. Ale nie v tých, ktoré sú diskutované pri téme krížového vlastníctva.
Strana, ktorá predložila spomínaný návrh, tiež tvrdí, že príliš silný hráč ako Penta dokáže blokovať zmeny aj ohýbať pravidlá. Videli sme to pri odliatí 400 miliónov eur cez poisťovňu Penty, čo predstavuje 10 regionálnych nemocníc, a vidíme to pri obmedzovaní prístupu do polikliník Penty, aj keď si poctivo platíte poistné.
Hovoriť, že ak by nedošlo k spojeniu poisťovní Apollo a Dôvera, mali by sme tu 10 nových nemocníc, je totálny nezmysel. Zdravotná poisťovňa si vzala úver a riadne ho spláca popri tom, ako si plní všetky svoje záväzky voči svojim poistencom aj partnerom na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Polikliniky ProCare poskytujú určitý rámec služieb, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, teda nie sú hradené ani Dôverou.
Je na samotných pacientoch, či sú ochotní za tieto služby zaplatiť alebo si vyberú iného poskytovateľa. O akom ohýbaní pravidiel a blokovaní zmien hovoríme, teda netuším. Ak si vezmeme napríklad stratifikáciu nemocníc, Dôvera ju určite neblokuje. Naopak. A keď sme napríklad upozornili na to, že sa nedodržiavajú platné zákony pri úhrade liekov, dočkali sme sa mediálneho lynču.
Aké dosahy môže mať zrušenie krížového vlastníctva?
Ak by sa tento návrh posúval ďalej, v prvom rade by bol konfrontovaný s Ústavou. Kľúčové je povedať si - čo chceme týmto docieliť, aký je verejný záujem v zdravotníctve? Legitímny záujem, dôvod pre akúkoľvek zmenu, je efektívnejšie využívanie zdrojov, vyššia kvalita pre pacienta, zlepšovanie podmienok atď. Zákaz krížového vlastníctva neprinesie vyššiu kvalitu pre pacienta, nebude sa kratšie čakať na ošetrenie, neprinesie ani ďalšie zlepšenia v liečbe ani fungovaní systému. Pokiaľ ide o vyšetrovanie rôznych podozrení, tak to sa má riešiť orgánmi, ktoré sú na to určené. Je kľúčové, aby na Slovensku bola nastolená spravodlivosť a aby veci fungovali.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová, ZdN