Pri schvaľovaní návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo ste nesúhlasili so zmenou financovania a s vypustením 4 percent za poistencov štátu. Nakoniec prešla platba štátu vo výške 3,2 percenta. Ste s týmto výsledkom spokojný?
Som presvedčený, že 4 percentá z vymeriavacieho základu by mali zostať zachované. Poistný systém bol vytvorený tak, aby sa odpojil od štátneho rozpočtu a bol samofinancovaný. Preto sa určili platby pre zamestnanca 4 percentá, pre zamestnávateľa 10 percent a pre poistenca štátu 4 percentá z vymeriavacieho základu. Preto som dal pozmeňujúci návrh, aby 4 percentá ostali. Chcem poďakovať Asociácii nemocníc Slovenska v zastúpení pána Petka, Asociácii polikliník a zdravotníckych zariadení v zastúpení pána Škorňu a Asociácii súkromných lekárov v zastúpení pána Šótha, že pravidelne chodili na zdravotnícky výbor a pomáhali nám argumentmi a dokladovaním, aká je potreba finančných zdrojov. Nakoniec vďaka pozmeňovaciemu návrhu, aby ostali 4 percentá, sme opakovane sedeli s ministrom financií a podpredsedom vlády pánom Kažimírom, kde sme znova predostierali potreby zvýšenia zdrojov. Potom sme sa stretli v užšom kruhu s predsedom Výboru NR SR pre rozpočet a menu pánom Kamenickým, s ministerkou zdravotníctva a s ministrom financií. Nakoniec sme dospeli ku konsenzu, že 55 miliónov eur, ktoré mali byť ako rezerva pre potreby dofinancovania, sa hneď dali do rozpočtu pre zdravotníctvo.
Je to teda dosť?
Z celkového pohľadu je aj tak rozpočet veľmi napätý a nepokrýva všetky potreby. Tvrdím, že peňazí je málo na zabezpečenie zvýšenia platov lekárov, sestier, nelekárskych pracovníkov, nehovoriac o tom, že od januára sa budú zvyšovať ceny energií. Pritom máme obrovský vnútorný dlh, ktorý sa odhaduje na jeden a pol miliardy aj viac. Nechcem byť pesimistický, ale v tomto smere som opatrný a musím na to upozorniť.
Záver roka priniesol výpovede lekárov združených v ZAP-e a búrlivé rokovania so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP), ktoré vyústili do vyberania poplatkov v niektorých ambulanciách strany nezmluvných lekárov. Ako vnímate tieto každoročne sa opakujúce vyjednávania?
Mrzí ma, že tu existuje niekoľko lekárskych organizácií, ktoré chodia separátne vyjednávať o tých istých veciach. Ako vyzeráme pred celou spoločnosťou, keď sa my ako lekári – kolegovia nevieme dohodnúť? Predstavoval som si to tak – a povedal som to aj prezidentovi Slovenskej lekárskej komory – že komora mala byť mediátorom. Očakával som, že zvolá všetky združenia asociácie a spoločne predostrú požiadavky na zdravotné poisťovne. Mrzí ma, že Slovenská lekárska komora neprišla do NR SR ani na jedno stretnutie pred rozpočtom, aby svojou váhou podporila zvýšenie prostriedkov do rozpočtu. Urobila tak len ANS v zastúpení jej prezidenta MUDr. Petka, asociácia polikliník v zastúpení Mgr. Škorňu a ASL v zastúpení MUDr. Šótha. Nechcem obhajovať zdravotné poisťovne, ale malo by to byť v našom záujme, aby zdravotné poisťovne nevytvárali stratu, lebo tá sa prenesie do nasledujúceho obdobia. Bol som prekvapený na rokovaniach, keď niektorí kolegovia argumentovali tým, že VšZP má prebytok 60 miliónov. Áno, ale zabúdame na to, že v predošlých rokoch skončila s deficitom 190 miliónov, a tie sa musia zaplatiť. Stále tam zostáva strata okolo 120 miliónov. Zdá sa mi teda nefér, ak ZAP nebojoval za rozpočet a potom požaduje zvýšenie od poisťovne. Združenia či asociácia súkromných lekárov, ktoré boli vyjednávať, dohodli, že od siedmeho mesiaca VšZP zvýši cenu bodu aj výšku kapitácie. Na jednu ambulanciu to vychádza od 500 do 900 eur mesačne. Asi dve tretiny lekárov súhlasili s vyjednanými podmienkami, jedine ZAP v septembri vypovedal zmluvy.
