Keď sa pred tromi mesiacmi v Bratislave otvárala nová budova Nemocnice sv. Michala, minister zdravotníctva Viliam Čislák avizoval, že by chcel zmluvu na výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave formou PPP projektu s vybraným koncesionárom podpísať ešte v tomto volebnom období.
„Keď pôjde všetko podľa plánu a všetko bude splnené, chceli by sme to stihnúť ešte pred voľbami,“ vyhlásil. Súťažný dialóg s piatimi medzinárodnými konzorciami sa mal skončiť do konca roku, potom zas do konca januára, medzitým jedno z dvoch konzorcií, v ktorých sú aj talianski investori, stratilo o PPP projekt záujem. Koncesnú zmluvu musí pred podpisom schváliť vláda. Ministerstvo financií nám potvrdilo, že „je povinné spracovať aktuálnu analýzu v prípade, ak by návrh koncesnej zmluvy bol predmetom rokovania vlády“.
K veci sa musí vyjadriť aj Úrad pre verejné obstarávanie, kam už bolo podaných niekoľko podnetov, ktoré chce úrad riešiť až po ukončení súťažného dialógu. Na programe rokovania vlády 24. februára schvaľovanie koncesnej zmluvy nebolo, nebola ani medzi nezaradenými materiálmi. Naposledy by mala vláda pred voľbami rokovať 2. marca na svojom 200. sedení.
Hovorcovi ministerstva zdravotníctva Petrovi Bublovi sme dali otázky – prerokuje vláda zmluvu na PPP projekt, skončil sa súťažný dialóg, kto zo záujemcov zostal a odsúva sa celý proces až na povolebné obdobie?
Ako sme sa (ne)dozvedeli, „verejné obstarávanie pokračuje, prebieha tretie kolo súťažného dialógu so štyrmi uchádzačmi, počas ktorého sa prerokováva návrh koncesnej zmluvy. Úspešný uchádzač bude známy po skončení verejného obstarávania, resp. po vyhodnotení ponúk, ktoré budú predložené uchádzačmi,“ uviedol P. Bubla.
I predstaviteľ španielskej spoločnosti Ribera Salud Grupo Dr. Santiago Delgado koncom januára v Bratislave informoval, že súťažný dialóg bude pokračovať tretím kolom o pár týždňov. Spoločnosť je jedným zo záujemcov o PPP.
Dve odborné konferencie k problematike pripravil Bratislavský kraj, na prvej ešte zástupca rezortu bol, pri druhej rezort oznámil, že sa na konferencii nezúčastní. Ministerstvo odbornú konferenciu k problematike nemocnice nepripravilo.
Financie pribrzdili
Je otázne, či si V. Čislák splní želanie podpísať zmluvu na historicky prvý projekt PPP nemocnice na Slovensku. Je otázne, či vláda vyberie medzinárodné konzorcium, ktoré by projektovalo, postavilo, financovalo a prevádzkovalo univerzitnú nemocnicu s predpokladaným tridsaťročným poskytovaním zdravotnej starostlivosti vrátane poskytovania kapacít na výučbu.
Proces údajne pribrzdilo aj ministerstvo financií. Jeho Inštitút finančnej politiky koncom roka konštatoval, že PPP nie je najvýhodnejší variant. Ako ukázala analýza inštitútu, výstavba štátom by bola lepšia.
„Výstavba nemocnice cez PPP s parametrami zo štúdie realizovateľnosti je nevýhodná. Stavať prostredníctvom PPP s čistou súčasnou hodnotou -387 mil. eur sa oplatí len v prípade, ak súkromník dokáže stavať a hospodáriť výrazne lepšie ako manažment verejného sektora,“ konštatuje analýza.
Dôvodom je podľa IFP najmä to, že pri vysokej požadovanej návratnosti súkromného partnera sa všetky prevádzkové benefity stratia v jeho prospech. „Naopak, štát ešte prispieva na jeho relatívne drahšie financovanie,“ píše sa v materiáli.
Navyše, peniaze sú dnes lacné, štát si môže požičať lacnejšie ako súkromný investor. Podľa riaditeľa IFP Ing. Mgr. Martina Filku, PhD., by štát dokázal sám postaviť takú nemocnicu, ale len v prípade, že by to bola politická priorita.
