S novelou zásadne nesúhlasíme

Stáva sa už pravidlom, že „uhorková sezóna“ počas letných mesiacov prestáva platiť, teda aspoň v slovenskom zdravotníctve.

Platí to aj pre „malú“ novelu, ktorá prináša systémové zmeny zásadného významu.

O čo ide?

V zmysle návrhu novely zákona 578/2004 o poskytovateľoch sa zásadným spôsobom rozširujú právomoci všetkých komôr v slovenskom zdravotníctve. Teda sa de facto zavádza povinné členstvo v zmysle povinností.

V ministerskom návrhu sa rozširuje úloha komory o kompetenciu, aby komora kontrolovala dodržiavanie povinností aj vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom, ktorí sú v príslušnej komore len registrovaní. Stavovské komory doteraz mohli kontrolovať dodržiavanie povinnosti len členov komory.

Nová úprava sa vzťahuje na možnosť komory kontrolovať nasledujúce povinnosti zdravotníckych pracovníkov - sústavne sa vzdelávať, oznamovať zmenu údajov a predkladať doklady o zmene údajov, predložiť osvedčené kópie dokladov, do 31. januára príslušného kalendárneho roka zaplatiť poplatok za vedenie registra (§ 63 ods. 5) a vykonávať zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom.

Podľa znenia novelizovaného ustanovenia (polotučne je novela) komora plní najmä tieto základné úlohy: n) kontroluje dodržiavanie povinností členov komory (§ 52 ods. 2), „a dodržiavanie povinností zdravotníckych pracovníkov [§ 80 ods. 1 písm. b) až e)].“ e) vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom [§ 52 ods. 2 písm. a)].

Chýbala diskusia

Je evidentné, že písmeno e) je stanovené veľmi široko. Pokiaľ bude mať komora právo kontrolovať, či zdravotnícky pracovník vykonáva svoje povolanie v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, má právo kontrolovať v podstate čokoľvek.

A to aj napriek tomu, že už za súčasnej právnej úpravy je presne špecifikované, ktorý úrad/orgán je oprávnený na kontrolu jednotlivých konkrétnych povinností (Úrad pre dohľad, vyššie územné celky a iné).

Komory nie sú štátne orgány, ktoré by mali a mohli mocensky vystupovať voči svojim zdravotníckym pracovníkom. Zásadnou pripomienkou Asociácie súkromných lekárov SR je všaqk otázka zamestnávateľských právomocí.

Podľa môjho názoru je zdravotnícky pracovník ten, kto vykonáva zdravotnícke povolanie v pracovnom pomere a tiež ten, kto je držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako fyzická osoba.

Zdravotnícky pracovník je fyzická osoba, vykonávajúca zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry, pôrodnej asistentky atď.

To znamená, že ide o podstatný zásah do zamestnávateľských právomoci, a to nielen u lekárov, ale aj u sestier i u ostatných zdravotníkov. Vzniká zásadná otázka, prečo sa táto významná zmena neprediskutovala s predstaviteľmi zamestnávateľských organizácií, ako sú Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia štátnych nemocníc, Asociácia súkromných lekárov SR či s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR.

A prečo sa neurobila analýza dosahu návrhu z hľadiska platného Zákonníka práce. Z týchto dôvodov zásadne nesúhlasíme s navrhnutou novelou.

Asociácia nikdy nemala problém s návrhom povinného členstva v komore. Bol som jedným z funkcionárov SLK, ktorí v roku 2002 v spolupráci s vtedajším ministrom zdravotníctva Romanom Kováčom povinné členstvo presadili.

Takmer všetci členovia asociácie sú zároveň aj členmi lekárskej komory. Považujeme ju za významnú a dôležitú organizáciu pre etiku a odbornosť, ale nie pre výkon zamestnávateľských práv.

Novela zákona navrhuje aj mzdové ohodnotenie štátnych zdravotníckych pracovníkov. My súkromný ambulantný sektor považujeme za základ zvyšovania ekonomického hodnotenia Zväz ambulantných poskytovateľov, vytvorený spoločne z mandantov SLK a Zdravity, o. z.