Bola by riešením jednotná lekárska organizácia, ako ste naznačili?
Iste áno, viete si predstaviť, že na rokovania prichádzajú v priebehu mesiaca rôzni zástupcovia? Pritom rokujú najmä o cene za bod a cene za kapitáciu. Peniaze sú zhruba rozdelené – jedna tretina pre nemocničnú zdravotnú starostlivosť, jedna tretina pre ambulantnú sféru, musíme rátať s liekmi a ŠZM. A v tomto balíku sa musíme nejako pohybovať. Nechcem teraz obhajovať poisťovne, ale my ako zdravotníci musíme zabojovať jednotne a vyargumentovať finančné požiadavky vtedy, keď sa pripravuje rozpočet. Ak to neurobíme, ak sa k tomu staviame ľahostajne, musíme následne počítať s tým, že poisťovne môžu rozdeliť len toľko, koľko pre nich vybojujeme.
Spomínali ste obrovskú stratu VšZP. Kedy odhadujete, že sa podarí vysporiadať sa s týmto dlhom?
V minulom období VšZP zazmluvnila viac, než aký mala objem peňazí. Tým sa dostala do deficitu okolo 190 miliónov eur. V záujme nás všetkých musí byť, aby poisťovňa hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. V tomto roku je poisťovňa síce v pluse 60 miliónov, ale z minulosti má dlh 190 miliónov, stále je teda v deficite 120 miliónov. Preto je našou povinnosťou trvať na tom, aby poisťovňa nevytvárala dlh a aby nezazmluvňovala nad rámec zdrojov, ktoré získala.
VšZP sa dostala spod ozdravného plánu pod vedením Miroslava Kočana, ktorý odišiel z funkcie bez vysvetlenia dôvodov. Poznáte ich vy ako predseda zdravotníckeho výboru? Povedala vám ministerka, prečo došlo k tomuto kroku?
Ministerstvo zdravotníctva je stopercentný akcionár VšZP. Je to vec pani ministerky, ona pozná dôvody. Ja som po nich nepátral a ani na to nemám dôvod.
Prekvapil vás odchod M. Kočana?
Aj áno, pretože z výsledkov hospodárenia, ktoré boli predostreté, sa VšZP za rok 2018 dostávala do dobrej kondície. Teraz prebieha audit, tak uvidíme, aký bude stav hospodárenia. No prekvapený som iste bol. Novému vedeniu prajem, aby sa svojej úlohy zhostilo tak, aby poisťovňa prosperovala, nevytvárala dlhy a aby si plnila svoje záväzky v rámci rozpočtu, ktorý má.
Celkom prekvapivo zaznela v závere roka aj informácia o vzniku novej zdravotnej poisťovne z úst Jozefa Hudáka, nominanta SNS na funkciu viceguvernéra NBS. Viete si predstaviť príchod ďalšej zdravotnej poisťovne?
Ja som presvedčený, že tri zdravotné poisťovne, ktoré momentálne pôsobia na Slovensku, sú úplne postačujúce. V minulosti sme už zažili, ako funguje „trh so zdravotnými poisťovňami“. Slovensko malo 17 zdravotných poisťovní, niektoré sa dostali do finančných ťažkostí, vyberali od poistencov poistné, ale zároveň neplatili poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za ošetrených pacientov. Dlh po jednej skrachovanej zdravotnej poisťovni bol vo výške 840 miliónov korún. Preto si myslím, že pre náš trh sú tri zdravotné poisťovne postačujúce.
Ministerka sa jasne vyjadrila proti tomu, aby zdravotné poisťovne generovali zisk, keď majú poistencov na čakacích zoznamoch, a v krátkom čase avizovala legislatívu na obmedzenie zisku. Vidíte to reálne?