Celkovú cenu zákazky odhaduje rezort na 6,3 mld. eur, nejde pritom len o predpokladané investície na výstavbu 200 až 250 mil. eur, ale aj o celkový súhrn ročných výnosov súkromného partnera počas 30-ročnej prevádzky.
Stopka projektu
Nemocnica má stáť v areáli Nemocnice sv. Michala na bratislavskej Patrónke, čo tiež vyvoláva kritiku odbornej verejnosti. Areál je nevhodný z rozvojového hľadiska, ale aj z hľadiska plochy 7,9 ha, nedostatočnej na predpokladaný počet lôžok.
Riaditeľka odboru územného plánu Bratislavského kraja Ing. arch. Jana Zlámalová upozornila, že do stabilizovaného územia je umiestňovaný dvojnásobný počet lôžok nemocnice. Rezort oponuje a tvrdí, že na základe technických analýz poradcov z holandského TNO a fínskej Aalto university, ktorí sa venujú výstavbám nemocníc, je areál na Patrónke dostačujúci a vyhovujúci. Dekan LF UK prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc., upozornil, že „nemocnica by mala nahradiť až tri staré. Už teraz nám v porovnaní so slovenskými lekárskymi fakultami a 1. LF Univerzity Karlovej v Prahe chýba 300 lôžok na výučbu.“
Viliam Novotný (Šanca) požiadal ÚVO a ministerstvo financií o preverenie tendra na nemocnicu. „V súčasnosti beží úplne zbabraný tender na PPP projekt nemocnice, v rámci ktorého sa len míňajú verejné prostriedky na poradcov, ale k nemocnici nepovedie,“ konštatoval opozičný poslanec.
Podľa V. Novotného jediné riešenie je zrušiť súťaž a pripraviť novú po konzultáciách s Univerzitou Komenského i SZU, poisťovňami a odborníkmi. Aj doc. MUDr. Mgr. Tibor Hlavatý, PhD. (OĽaNO-Nova) by PPP projekt zrušil.
„Univerzitnú nemocnicu treba postaviť ako verejnú inštitúciu. Chceme sprivatizovať najvýznamnejšiu nemocnicu v krajine? Platiť dotáciu na zisk prevádzkovateľa a zavrieť tri nemocnice v Bratislave?“ dodal T. Hlavatý. MUDr. Štefan Zelník, PhD. (SNS) tiež jednoznačne avizoval, že „zastavíme PPP projekt. Bratislava a Slovensko potrebujú štátnu univerzitnú nemocnicu ako liečebno-diagnostické a výučbové pre- a postgraduálne zariadenie.“
Podobne i MUDr. Marian Faktor (KDH) je za stopnutie projektu. „Je absolútne nezvládnutý, od netransparentného výberu partnera až po zlé nastavenie rizík a garancií. Samospráva má výhrady k lokalite, odborná verejnosť kritizuje vynechanú diskusiu s akademickou obcou. Viac ako 6 mld. eur PPP partnerovi by nebol pri súčasnom zlom nastavení konečný účet za projekt,“ konštatoval M. Faktor.
Za zastavenie projektu je aj MUDr. Peter Osuský (SaS). „Prebiehajúca súťaž je zbabraný projekt a nič iné, ako jeho zrušenie neprichádza do úvahy. Nezáleží na tom, kto nemocnicu stavia a prevádzkuje, ide o to, aby nestála viac, ako má stáť a fungovala lepšie, ako súčasná. Inak nemá zmysel,“ dodal P. Osuský.
MUDr. Lucia Copáková (Sieť) je presvedčená, že PPP projekt je podľa viacerých analýz predražený a je veľmi ťažké ho implikovať aj v dôsledku chýbajúceho DRG. „Riziko dodatočných nákladov je neúmerne vysoké a dosiahnutie úspor vo verejnom sektore veľmi otázne. Je dôležité vyvolať odbornú diskusiu a zvážiť všetky plusy a mínusy projektu,“ dodala L. Copáková.
Podľa MUDr. Tibora Bastrnáka (Most-Híd) „potrebujeme novú nemocnicu, ale treba sa pozrieť na to, či je to najvhodnejší a najlepší spôsob financovania“.
