Ako vznikla myšlienka na realizáciu videokonferencií? A prečo práve Martin, Banská Bystrica a Ružomberok?
Koncept multidisciplinárneho manažovania pacientov s onkologickými ochoreniami hrudníka nie je nový, v niektorých krajinách je bežný a zavedený počas posledných troch desaťročí. Myšlienku zaviesť ho a implementovať do našich podmienok som si doniesol zo zahraničných pobytov, kde „multidisciplinary team“ je bežnou realitou pri väčšine malígnych ochorení. V snahe optimalizovať spoluprácu s našimi najbližšími kooperujúcimi pracoviskami, ako sú Oddelenie pneumológie a ftizeológie vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a Klinika radiačnej a klinickej onkológie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, som oslovil obe pracoviská s možnosťou prezentovať pacientov a podieľať sa na spolupráci v komisii. Za nadšenie a ústretovosť patrí vďaka pánovi primárovi MUDr. Jurajovi Mazalovi z Banskej Bystrice a pánovi riaditeľovi UVN v Ružomberku MUDr. Petrovi Vaněkovi. Spoluprácu sme vymysleli a zrealizovali so zapojením prostriedkov telemedicíny pomocou videokonferenčných systémov (videokonferenčný prenos obrazu, zvuku a zobrazovacích vyšetrení). Taktiež chcem poďakovať prednostom a primárom všetkých zapojených pracovísk v rámci Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a Univerzitnej nemocnice v Martine za stotožnenie sa s koncepciou komisie a za podporu jej vzniku a fungovania.
Ako dlho trvalo, kým sa zrealizovala prvá videokonferencia?
Celý proces od prípravných stretnutí s jednotlivými vedúcimi pracovísk zapojených do komisie cez spoločné stretnutie s vedením nemocnice vrátane materiálneho a technického zabezpečenia trval asi 6 mesiacov. Prvé zasadnutie pneumologicko-chirurgicko-onkologického indikačného tímu sa uskutočnilo 27. 9. 2018.
Čo bolo potrebné doplniť – rozšíriť, aby mohla vzniknúť takáto spolupráca?
Z materiálnej stránky sme potrebovali zakúpiť videokonferenčný systém (dataprojektor, plátno, mikrofóny, kamery a softvér videokonferenčného systému), čo sa nám podarilo zo sponzorského daru. Oslovení odborníci vznik a aktivitu komisie privítali a aktívne sa zúčastňujú na zasadaniach, za čo im chcem aj touto cestou poďakovať.
Odkedy funguje a koľko takýchto sedení už prebehlo?
Stretávame sa pravidelne nateraz v dvojtýždňových intervaloch, od septembra 2018 sa uskutočnilo 10 zasadnutí, predstavených a diskutovaných bolo viac ako 60 pacientov. Stretnutia perspektívne vieme zrealizovať aj týždenne podľa aktuálnej ponuky pacientov.
Kto je súčasťou tímu v komisii?
Súčasťou medziodborovej komisie sú nasledujúce odbornosti: pneumológovia s atestáciou z klinickej onkológie, pneumológovia so skúsenosťami v diagnostickej a invazívnej bronchológii, rádiológovia, hrudníkoví chirurgovia, onkológovia – rádioterapeuti, onkológovia – chemoterapeuti, patológovia.
O akých pacientov ide?
Ide o pacientov s malignitami hrudníka, najčastejšie s karcinómom pľúc. Diskutujeme najmä o komplikovaných pacientoch, kde rozhodovanie nie je jednoduché a vyžaduje si názor viacerých odborností.
Aké sú výhody takejto spolupráce?
Pre pacienta je výhodou, že dostane liečbu podľa aktuálnych odporúčaní a skráti sa čas od diagnózy po liečbu. Pre členov komisie je výhodou kolektívne rozhodovanie o zložitých prípadoch, dostatočný čas na diskusiu o pacientovi, zlepšenie komunikácie medzi jednotlivými členmi komisie, možnosť udržať vysoký štandard liečby podľa odporúčaní. Výhodou je aj edukácia mladých lekárov, ktorí sa na zasadaní zúčastňujú a referujú o svojich pacientoch.
Má aj nevýhody?
Nevýhodou je pri enormnom vyťažení lekárov časová náročnosť samotných stretnutí a prípravy stretnutí. Ďalšou možnou nevýhodou sú potenciálne konflikty názorov medzi jednotlivými členmi a medicínsko-právne aspekty a obavy v súvislosti s tímovými rozhodnutiami.
Ako vnímajú celý proces pacienti?
Pacienti vítajú túto možnosť, keďže o ich ďalšej liečbe rozhoduje tím vysokošpecializovaných odborníkov.
A kolegovia?
Zo začiatku boli určite výhrady najmä pre časovú náročnosť stretnutí, ale postupne sa ukazujú benefity stretnutí, o čom svedčí aktívna účasť jednotlivých členov komisie a kooperujúce pracoviská sa videokonferenčne pripájajú do komisie takmer vždy.
Majú možnosť zúčastniť sa i mladí lekári?
Nielen možnosť, ale často aj povinnosť, keďže mladí sekundárni lekári referujú o svojich pacientoch, čo predstavuje veľký vzdelávací potenciál vo výchove mladých lekárov.
Je kolektívne rozhodovanie bežnou súčasťou slovenského zdravotníctva?
Žiaľ, nie je to štandardom, ale iná cesta, ako postupne zriaďovať a štandardizovať multiodborové komisie pre jednotlivé typy malignít, nie je. Navyše European Respiratory Society a American Thoracic Society odporúčajú, aby všetky centrá, ktoré sa zaoberajú hrudnou onkológiou, mali multidisciplinárne tímy pre rozhodovanie. Aj preto som veľmi rád, že sa podarilo v našich podmienkach zriadiť komisiu, čo nás radí medzi komplexné centrá zaoberajúce sa hrudnou onkológiou. Disponujeme komplexnou pneumologickou diagnostikou, excelentnou patológiou, hrudníkovou chirurgiou a komplexnou onkologickou liečbou. Činnosť komisie ma teší o to viac, že v konečnom aspekte prináša benefity pre našich pacientov.
Koncept multidisciplinárneho manažovania pacientov s onkologickými ochoreniami hrudníka nie je nový, v niektorých krajinách je bežný a zavedený počas posledných troch desaťročí. Myšlienku zaviesť ho a implementovať do našich podmienok som si doniesol zo zahraničných pobytov, kde „multidisciplinary team“ je bežnou realitou pri väčšine malígnych ochorení. V snahe optimalizovať spoluprácu s našimi najbližšími kooperujúcimi pracoviskami, ako sú Oddelenie pneumológie a ftizeológie vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a Klinika radiačnej a klinickej onkológie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, som oslovil obe pracoviská s možnosťou prezentovať pacientov a podieľať sa na spolupráci v komisii. Za nadšenie a ústretovosť patrí vďaka pánovi primárovi MUDr. Jurajovi Mazalovi z Banskej Bystrice a pánovi riaditeľovi UVN v Ružomberku MUDr. Petrovi Vaněkovi. Spoluprácu sme vymysleli a zrealizovali so zapojením prostriedkov telemedicíny pomocou videokonferenčných systémov (videokonferenčný prenos obrazu, zvuku a zobrazovacích vyšetrení). Taktiež chcem poďakovať prednostom a primárom všetkých zapojených pracovísk v rámci Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a Univerzitnej nemocnice v Martine za stotožnenie sa s koncepciou komisie a za podporu jej vzniku a fungovania.
Ako dlho trvalo, kým sa zrealizovala prvá videokonferencia?
Celý proces od prípravných stretnutí s jednotlivými vedúcimi pracovísk zapojených do komisie cez spoločné stretnutie s vedením nemocnice vrátane materiálneho a technického zabezpečenia trval asi 6 mesiacov. Prvé zasadnutie pneumologicko-chirurgicko-onkologického indikačného tímu sa uskutočnilo 27. 9. 2018.
Čo bolo potrebné doplniť – rozšíriť, aby mohla vzniknúť takáto spolupráca?
