Ako by ste charakterizovali žilinskú nemocnicu?
Nemocnica už od roku 1913 fungovala ako oftalmologická nemocnica. V ďalšom období sa pridávali nové pavilóny, rozširovala sa činnosť chirurgie, pediatrie, gynekológie. V súčasnosti je štvrtou najväčšou nemocnicou na Slovensku v rámci fakultných. A celkovo z hľadiska obratu patríme niekde medzi šestku až sedmičku najväčších nemocníc na Slovensku. Svojou strategickou polohou, obsluhou hornatého a ťažko dostupného územia severného Slovenska s celkovým počtom obyvateľov viac ako štvrť milióna a prirodzeným dopravným uzlom sme strategicky významnou nemocnicou, čo sa odráža na počte ošetrených pacientov a počte operačných výkonov, ktoré nám medziročne stále stúpajú.
Ako hospodári vaša nemocnica?
Nemocnica v rokoch 2015 až 2017 začala dosahovať veľmi zlé hospodárske výsledky, keď sa strata zvýšila z 3,8 milióna eur na rekordných 6,4 milióna za rok 2017. V roku, keď sme, paradoxne, dosiahli aj historicky najvyššiu výkonnosť nemocnice v počte ošetrených pacientov, v počte hospitalizácií, v operačných výkonoch, jednodňovej zdravotnej starostlivosti atď. Avizovali sme preto poisťovniam aj ministerstvu zdravotníctva, že FNsP Žilina je v príjmovej časti podfinancovaná a systém nie je správne nastavený. Potrebovali sme zlepšiť naše tržby, čo sa nám čiastočne podarilo vďaka dlhému a nekompromisnému vyrokovaniu vyššieho množstva peňazí od poisťovní, ale najmä opatreniami, ktoré sme realizovali v oblasti racionalizácie nákladov. Aj na základe uvedeného sme v roku 2018 znížili stratu o takmer 2,5 milióna eur bez vplyvu oddlžovania, čo bolo najlepšie medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku spomedzi všetkých nemocníc nášho typu na Slovensku.
Zapojila sa nemocnica do oddlžovania?
Samozrejme, avšak treba priznať, že oddlženie bolo od začiatku zle mediálne prezentované, čo sa nakoniec prejavilo v tom, že iba 54 percent veriteľov sa prihlásilo do prvého kola a takmer 9 mil. eur z celkových 19 mil. eur zostáva naďalej neuhradených. Ostatní veritelia stanovené podmienky neakceptovali, neprihlásili sa, čo nás naozaj mrzí.
Nemocnice, ktoré sa zapojili do procesu oddlžovania, mali vypracovať ozdravné plány. Čoho sa týkal ozdravný plán vašej nemocnice?
Základom ozdravného plánu je obnova materiálno-technického vybavenia a prevádzkových priestorov v nadväznosti na záväzok znížiť náklady na lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a ostatné prevádzkové náklady. To sa nám v prvom roku podarilo dosiahnuť, takže ozdravný plán za rok 2018 sme splnili. Otázne je, ako sa nám bude dariť ďalej, lebo zatiaľ neboli plne kompenzované zákonné nároky našich zamestnancov, dokonca ani čo sa týka tzv. mzdového automatu, príplatkov platných od 1. 5., a taktiež rekreačných poukazov. O ostatných zvýšených nákladoch za energie, vodu, potraviny a pod. s poisťovňami nemohla byť ani reč, na tieto obligatórne náklady peniaze nemajú.
Vláda zaradila váš urgentný príjem do typu II, aj keď takéto zaradenie najprv pre Žilinu plánované nebolo. Ako sa vám to podarilo dosiahnuť, respektíve vylobovať?
V rámci pôvodného zaradenia sa nepočítalo s urgentom druhého typu vo FNsP v Žiline. Ministerstvo plánovalo, že bude iba v Martine, keď sa tam postaví nová nemocnica. Za takých okolností by však vzniklo prechodne naozaj kritické prázdne miesto na mape od Nitry až po Košice smerom na východ (Poprad a ani Prešov zatiaľ zaradené neboli) a od Žiliny smerom na juh až po Banskú Bystricu, kde by tento typ urgentov neexistoval. Už vtedy sme na túto anomáliu upozorňovali. Zároveň sme argumentovali tým, že pokiaľ by už aj bola postavená nová martinská nemocnica a, povedzme, dokončený by bol tiež tunel Višňové, aj tak by nebolo možné previezť pacienta v urgentnom stave do Martina v rámci takzvanej „zlatej hodinky“ napríklad zo Skalitého alebo z Čičmian. A práve tento čas je pre záchranu života rozhodujúci. Nešlo teda o žiadny lobing, ale o zdravý rozum. Prečo by mal byť urgent II. typu iba v Martine so spádom 120-tisíc obyvateľov a v Žiline so spádom štvrť milióna ľudí nie? Preto sme radi, že sme kompetentných presvedčili, toto zaradenie získali a sme presvedčení o jeho potrebe aj do budúcnosti.
Občas sa vynorí téma záchytky. Privítali by ste ich opätovné zriadenie?
Myslím si, že záchytky sú neuralgický bod každej nemocnice. Urgent a aj psychiatriu nám pravidelne obsadzujú intoxikovaní pacienti, ktorých privezie RZP a majú byť podľa zákona prednostne ošetrení. A najväčší problém je, že títo ľudia ležia na expektančných lôžkach s pacientmi, ktorí sú naozaj chorí a nevyhnutnú urgentnú pomoc skutočne potrebujú. Celkovo je to nepríjemnosť pre pacientov a tiež pre personál. Aj pre tento stav mnohí zdravotníci nechcú pracovať na urgentoch. Je nevyhnutné opätovne sa vrátiť k záchytkám.
Ste spokojný s novým nastavením pohotovosti?
Mnoho opatrení sa príjme s tým vedomím, že čierny Peter môže zostať na strane koncových nemocníc. Aj tu sa ukázalo, ako sa na nás znovu zabudlo, keď sa zrušila lekárska služba prvej pohotovosti (LSPP). Peniaze na prevádzkovanie ambulantnej pohotovostnej služby (APS) sa pridelili ambulanciám, čo bolo logické. Prevádzka týchto ambulancií sa však o 22. hodine ukončí a kto je povinný „riešiť“ pacientov po desiatej večer až do rána? Znovu sú to nemocnice, ktoré nedostali na túto činnosť ani euro.
A ako sa dotkne nemocnice pripravovaná stratifikácia?
Som presvedčený, že stratifikácia je správny krok do budúcnosti, ale v aktuálnej podobe s návrhom nemožno úplne súhlasiť. Je pravda, že treba zrušiť nemocnice a oddelenia, ktoré nemajú opodstatnenie alebo nevykonávajú potrebné množstvá výkonov, aby mohla byť garantovaná bezpečnejšia liečba pacienta. Ďalšiu nevydarenú stratifikáciu si však nemocnica v Žiline a určite ani naša krajina už nemôžu dovoliť. Vysvetlím toto tvrdenie na príklade následkov nepremyslenej stratifikácie z roku 2011, keď bolo v žilinskej nemocnici zrušených päť oddelení a 114 lôžok. Dodnes negatívne pociťujeme tento krok z minulosti. Najviac sa nás dotklo zrušenie infekčného, pľúcneho a kožného bez akejkoľvek náhrady a rozšírenia kapacity v inej nemocnici. Samo osebe to ani nebolo možné, lebo tieto oddelenia mali v Žiline tradíciu a personálne predpoklady. Týmto nepremysleným zrušením oddelení a lôžok utrpelo predovšetkým naše interné oddelenie a jeho zdravotníci i pacienti. Na tomto oddelení sme boli, paradoxne, nakoniec nútení rozšíriť kapacitu o 27 lôžok, pretože pľúcni, kožní a infekční pacienti ostali na internom hospitalizovaní popri kmeňových pacientoch. Komplikuje nám to priebeh liečby, ktorá sa zároveň predlžuje a pre zdravotníkov sa neúmerne zvyšuje náročnosť na diagnostiku. A toto je výsledok zbabranej stratifikácie spred ôsmich rokov. Takéto opätovné rušenie oddelení nemôžeme dopustiť.
Kompetenčné centrá nie sú riešením?