Ako uviedol MUDr. Richard Raši, PhD., MPH (Smer-SD), „riešenie sa opiera o najlepšie skúsenosti zo zahraničia, nová nemocnica bude poskytovať špičkovú zdravotnú starostlivosť v novom prostredí. Je to nevyhnutnosť, veď Bratislava bola vylúčená z možnosti uchádzať sa o financie z európskych fondov.“
„Keď pôjde všetko podľa plánu a všetko bude splnené, chceli by sme to stihnúť ešte pred voľbami,“ vyhlásil. Súťažný dialóg s piatimi medzinárodnými konzorciami sa mal skončiť do konca roku, potom zas do konca januára, medzitým jedno z dvoch konzorcií, v ktorých sú aj talianski investori, stratilo o PPP projekt záujem. Koncesnú zmluvu musí pred podpisom schváliť vláda. Ministerstvo financií nám potvrdilo, že „je povinné spracovať aktuálnu analýzu v prípade, ak by návrh koncesnej zmluvy bol predmetom rokovania vlády“.
K veci sa musí vyjadriť aj Úrad pre verejné obstarávanie, kam už bolo podaných niekoľko podnetov, ktoré chce úrad riešiť až po ukončení súťažného dialógu. Na programe rokovania vlády 24. februára schvaľovanie koncesnej zmluvy nebolo, nebola ani medzi nezaradenými materiálmi. Naposledy by mala vláda pred voľbami rokovať 2. marca na svojom 200. sedení.
Hovorcovi ministerstva zdravotníctva Petrovi Bublovi sme dali otázky – prerokuje vláda zmluvu na PPP projekt, skončil sa súťažný dialóg, kto zo záujemcov zostal a odsúva sa celý proces až na povolebné obdobie?
Ako sme sa (ne)dozvedeli, „verejné obstarávanie pokračuje, prebieha tretie kolo súťažného dialógu so štyrmi uchádzačmi, počas ktorého sa prerokováva návrh koncesnej zmluvy. Úspešný uchádzač bude známy po skončení verejného obstarávania, resp. po vyhodnotení ponúk, ktoré budú predložené uchádzačmi,“ uviedol P. Bubla.
I predstaviteľ španielskej spoločnosti Ribera Salud Grupo Dr. Santiago Delgado koncom januára v Bratislave informoval, že súťažný dialóg bude pokračovať tretím kolom o pár týždňov. Spoločnosť je jedným zo záujemcov o PPP.
Dve odborné konferencie k problematike pripravil Bratislavský kraj, na prvej ešte zástupca rezortu bol, pri druhej rezort oznámil, že sa na konferencii nezúčastní. Ministerstvo odbornú konferenciu k problematike nemocnice nepripravilo.
Financie pribrzdili
Je otázne, či si V. Čislák splní želanie podpísať zmluvu na historicky prvý projekt PPP nemocnice na Slovensku. Je otázne, či vláda vyberie medzinárodné konzorcium, ktoré by projektovalo, postavilo, financovalo a prevádzkovalo univerzitnú nemocnicu s predpokladaným tridsaťročným poskytovaním zdravotnej starostlivosti vrátane poskytovania kapacít na výučbu.
Proces údajne pribrzdilo aj ministerstvo financií. Jeho Inštitút finančnej politiky koncom roka konštatoval, že PPP nie je najvýhodnejší variant. Ako ukázala analýza inštitútu, výstavba štátom by bola lepšia.
„Výstavba nemocnice cez PPP s parametrami zo štúdie realizovateľnosti je nevýhodná. Stavať prostredníctvom PPP s čistou súčasnou hodnotou -387 mil. eur sa oplatí len v prípade, ak súkromník dokáže stavať a hospodáriť výrazne lepšie ako manažment verejného sektora,“ konštatuje analýza.
Dôvodom je podľa IFP najmä to, že pri vysokej požadovanej návratnosti súkromného partnera sa všetky prevádzkové benefity stratia v jeho prospech. „Naopak, štát ešte prispieva na jeho relatívne drahšie financovanie,“ píše sa v materiáli.
Navyše, peniaze sú dnes lacné, štát si môže požičať lacnejšie ako súkromný investor. Podľa riaditeľa IFP Ing. Mgr. Martina Filku, PhD., by štát dokázal sám postaviť takú nemocnicu, ale len v prípade, že by to bola politická priorita.
Celkovú cenu zákazky odhaduje rezort na 6,3 mld. eur, nejde pritom len o predpokladané investície na výstavbu 200 až 250 mil. eur, ale aj o celkový súhrn ročných výnosov súkromného partnera počas 30-ročnej prevádzky.