Poistný systém bol nastavený bývalým ministrom Zajacom tak, že vznikli akciové spoločnosti, ktoré majú zo zákona vytvárať zisk. Myslím si, že by to mal byť primeraný zisk. Mali by sa urobiť ukazovatele kvality, nastaviť mechanizmy, aby bolo možné odkontrolovať kvalitu práce zdravotnej poisťovne a zadefinovať úmerne tomu aj mieru zisku. Zisk z povinných zdravotných odvodov nemôže byť vytváraný na úkor kvality a dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Čo je podľa vás primeraný zisk v zdravotníctve?
Zisk ako taký vyvoláva polemiky, ale to neznamená, že dosiahnutý zisk si ide niekto rozdeľovať. Je rozdiel, ak spoločnosť vytvára zisk a reinvestuje ho do modernizácie pracoviska, alebo keď si zisk vyplatia akcionári a pracovisko je zastarané a ošumelé. Treba si uvedomiť, že investovať sa dá len zo zisku. Zdravotnícke zariadenia treba zaviazať k tomu, aby boli nútené zisk investovať do materiálno-technického a personálneho vybavenia, hygienického štandardu a podobne. To sa dá napríklad v zdravotníckom zariadení rýchlo zistiť na veku prístrojovej techniky. V záujme nás všetkých musí byť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vytvárali zisk s cieľom jeho reinvestovania.
Ste za mzdový automat?
Treba povedať, že mzdový automat zastabilizoval lekárov na Slovensku. Všetci pracovníci v zdravotníctve si zaslúžia vyššie platy. Je to psychicky aj fyzicky náročná práca. Súčasný mzdový automat považujem za podklad na výpočet základnej mzdy a k tomu by malo ísť individuálne odmeňovanie podľa kvalitatívnych ukazovateľov.
Od januára platia vyššie koeficienty základnej zložky mzdy pre nelekárske povolania. Od sestier z ambulantnej sféry počuť obavy, či aj u nich dôjde k zvýšeniu platov. Ministerka v tejto súvislosti hovorila o podpísaní memoranda so zástupcami ambulantných lekárov, že zvýšené platby premietnu do vyšších platov pre sestry. Aká je tam garancia?
Je to zákon a zákon musí rešpektovať každý zamestnávateľ. Či ide o sestry, praktické sestry a všetkých nelekárskych pracovníkov, všetci zamestnávatelia sú povinní dodržiavať koeficienty zo zákona. Aj preto boli rokovania so zástupcami praktických lekárov a špecialistov so zdravotnými poisťovňami, kde si dohodli zvýšenie ceny bodu, ceny kapitácie, aby mohli urobiť tieto platové úpravy.
Aj minulý rok sa novelizovali zdravotnícke zákony cez nesúvisiace právne normy, čo opozícia kritizuje. Napríklad koeficienty sa zvýšili pozmeňovacím návrhom k zákonu o zdravotných poisťovniach, prostredníctvom zákona o omamných látkach sa zaviedla možnosť zamestnať v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých aj praktické sestry. Opozícia takéto prílepky k zákonom kritizuje. Dá sa tento legislatívny postup eliminovať?
Je to prirodzené právo opozície, ktorá sa snaží nájsť niečo zlé. Ja sa na to pozerám pragmaticky. Keď sa objaví problém, ktorý komplikuje praktický život pacienta alebo zdravotníckeho zariadenia, máme dve možnosti. Buď budeme riešiť problém štandardne cez príslušný zákon v rámci legislatívnych pravidiel, čo môže trvať aj rok a dlhšie, alebo problém vyriešime v priebehu niekoľkých mesiacov tým, že ho podáme s iným zákonom. Ak prax ukáže takúto potrebu, som jednoznačne za druhú možnosť, pretože vieme problém promptne vyriešiť. Treba povedať, že takéto novely zákonov prebiehali preto, aby sa napríklad pri liekoch zabránilo škodám alebo aby sme zjednodušili procesy pri zdravotnej starostlivosti. Nevidím v tom nejakú tragédiu.
Od novely zákona o úhradách za lieky mala odborná aj pacientska verejnosť veľké očakávania v súvislosti so vstupom inovatívnych liekov a zmenou pri liekoch na výnimky, no realita ukázala problémy, zdravotné poisťovne avizujú väčší nárast výdavkov, ako sa predpokladalo. Považujete tento zákon za dobrý?