Z materiálnej stránky sme potrebovali zakúpiť videokonferenčný systém (dataprojektor, plátno, mikrofóny, kamery a softvér videokonferenčného systému), čo sa nám podarilo zo sponzorského daru. Oslovení odborníci vznik a aktivitu komisie privítali a aktívne sa zúčastňujú na zasadaniach, za čo im chcem aj touto cestou poďakovať.
Odkedy funguje a koľko takýchto sedení už prebehlo?
Stretávame sa pravidelne nateraz v dvojtýždňových intervaloch, od septembra 2018 sa uskutočnilo 10 zasadnutí, predstavených a diskutovaných bolo viac ako 60 pacientov. Stretnutia perspektívne vieme zrealizovať aj týždenne podľa aktuálnej ponuky pacientov.
Kto je súčasťou tímu v komisii?
Súčasťou medziodborovej komisie sú nasledujúce odbornosti: pneumológovia s atestáciou z klinickej onkológie, pneumológovia so skúsenosťami v diagnostickej a invazívnej bronchológii, rádiológovia, hrudníkoví chirurgovia, onkológovia – rádioterapeuti, onkológovia – chemoterapeuti, patológovia.
O akých pacientov ide?
Ide o pacientov s malignitami hrudníka, najčastejšie s karcinómom pľúc. Diskutujeme najmä o komplikovaných pacientoch, kde rozhodovanie nie je jednoduché a vyžaduje si názor viacerých odborností.
Aké sú výhody takejto spolupráce?
Pre pacienta je výhodou, že dostane liečbu podľa aktuálnych odporúčaní a skráti sa čas od diagnózy po liečbu. Pre členov komisie je výhodou kolektívne rozhodovanie o zložitých prípadoch, dostatočný čas na diskusiu o pacientovi, zlepšenie komunikácie medzi jednotlivými členmi komisie, možnosť udržať vysoký štandard liečby podľa odporúčaní. Výhodou je aj edukácia mladých lekárov, ktorí sa na zasadaní zúčastňujú a referujú o svojich pacientoch.
Má aj nevýhody?
Nevýhodou je pri enormnom vyťažení lekárov časová náročnosť samotných stretnutí a prípravy stretnutí. Ďalšou možnou nevýhodou sú potenciálne konflikty názorov medzi jednotlivými členmi a medicínsko-právne aspekty a obavy v súvislosti s tímovými rozhodnutiami.
Ako vnímajú celý proces pacienti?
Pacienti vítajú túto možnosť, keďže o ich ďalšej liečbe rozhoduje tím vysokošpecializovaných odborníkov.
A kolegovia?
Zo začiatku boli určite výhrady najmä pre časovú náročnosť stretnutí, ale postupne sa ukazujú benefity stretnutí, o čom svedčí aktívna účasť jednotlivých členov komisie a kooperujúce pracoviská sa videokonferenčne pripájajú do komisie takmer vždy.
Majú možnosť zúčastniť sa i mladí lekári?
Nielen možnosť, ale často aj povinnosť, keďže mladí sekundárni lekári referujú o svojich pacientoch, čo predstavuje veľký vzdelávací potenciál vo výchove mladých lekárov.
Je kolektívne rozhodovanie bežnou súčasťou slovenského zdravotníctva?
Žiaľ, nie je to štandardom, ale iná cesta, ako postupne zriaďovať a štandardizovať multiodborové komisie pre jednotlivé typy malignít, nie je. Navyše European Respiratory Society a American Thoracic Society odporúčajú, aby všetky centrá, ktoré sa zaoberajú hrudnou onkológiou, mali multidisciplinárne tímy pre rozhodovanie. Aj preto som veľmi rád, že sa podarilo v našich podmienkach zriadiť komisiu, čo nás radí medzi komplexné centrá zaoberajúce sa hrudnou onkológiou. Disponujeme komplexnou pneumologickou diagnostikou, excelentnou patológiou, hrudníkovou chirurgiou a komplexnou onkologickou liečbou. Činnosť komisie ma teší o to viac, že v konečnom aspekte prináša benefity pre našich pacientov.
Medziodborový tím z Univerzitnej nemocnice Martin
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová, ZdN