Stopka projektu
Nemocnica má stáť v areáli Nemocnice sv. Michala na bratislavskej Patrónke, čo tiež vyvoláva kritiku odbornej verejnosti. Areál je nevhodný z rozvojového hľadiska, ale aj z hľadiska plochy 7,9 ha, nedostatočnej na predpokladaný počet lôžok.
Riaditeľka odboru územného plánu Bratislavského kraja Ing. arch. Jana Zlámalová upozornila, že do stabilizovaného územia je umiestňovaný dvojnásobný počet lôžok nemocnice. Rezort oponuje a tvrdí, že na základe technických analýz poradcov z holandského TNO a fínskej Aalto university, ktorí sa venujú výstavbám nemocníc, je areál na Patrónke dostačujúci a vyhovujúci. Dekan LF UK prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc., upozornil, že „nemocnica by mala nahradiť až tri staré. Už teraz nám v porovnaní so slovenskými lekárskymi fakultami a 1. LF Univerzity Karlovej v Prahe chýba 300 lôžok na výučbu.“
Viliam Novotný (Šanca) požiadal ÚVO a ministerstvo financií o preverenie tendra na nemocnicu. „V súčasnosti beží úplne zbabraný tender na PPP projekt nemocnice, v rámci ktorého sa len míňajú verejné prostriedky na poradcov, ale k nemocnici nepovedie,“ konštatoval opozičný poslanec.
Podľa V. Novotného jediné riešenie je zrušiť súťaž a pripraviť novú po konzultáciách s Univerzitou Komenského i SZU, poisťovňami a odborníkmi. Aj doc. MUDr. Mgr. Tibor Hlavatý, PhD. (OĽaNO-Nova) by PPP projekt zrušil.
„Univerzitnú nemocnicu treba postaviť ako verejnú inštitúciu. Chceme sprivatizovať najvýznamnejšiu nemocnicu v krajine? Platiť dotáciu na zisk prevádzkovateľa a zavrieť tri nemocnice v Bratislave?“ dodal T. Hlavatý. MUDr. Štefan Zelník, PhD. (SNS) tiež jednoznačne avizoval, že „zastavíme PPP projekt. Bratislava a Slovensko potrebujú štátnu univerzitnú nemocnicu ako liečebno-diagnostické a výučbové pre- a postgraduálne zariadenie.“
Podobne i MUDr. Marian Faktor (KDH) je za stopnutie projektu. „Je absolútne nezvládnutý, od netransparentného výberu partnera až po zlé nastavenie rizík a garancií. Samospráva má výhrady k lokalite, odborná verejnosť kritizuje vynechanú diskusiu s akademickou obcou. Viac ako 6 mld. eur PPP partnerovi by nebol pri súčasnom zlom nastavení konečný účet za projekt,“ konštatoval M. Faktor.
Za zastavenie projektu je aj MUDr. Peter Osuský (SaS). „Prebiehajúca súťaž je zbabraný projekt a nič iné, ako jeho zrušenie neprichádza do úvahy. Nezáleží na tom, kto nemocnicu stavia a prevádzkuje, ide o to, aby nestála viac, ako má stáť a fungovala lepšie, ako súčasná. Inak nemá zmysel,“ dodal P. Osuský.
MUDr. Lucia Copáková (Sieť) je presvedčená, že PPP projekt je podľa viacerých analýz predražený a je veľmi ťažké ho implikovať aj v dôsledku chýbajúceho DRG. „Riziko dodatočných nákladov je neúmerne vysoké a dosiahnutie úspor vo verejnom sektore veľmi otázne. Je dôležité vyvolať odbornú diskusiu a zvážiť všetky plusy a mínusy projektu,“ dodala L. Copáková.
Podľa MUDr. Tibora Bastrnáka (Most-Híd) „potrebujeme novú nemocnicu, ale treba sa pozrieť na to, či je to najvhodnejší a najlepší spôsob financovania“.
Ako uviedol MUDr. Richard Raši, PhD., MPH (Smer-SD), „riešenie sa opiera o najlepšie skúsenosti zo zahraničia, nová nemocnica bude poskytovať špičkovú zdravotnú starostlivosť v novom prostredí. Je to nevyhnutnosť, veď Bratislava bola vylúčená z možnosti uchádzať sa o financie z európskych fondov.“
Foto: archív. Nemocnica jedného z uchádzačov, záujemcu z Izraela
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN