Na FBLR ambulancii pracuje rehabilitačný lekár a sestra alebo fyzioterapeut, takže fyzioterapeut nemôže prevádzkovať vlastnú ambulanciu. Fyzioterapeut poskytuje výkony fyzioterapie na základe diagnózy stanovenej odborným lekárom internistom, chirurgom, ortopédom, neurológom a pod. Rehabilitačný lekár zostaví rehabilitačný plán, vysokoškolsky vzdelaný fyzioterapeut ovláda indikácie a kontraindikácie fyzioterapeutických postupov pri konkrétnych diagnózach. Fyzioterapeut poskytuje výkony pacientovi podľa plánu rehabilitačného lekára. Kedy však zaťažiť operovanú končatinu po úraze alebo po operácii musí konzultovať s operatérom, pretože všetko v medicíne má byť o spolupráci.
Problémom rehabilitačných lekárov alebo fyzioterapeutov nie je rivalita o ambulancie, ale totálna benevolencia kontrolných orgánov voči živnostiam fyzioterapeutov, masérov a iných liečiteľov. V zmysle § 3 ods. 1 písm. d) bod 1. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sú viazanou živnosťou masérske služby. Benevolencia spočíva v tom, že pod pláštikom tejto činnosti vykonávajú živnostníci všetko, čo spadá dokonca aj do kompetencií lekárov alebo vysokoškolsky vzdelaných fyzioterapeutov. Chyba je v bezzubej kontrole, či skôr úplne absentujúca kontrola vykonávania spomenutej viazanej živnosti. Potom sa stane, že príde pacient od odborného lekára k vysokoškolsky vzdelanému fyzioterapeutovi a pýta sa naivnými, ba až urážlivými otázkami, či má vysokoškolsky vzdelaný
fyzioterapeut „masérsky kurz“ alebo osloví fyzioterapeuta „sestrička“ a dodá, že má dobrého maséra, ale tieto služby sú dosť finančne náročné...
Ambulantní lekári odmietli Kalavskej memorandum o platoch sestier
Odpoveď treba hľadať v nesúlade medzi §§ 80a až 80aw zákona 578/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a zákonom 553/2003 Z. z., konkrétne jeho novelizácie č. 318/2018 Z. z. Zladiť oba zákony možno iba „znásilnením práva“, a to podobne, ako to bolo vykonané v tarifnej triede č. 6 uvedeného zákona. Tá pôsobí doslova ako „nechutný guláš“ rôznych stupňov vzdelania počnúc učňovkou s maturitou až po druhostupňové vysokoškolské vzdelanie so špecializáciou. Nerozumiem však tlaku lekárov na Kalavskej memorandum o platoch sestier. Tak ako nemôže ambulancia pôsobiť bez lekára, nemôže pôsobiť ani bez sestry.
Aspoň tak je to uvedené v minimálnych personálnych normách. Všetko je o spolupráci a kde sa dvaja hádajú, tam zvyčajne tretí vyhráva. Divide et impera použil aj minister Zajac, keď rozdelil Asociáciu nemocníc Slovenska na AFN a ANS a mal razom zo silného súpera dvoch slabých. Ak k uvedenému pridáme porušenie zákona 18/1996 Z. z. o cenách ministerstvom zdravotníctva, ktoré má podľa § 30 odseku (3) tvoriť ceny výrobkov, služieb a výkonov v zdravotníctve, dobrovoľne sa tejto kompetencie vzdalo v prospech zdravotných poisťovní. Tie už vedia, čo s tým. Súkromným zariadeniam pridajú pár „centov“ v bodoch za výkony SVLZ či pár eur k cenám za hospitalizácie a stratifikácia, či lepšie likvidácia časti všeobecných nemocníc sa môže úspešne rozbehnúť.
Revolúcia v nemocniciach sa začala
Revolúcia za začala dávno pred vydaním dokumentu o stratifikácii rozdávaním eurofondov súkromným sieťovým spoločnostiam. Kto pripravil projekt stratifikácie nie je podstatné. Podstatné je, že je to opätovná snaha zlikvidovať časť všeobecných nemocníc, a to po koľký raz, je ťažko spočítať. Evidujeme oddelenia, ktoré nemajú problém s lekármi a iné tento problém majú. Mladí lekári idú tam, kde vidia kvalitu, nové metódy, pretože tam sa najlepšie pripravia pre budúcu odbornú prax. Paradoxne tieto skutočnosti si tvorcovia stratifikácie, ale ani zdravotné poisťovne nevšímajú. Naopak, menia aktívnym oddeleniam parametre úhrad, škrtajú výkony a robia všetko pre to, aby sa kvalitné oddelenia dostali do sivého priemeru, pretože kvalitné oddelenia sú pre ekonomiku zdravotných poisťovní „toxické“. Míňajú v prospech poistencov zdravotných poisťovní veľa vzácnych zdrojov.
Výkony mnohých oddelení klesajú pre neférovú finančnú politiku zdravotných poisťovní, na ktorú sa ministerstvo zdravotníctva iba nemo prizerá. Príčina je jasná a spočíva, ako som už viackrát spomenul, v snahe zabezpečiť politicky bezbolestnú redukciu nemocničnej siete. Nástrojmi určenými na stratifikáciu – likvidáciu časti oddelení alebo nemocníc sú „degenerát“ honosne nazývaný DRG, pokus o zabezpečenie „zmŕtvychvstania“ nezmyslu pomenovaného „prospektívny rozpočet“, každú chvíľu sa meniace podmienky vzdelávania sestier, „systematicky nezmyselné každoročné zmeny“ v sume odvodov za poistencov štátu smerujúce do úplnej eliminácie týchto odvodov, systematický presun a následná finančná podpora lukratívnych činností do súkromnej sféry.
Čitateľ si domyslí o čom je reč... , ak nevie, tak pripomeniem majiteľov siete záchraniek, polikliník, nemocníc, zobrazovacej a laboratórnej diagnostiky. Teda stratifikácia vedená ministerstvom nie je revolúciou v nemocniciach, ale rozvratom v zdravotníctve. Ak sa to podarí, odnesie si to občan zhoršenou dostupnosťou, poklesom kvality alebo celoplošným spoplatnením služieb, a to paradoxne v rozsahu povinného verejného zdravotného poistenia.
Problémom rehabilitačných lekárov alebo fyzioterapeutov nie je rivalita o ambulancie, ale totálna benevolencia kontrolných orgánov voči živnostiam fyzioterapeutov, masérov a iných liečiteľov. V zmysle § 3 ods. 1 písm. d) bod 1. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sú viazanou živnosťou masérske služby. Benevolencia spočíva v tom, že pod pláštikom tejto činnosti vykonávajú živnostníci všetko, čo spadá dokonca aj do kompetencií lekárov alebo vysokoškolsky vzdelaných fyzioterapeutov. Chyba je v bezzubej kontrole, či skôr úplne absentujúca kontrola vykonávania spomenutej viazanej živnosti. Potom sa stane, že príde pacient od odborného lekára k vysokoškolsky vzdelanému fyzioterapeutovi a pýta sa naivnými, ba až urážlivými otázkami, či má vysokoškolsky vzdelaný
fyzioterapeut „masérsky kurz“ alebo osloví fyzioterapeuta „sestrička“ a dodá, že má dobrého maséra, ale tieto služby sú dosť finančne náročné...
Ambulantní lekári odmietli Kalavskej memorandum o platoch sestier
Odpoveď treba hľadať v nesúlade medzi §§ 80a až 80aw zákona 578/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a zákonom 553/2003 Z. z., konkrétne jeho novelizácie č. 318/2018 Z. z. Zladiť oba zákony možno iba „znásilnením práva“, a to podobne, ako to bolo vykonané v tarifnej triede č. 6 uvedeného zákona. Tá pôsobí doslova ako „nechutný guláš“ rôznych stupňov vzdelania počnúc učňovkou s maturitou až po druhostupňové vysokoškolské vzdelanie so špecializáciou. Nerozumiem však tlaku lekárov na Kalavskej memorandum o platoch sestier. Tak ako nemôže ambulancia pôsobiť bez lekára, nemôže pôsobiť ani bez sestry.