V žilinskej nemocnici máme podľa návrhu zákona v aktuálnom znení až 14 odborností, ako je neurochirurgia, oftalmológia, onkológia, pediatrická ortopédia a mnohé ďalšie, ktoré by mali byť v rámci stratifikácie nejakým spôsobom transformované na kompetenčné centrá. To by po schválení tohto návrhu zákona mali koncové nemocnice žiadať o stovky kompetenčných centier po celom Slovensku? A prosiť poisťovne o zazmluvnenie výkonov, ktoré by inak reálne aj tak nemal kto vykonať? Predsa odbornosti s desaťtisícovými základňami pacientov sa nedajú presťahovať niekam do inej nemocnice, nech sa už tá nemocnica bude volať akokoľvek. V takomto znení potom návrh akoby zámerne znižoval význam regionálnych nemocníc, najmä tých, ktoré sú v krajských mestách a v mnohých odbornostiach schopné robiť špičkové výkony. A to nielen v Žiline, ale aj v Prešove, Nitre, Trnave, Trenčíne a tiež v Nových Zámkoch. Sú to nemocnice s obrovskými spádovými oblasťami, množstvom pacientov, kde by sa vlastne muselo žiadať o stovky kompetenčných centier, pretože zákonodarca nedal do zákona všetky odbornosti. Z aktuálneho návrhu nevyplýva, či poisťovne dostanú voľné ruky a pri zazmluvnení si budú môcť dávať rôzne podmienky, možno aj menej výhodné, ako boli doteraz. V Žiline s tým, bohužiaľ, máme z minulosti zlé skúsenosti, preto tieto obavy.
Aký názor máte na DRG?
Keby DRG fungovalo, je to asi najlepší systém. Keď vykazujeme výkony, ktoré sú nejako ocenené, vychádza nám, že by sme mali mať o niekoľko miliónov eur na prevádzku ročne viac, ako v skutočnosti dostávame. Keby sa platilo aspoň v cenových úrovniach podľa toho, čo vidia lekári, nemuseli by sme už hovoriť o dlhých čakacích lehotách ani o množstve problémov, ktoré vznikajú z nedostatku financovania. Som za to, aby sa nielen vykazovali výkony v DRG, ale aby sa uskutočnené výkony zaplatili v reálnych cenách. Nemyslím si, že sa to momentálne deje, vymysleli sa prospektívne, resp. globálne rozpočty, je to mačkopes a myslím si, že zatiaľ chýba odvaha zaviesť spravodlivý systém úhrad pre všetkých poskytovateľov.
Do čoho by ste si želali investovať?
V blízkej budúcnosti potrebujeme zmodernizovať operačné sály, ktoré sa týkajú hlavne spondylochirurgie, t. j. neurochirurgie, úrazovej chirurgie, pediatrickej ortopédie. Vo všetkých troch odboroch sme aktívni ako jediná nemocnica na Slovensku. Potrebujeme tiež rozšíriť onkológiu a presťahovať do vyhovujúcich podmienok oftalmológiu a ORL. V súlade so stratifikáciou by sme chceli znovu obnoviť infekčné oddelenie a založiť kardiocentrum pre bazálne výkony s perspektívou ďalšieho rozvoja.
Nemocnica má svoje laboratória?
Žilinská nemocnica si dala v minulosti zobrať veľa lukratívnych činností, ako sú dialýza, laboratóriá, magnetická rezonancia a pod. Niektoré chceme dostať späť. Napríklad sme boli úspešní vo výberovom konaní na ambulantnú pohotovostnú službu (APS). Nie sme však presvedčení, že by sme mali robiť všetko. Dnes si sami varíme, perieme, zabezpečujeme energetické služby v rámci celého areálu, nemyslíme si, že by toto malo zmysel outsourcovať. Treba však rozlišovať, čo má pre nás zmysel a čo zvládneme. Vzhľadom na veľký spád a dlhé čakacie lehoty potrebujeme mať vlastné MR pracovisko a nemôžeme sa spoliehať len na súkromného poskytovateľa. No napríklad s laboratóriami máme dobrú spoluprácu. Nesprávne je, že si dnes nemôžeme dohodnúť vzájomne akceptované ceny.
Na čo ste v rámci fungovania nemocnice hrdí?
Sme hrdí, že sme ošetrili viac pacientov, zrealizovali viac operačných výkonov a že sme zvýšili výkonnosť nemocnice. A sme hrdí na našich zamestnancov a oddelenia, ktoré sú špičkové. Či už je to pediatrická ortopédia, kde riešime rôzne komplikované deformity detských chrbtíc alebo dospelé skoliózy, ktoré operujeme ako jediní na Slovensku. Máme tiež skvelú neurochirurgiu, ktorá sa počtom výkonov takmer rovná Bratislave a na naše operácie sa sem chodia školiť lekári zo zahraničia. Ukazujeme im nové metódy, ktoré u nás už bežne fungujú. Na urológii sme centrom pre komplexnú liečbu urolitiázy a patríme k slovenskej špičke. Vynikajúce odborné renomé má naša oftalmológia, kde lekári vykonávajú aj tie najnáročnejšie mikrochirurgické operácie. A na chirurgii máme zase unikátny certifikovaný prístroj na realizáciu HIPEC, opäť ako jediné pracovisko na Slovensku. Tiež môžem spomenúť onkológiu, neurológiu, chirurgiu, úrazovku a ďalšie oddelenia pracujúce na vysokej a jedinečnej úrovni.
Akú zmenu by ste privítali, aby fungovanie a riadenie nemocnice bolo z vášho pohľadu lepšie a aj prínosnejšie pre pacientov?
Kameňom úrazu je nedostatok peňazí. Nielen naša nemocnica je podfinancovaná, hlavne čo sa týka neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Privítal by som, keby sa súčasnému vedeniu ministerstva zdravotníctva podarilo tento problém vyriešiť. Som ekonóm a myslím si, že ekonómovia z rôznych poradných inštitúcií by mali najskôr navštíviť nemocnice, zoznámiť sa s ich obrovským vnútorným dlhom, pochopiť limity nášho zdravotníctva a potom stanoviť postupy, ako z tejto situácie von. Moderné a kvalitné nemocnice si predsa nakoniec vytvárame aj sami pre seba.
Nemocnica už od roku 1913 fungovala ako oftalmologická nemocnica. V ďalšom období sa pridávali nové pavilóny, rozširovala sa činnosť chirurgie, pediatrie, gynekológie. V súčasnosti je štvrtou najväčšou nemocnicou na Slovensku v rámci fakultných. A celkovo z hľadiska obratu patríme niekde medzi šestku až sedmičku najväčších nemocníc na Slovensku. Svojou strategickou polohou, obsluhou hornatého a ťažko dostupného územia severného Slovenska s celkovým počtom obyvateľov viac ako štvrť milióna a prirodzeným dopravným uzlom sme strategicky významnou nemocnicou, čo sa odráža na počte ošetrených pacientov a počte operačných výkonov, ktoré nám medziročne stále stúpajú.
Ako hospodári vaša nemocnica?
Nemocnica v rokoch 2015 až 2017 začala dosahovať veľmi zlé hospodárske výsledky, keď sa strata zvýšila z 3,8 milióna eur na rekordných 6,4 milióna za rok 2017. V roku, keď sme, paradoxne, dosiahli aj historicky najvyššiu výkonnosť nemocnice v počte ošetrených pacientov, v počte hospitalizácií, v operačných výkonoch, jednodňovej zdravotnej starostlivosti atď. Avizovali sme preto poisťovniam aj ministerstvu zdravotníctva, že FNsP Žilina je v príjmovej časti podfinancovaná a systém nie je správne nastavený. Potrebovali sme zlepšiť naše tržby, čo sa nám čiastočne podarilo vďaka dlhému a nekompromisnému vyrokovaniu vyššieho množstva peňazí od poisťovní, ale najmä opatreniami, ktoré sme realizovali v oblasti racionalizácie nákladov. Aj na základe uvedeného sme v roku 2018 znížili stratu o takmer 2,5 milióna eur bez vplyvu oddlžovania, čo bolo najlepšie medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku spomedzi všetkých nemocníc nášho typu na Slovensku.
Zapojila sa nemocnica do oddlžovania?
