Len posielať zdravotníkov do basy nepomôže

Čísla hovoria jasne a v mnohých prípadoch sme na to upozornili. V slovenskom zdravotníctve zomiera oveľa viac ľudí, ako by muselo, viac ako v iných krajinách s podobnou mierou výdavkov. Môžeme diskutovať, či je hlavnou príčinou investičný dlh a hrôzostrašné materiálno-technické vybavenie, stav nemocníc, nedostupnosť modernej liečby, nízke počty zdravotníkov na priveľa pacientov, nízke ohodnotenie, alebo frustrácia a vplyv prostredia.

Medzi spomínanými ľuďmi sú aj deti, ktoré chybou zdravotníkov prišli o život. Stalo sa aj to, že zdravotníci, ktorí pochybili, sa snažili zahladiť stopy po svojom konaní napríklad bielením dokumentácie. Preto sa súčasné vedenie ministerstva spravodlivosti rozhodlo proti tomu zakročiť a definuje bielenie zdravotnej karty ako trestný čin. Zdravotníkom, ktorí úmyselne zmenia, prepíšu alebo odstránia záznam, bude hroziť šesť mesiacov až osem rokov väzenia.

Bolo to potrebné? 

V súčasnosti sa nevyužíva ani to, čo dnes už platné je. Stačí si spomenúť na prípad bielenia dokumentácie v Nitre. Falšovanie či pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie bolo možné stíhať už v minulosti, napríklad ako niektorý z trestných činov podvodu alebo trestný čin poškodzovania cudzích práv. Zavádzať do systému to, čo tam už dnes v podstate je, nie je skutočná pomoc.

Ak chceme skutočne vyriešiť problém so zbytočnými úmrtiami a v čo najväčšej miere zamedziť pochybeniam zdravotníkov, je okrem prísneho dozoru potrebné vytvoriť aj prostredie, kde ich bude chcieť pracovať dostatok a ich zamestnávateľ si bude môcť dovoliť vyberať si. Prostredie, kde budú mať funkčnú modernú techniku, kde nebudú prepracovaní, apatickí, vyhorení, kde budú mať možnosť osobne rásť vo svojom odbore. Do takýchto podmienok budú prichádzať aj noví absolventi, navyše v tomto prostredí i zostanú a budú ho zlepšovať. Pacientom je pot rebné umožniť zdravotníkov hodnotiť, mali by mať svojho ombudsmana, na ktorého sa môžu obrátiť, a funkčný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS).

V prípade konania na UDZS by mali byť pacienti (prípadne ich príbuzní) účastníkmi konania s právom dokladať dôkazy, napríklad aj posudky vypracované lekárom, ktorého si sami vyberú. V prípade, ak UDZS rozhodne o nesprávnom postupe zdravotníkov, nemali by poškodení platiť poplatky v prípadnom súdnom konaní. Štát by im mal poskytnúť informácie o tom, aké kroky môžu urobiť, a nie snažiť sa im brániť pri uplatňovaní svojich práv.A v neposlednom rade je tu elektronizácia zdravotníctva, ktorá fakticky falšovanie a pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie vylučuje.

Existuje množstvo ďalších opatrení, ktorým sa podrobne venujeme v našej reforme zdravotníctva a ktoré reálne zlepšia podmienky v ňom. Áno, je to zložitejšia cesta, ale je poctivá a najmä – skutočne rieši príčinu, nie následok. A už vôbec nie je bezcitným vypočítavým politickým ťahom bez reálneho prínosu. Rozumiem utrpeniu rodičov, ktorí prišli o deti, veď sama som matkou dvoch detí. Rozumiem aj ich hnevu a volaniu po zodpovednosti.

Čo však v tomto prípade vyčítam vedeniu ministerstva, je, že namiesto toho, aby tlačili na uzákonenie skutočných riešení a skvalitnenie pracovného prostredia zdravotníkov, aby dbali na vymáhanie už dnes platných pravidiel, namiesto toho si robia politickú kampaň. A navyše im ako riešenie na obrovskú ranu ponúknu chabú náplasť.