Aspoň tak je to uvedené v minimálnych personálnych normách. Všetko je o spolupráci a kde sa dvaja hádajú, tam zvyčajne tretí vyhráva. Divide et impera použil aj minister Zajac, keď rozdelil Asociáciu nemocníc Slovenska na AFN a ANS a mal razom zo silného súpera dvoch slabých. Ak k uvedenému pridáme porušenie zákona 18/1996 Z. z. o cenách ministerstvom zdravotníctva, ktoré má podľa § 30 odseku (3) tvoriť ceny výrobkov, služieb a výkonov v zdravotníctve, dobrovoľne sa tejto kompetencie vzdalo v prospech zdravotných poisťovní. Tie už vedia, čo s tým. Súkromným zariadeniam pridajú pár „centov“ v bodoch za výkony SVLZ či pár eur k cenám za hospitalizácie a stratifikácia, či lepšie likvidácia časti všeobecných nemocníc sa môže úspešne rozbehnúť.
Revolúcia v nemocniciach sa začala
Revolúcia za začala dávno pred vydaním dokumentu o stratifikácii rozdávaním eurofondov súkromným sieťovým spoločnostiam. Kto pripravil projekt stratifikácie nie je podstatné. Podstatné je, že je to opätovná snaha zlikvidovať časť všeobecných nemocníc, a to po koľký raz, je ťažko spočítať. Evidujeme oddelenia, ktoré nemajú problém s lekármi a iné tento problém majú. Mladí lekári idú tam, kde vidia kvalitu, nové metódy, pretože tam sa najlepšie pripravia pre budúcu odbornú prax. Paradoxne tieto skutočnosti si tvorcovia stratifikácie, ale ani zdravotné poisťovne nevšímajú. Naopak, menia aktívnym oddeleniam parametre úhrad, škrtajú výkony a robia všetko pre to, aby sa kvalitné oddelenia dostali do sivého priemeru, pretože kvalitné oddelenia sú pre ekonomiku zdravotných poisťovní „toxické“. Míňajú v prospech poistencov zdravotných poisťovní veľa vzácnych zdrojov.
Výkony mnohých oddelení klesajú pre neférovú finančnú politiku zdravotných poisťovní, na ktorú sa ministerstvo zdravotníctva iba nemo prizerá. Príčina je jasná a spočíva, ako som už viackrát spomenul, v snahe zabezpečiť politicky bezbolestnú redukciu nemocničnej siete. Nástrojmi určenými na stratifikáciu – likvidáciu časti oddelení alebo nemocníc sú „degenerát“ honosne nazývaný DRG, pokus o zabezpečenie „zmŕtvychvstania“ nezmyslu pomenovaného „prospektívny rozpočet“, každú chvíľu sa meniace podmienky vzdelávania sestier, „systematicky nezmyselné každoročné zmeny“ v sume odvodov za poistencov štátu smerujúce do úplnej eliminácie týchto odvodov, systematický presun a následná finančná podpora lukratívnych činností do súkromnej sféry.
Čitateľ si domyslí o čom je reč... , ak nevie, tak pripomeniem majiteľov siete záchraniek, polikliník, nemocníc, zobrazovacej a laboratórnej diagnostiky. Teda stratifikácia vedená ministerstvom nie je revolúciou v nemocniciach, ale rozvratom v zdravotníctve. Ak sa to podarí, odnesie si to občan zhoršenou dostupnosťou, poklesom kvality alebo celoplošným spoplatnením služieb, a to paradoxne v rozsahu povinného verejného zdravotného poistenia.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
MUDr. Peter Ottinger