Samozrejme, avšak treba priznať, že oddlženie bolo od začiatku zle mediálne prezentované, čo sa nakoniec prejavilo v tom, že iba 54 percent veriteľov sa prihlásilo do prvého kola a takmer 9 mil. eur z celkových 19 mil. eur zostáva naďalej neuhradených. Ostatní veritelia stanovené podmienky neakceptovali, neprihlásili sa, čo nás naozaj mrzí.
Nemocnice, ktoré sa zapojili do procesu oddlžovania, mali vypracovať ozdravné plány. Čoho sa týkal ozdravný plán vašej nemocnice?
Základom ozdravného plánu je obnova materiálno-technického vybavenia a prevádzkových priestorov v nadväznosti na záväzok znížiť náklady na lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a ostatné prevádzkové náklady. To sa nám v prvom roku podarilo dosiahnuť, takže ozdravný plán za rok 2018 sme splnili. Otázne je, ako sa nám bude dariť ďalej, lebo zatiaľ neboli plne kompenzované zákonné nároky našich zamestnancov, dokonca ani čo sa týka tzv. mzdového automatu, príplatkov platných od 1. 5., a taktiež rekreačných poukazov. O ostatných zvýšených nákladoch za energie, vodu, potraviny a pod. s poisťovňami nemohla byť ani reč, na tieto obligatórne náklady peniaze nemajú.
Vláda zaradila váš urgentný príjem do typu II, aj keď takéto zaradenie najprv pre Žilinu plánované nebolo. Ako sa vám to podarilo dosiahnuť, respektíve vylobovať?
V rámci pôvodného zaradenia sa nepočítalo s urgentom druhého typu vo FNsP v Žiline. Ministerstvo plánovalo, že bude iba v Martine, keď sa tam postaví nová nemocnica. Za takých okolností by však vzniklo prechodne naozaj kritické prázdne miesto na mape od Nitry až po Košice smerom na východ (Poprad a ani Prešov zatiaľ zaradené neboli) a od Žiliny smerom na juh až po Banskú Bystricu, kde by tento typ urgentov neexistoval. Už vtedy sme na túto anomáliu upozorňovali. Zároveň sme argumentovali tým, že pokiaľ by už aj bola postavená nová martinská nemocnica a, povedzme, dokončený by bol tiež tunel Višňové, aj tak by nebolo možné previezť pacienta v urgentnom stave do Martina v rámci takzvanej „zlatej hodinky“ napríklad zo Skalitého alebo z Čičmian. A práve tento čas je pre záchranu života rozhodujúci. Nešlo teda o žiadny lobing, ale o zdravý rozum. Prečo by mal byť urgent II. typu iba v Martine so spádom 120-tisíc obyvateľov a v Žiline so spádom štvrť milióna ľudí nie? Preto sme radi, že sme kompetentných presvedčili, toto zaradenie získali a sme presvedčení o jeho potrebe aj do budúcnosti.
Občas sa vynorí téma záchytky. Privítali by ste ich opätovné zriadenie?
Myslím si, že záchytky sú neuralgický bod každej nemocnice. Urgent a aj psychiatriu nám pravidelne obsadzujú intoxikovaní pacienti, ktorých privezie RZP a majú byť podľa zákona prednostne ošetrení. A najväčší problém je, že títo ľudia ležia na expektančných lôžkach s pacientmi, ktorí sú naozaj chorí a nevyhnutnú urgentnú pomoc skutočne potrebujú. Celkovo je to nepríjemnosť pre pacientov a tiež pre personál. Aj pre tento stav mnohí zdravotníci nechcú pracovať na urgentoch. Je nevyhnutné opätovne sa vrátiť k záchytkám.
Ste spokojný s novým nastavením pohotovosti?
Mnoho opatrení sa príjme s tým vedomím, že čierny Peter môže zostať na strane koncových nemocníc. Aj tu sa ukázalo, ako sa na nás znovu zabudlo, keď sa zrušila lekárska služba prvej pohotovosti (LSPP). Peniaze na prevádzkovanie ambulantnej pohotovostnej služby (APS) sa pridelili ambulanciám, čo bolo logické. Prevádzka týchto ambulancií sa však o 22. hodine ukončí a kto je povinný „riešiť“ pacientov po desiatej večer až do rána? Znovu sú to nemocnice, ktoré nedostali na túto činnosť ani euro.
A ako sa dotkne nemocnice pripravovaná stratifikácia?
Som presvedčený, že stratifikácia je správny krok do budúcnosti, ale v aktuálnej podobe s návrhom nemožno úplne súhlasiť. Je pravda, že treba zrušiť nemocnice a oddelenia, ktoré nemajú opodstatnenie alebo nevykonávajú potrebné množstvá výkonov, aby mohla byť garantovaná bezpečnejšia liečba pacienta. Ďalšiu nevydarenú stratifikáciu si však nemocnica v Žiline a určite ani naša krajina už nemôžu dovoliť. Vysvetlím toto tvrdenie na príklade následkov nepremyslenej stratifikácie z roku 2011, keď bolo v žilinskej nemocnici zrušených päť oddelení a 114 lôžok. Dodnes negatívne pociťujeme tento krok z minulosti. Najviac sa nás dotklo zrušenie infekčného, pľúcneho a kožného bez akejkoľvek náhrady a rozšírenia kapacity v inej nemocnici. Samo osebe to ani nebolo možné, lebo tieto oddelenia mali v Žiline tradíciu a personálne predpoklady. Týmto nepremysleným zrušením oddelení a lôžok utrpelo predovšetkým naše interné oddelenie a jeho zdravotníci i pacienti. Na tomto oddelení sme boli, paradoxne, nakoniec nútení rozšíriť kapacitu o 27 lôžok, pretože pľúcni, kožní a infekční pacienti ostali na internom hospitalizovaní popri kmeňových pacientoch. Komplikuje nám to priebeh liečby, ktorá sa zároveň predlžuje a pre zdravotníkov sa neúmerne zvyšuje náročnosť na diagnostiku. A toto je výsledok zbabranej stratifikácie spred ôsmich rokov. Takéto opätovné rušenie oddelení nemôžeme dopustiť.
Kompetenčné centrá nie sú riešením?
V žilinskej nemocnici máme podľa návrhu zákona v aktuálnom znení až 14 odborností, ako je neurochirurgia, oftalmológia, onkológia, pediatrická ortopédia a mnohé ďalšie, ktoré by mali byť v rámci stratifikácie nejakým spôsobom transformované na kompetenčné centrá. To by po schválení tohto návrhu zákona mali koncové nemocnice žiadať o stovky kompetenčných centier po celom Slovensku? A prosiť poisťovne o zazmluvnenie výkonov, ktoré by inak reálne aj tak nemal kto vykonať? Predsa odbornosti s desaťtisícovými základňami pacientov sa nedajú presťahovať niekam do inej nemocnice, nech sa už tá nemocnica bude volať akokoľvek. V takomto znení potom návrh akoby zámerne znižoval význam regionálnych nemocníc, najmä tých, ktoré sú v krajských mestách a v mnohých odbornostiach schopné robiť špičkové výkony. A to nielen v Žiline, ale aj v Prešove, Nitre, Trnave, Trenčíne a tiež v Nových Zámkoch. Sú to nemocnice s obrovskými spádovými oblasťami, množstvom pacientov, kde by sa vlastne muselo žiadať o stovky kompetenčných centier, pretože zákonodarca nedal do zákona všetky odbornosti. Z aktuálneho návrhu nevyplýva, či poisťovne dostanú voľné ruky a pri zazmluvnení si budú môcť dávať rôzne podmienky, možno aj menej výhodné, ako boli doteraz. V Žiline s tým, bohužiaľ, máme z minulosti zlé skúsenosti, preto tieto obavy.
Aký názor máte na DRG?
Keby DRG fungovalo, je to asi najlepší systém. Keď vykazujeme výkony, ktoré sú nejako ocenené, vychádza nám, že by sme mali mať o niekoľko miliónov eur na prevádzku ročne viac, ako v skutočnosti dostávame. Keby sa platilo aspoň v cenových úrovniach podľa toho, čo vidia lekári, nemuseli by sme už hovoriť o dlhých čakacích lehotách ani o množstve problémov, ktoré vznikajú z nedostatku financovania. Som za to, aby sa nielen vykazovali výkony v DRG, ale aby sa uskutočnené výkony zaplatili v reálnych cenách. Nemyslím si, že sa to momentálne deje, vymysleli sa prospektívne, resp. globálne rozpočty, je to mačkopes a myslím si, že zatiaľ chýba odvaha zaviesť spravodlivý systém úhrad pre všetkých poskytovateľov.
Do čoho by ste si želali investovať?
V blízkej budúcnosti potrebujeme zmodernizovať operačné sály, ktoré sa týkajú hlavne spondylochirurgie, t. j. neurochirurgie, úrazovej chirurgie, pediatrickej ortopédie. Vo všetkých troch odboroch sme aktívni ako jediná nemocnica na Slovensku. Potrebujeme tiež rozšíriť onkológiu a presťahovať do vyhovujúcich podmienok oftalmológiu a ORL. V súlade so stratifikáciou by sme chceli znovu obnoviť infekčné oddelenie a založiť kardiocentrum pre bazálne výkony s perspektívou ďalšieho rozvoja.
Nemocnica má svoje laboratória?
Žilinská nemocnica si dala v minulosti zobrať veľa lukratívnych činností, ako sú dialýza, laboratóriá, magnetická rezonancia a pod. Niektoré chceme dostať späť. Napríklad sme boli úspešní vo výberovom konaní na ambulantnú pohotovostnú službu (APS). Nie sme však presvedčení, že by sme mali robiť všetko. Dnes si sami varíme, perieme, zabezpečujeme energetické služby v rámci celého areálu, nemyslíme si, že by toto malo zmysel outsourcovať. Treba však rozlišovať, čo má pre nás zmysel a čo zvládneme. Vzhľadom na veľký spád a dlhé čakacie lehoty potrebujeme mať vlastné MR pracovisko a nemôžeme sa spoliehať len na súkromného poskytovateľa. No napríklad s laboratóriami máme dobrú spoluprácu. Nesprávne je, že si dnes nemôžeme dohodnúť vzájomne akceptované ceny.
Na čo ste v rámci fungovania nemocnice hrdí?
Sme hrdí, že sme ošetrili viac pacientov, zrealizovali viac operačných výkonov a že sme zvýšili výkonnosť nemocnice. A sme hrdí na našich zamestnancov a oddelenia, ktoré sú špičkové. Či už je to pediatrická ortopédia, kde riešime rôzne komplikované deformity detských chrbtíc alebo dospelé skoliózy, ktoré operujeme ako jediní na Slovensku. Máme tiež skvelú neurochirurgiu, ktorá sa počtom výkonov takmer rovná Bratislave a na naše operácie sa sem chodia školiť lekári zo zahraničia. Ukazujeme im nové metódy, ktoré u nás už bežne fungujú. Na urológii sme centrom pre komplexnú liečbu urolitiázy a patríme k slovenskej špičke. Vynikajúce odborné renomé má naša oftalmológia, kde lekári vykonávajú aj tie najnáročnejšie mikrochirurgické operácie. A na chirurgii máme zase unikátny certifikovaný prístroj na realizáciu HIPEC, opäť ako jediné pracovisko na Slovensku. Tiež môžem spomenúť onkológiu, neurológiu, chirurgiu, úrazovku a ďalšie oddelenia pracujúce na vysokej a jedinečnej úrovni.
Akú zmenu by ste privítali, aby fungovanie a riadenie nemocnice bolo z vášho pohľadu lepšie a aj prínosnejšie pre pacientov?
Kameňom úrazu je nedostatok peňazí. Nielen naša nemocnica je podfinancovaná, hlavne čo sa týka neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Privítal by som, keby sa súčasnému vedeniu ministerstva zdravotníctva podarilo tento problém vyriešiť. Som ekonóm a myslím si, že ekonómovia z rôznych poradných inštitúcií by mali najskôr navštíviť nemocnice, zoznámiť sa s ich obrovským vnútorným dlhom, pochopiť limity nášho zdravotníctva a potom stanoviť postupy, ako z tejto situácie von. Moderné a kvalitné nemocnice si predsa nakoniec vytvárame aj sami pre seba.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Jana Andelová, ZdN