Na prvom mieste musí byť vždy pacient. Ak liečba daným liekom je opodstatnená, finančná stránka by mala ísť bokom. Ak sa v praxi ukáže, že zákon nerieši potreby pacienta, je našou povinnosťou legislatívu upraviť.
Diskutovanou témou v závere roka bola revízia úhrad za lieky, ktorú ministerka nepodpísala. Avizovali ste, že zdravotnícky výbor vstúpi do tohto procesu. Akým spôsobom?
Myslím si, že kategorizačná komisia na ministerstve zdravotníctva musí byť v tomto smere podstatne aktívnejšia a podstatne lepšie pracovať. Farmaceutické firmy nemôžu dostať ultimátum, aby do 48 hodín predložili cenové ponuky. Nepovažujem to za šťastné. Myslím si, že rozhodnutie pani ministerky bolo v konečnom dôsledku správne. Ale myslím si tiež, že sa dá s firmami vyjednávať a ceny sa dajú upraviť. Preto sme požiadali pani ministerku, aby nám v budúcom roku predložila svoju predstavu, ako bude prebiehať revízia úhrad za lieky v budúcom období.
Tento rok ste urobili veľké zmeny vo vzdelávaní sestier, na stredných zdravotníckych školách je od septembra otvorený odbor praktická sestra, zo zdravotníckych asistentov sú praktické sestry, ktoré môžu pracovať v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých. Prinesú tieto kroky zlepšenie?
Výučba na stredných zdravotníckych školách bola v takom rozsahu a kvalite, že sa mohli absolventom – vtedajším zdravotníckym asistentom, dnes praktickým sestrám – zvýšiť kompetencie. Praktická sestra s novými kompetenciami môže pracovať v ambulancii praktického lekára, v odbornej ambulancii aj pri lôžku pacienta. Sme za to, aby sa naďalej vzdelávala a bola z nej plnohodnotná sestra. Absolvent zo strednej zdravotníckej školy bude vždy lepšie pripravený na povolanie zdravotnej sestry než absolvent gymnázia či inej odbornej školy (hotelovej, elektrotechnickej a podobne). Protesty predstaviteliek vedenia komory sestier sú nepochopiteľné. Našou snahou bolo čiastočne odbremeniť zdravotné sestry, ktorých je málo, a zároveň podporiť stredné zdravotnícke školy, z ktorých absolventi by sa ďalej dovzdelávali na zdravotné sestry.
Som presvedčený, že 4 percentá z vymeriavacieho základu by mali zostať zachované. Poistný systém bol vytvorený tak, aby sa odpojil od štátneho rozpočtu a bol samofinancovaný. Preto sa určili platby pre zamestnanca 4 percentá, pre zamestnávateľa 10 percent a pre poistenca štátu 4 percentá z vymeriavacieho základu. Preto som dal pozmeňujúci návrh, aby 4 percentá ostali. Chcem poďakovať Asociácii nemocníc Slovenska v zastúpení pána Petka, Asociácii polikliník a zdravotníckych zariadení v zastúpení pána Škorňu a Asociácii súkromných lekárov v zastúpení pána Šótha, že pravidelne chodili na zdravotnícky výbor a pomáhali nám argumentmi a dokladovaním, aká je potreba finančných zdrojov. Nakoniec vďaka pozmeňovaciemu návrhu, aby ostali 4 percentá, sme opakovane sedeli s ministrom financií a podpredsedom vlády pánom Kažimírom, kde sme znova predostierali potreby zvýšenia zdrojov. Potom sme sa stretli v užšom kruhu s predsedom Výboru NR SR pre rozpočet a menu pánom Kamenickým, s ministerkou zdravotníctva a s ministrom financií. Nakoniec sme dospeli ku konsenzu, že 55 miliónov eur, ktoré mali byť ako rezerva pre potreby dofinancovania, sa hneď dali do rozpočtu pre zdravotníctvo.
Je to teda dosť?
Z celkového pohľadu je aj tak rozpočet veľmi napätý a nepokrýva všetky potreby. Tvrdím, že peňazí je málo na zabezpečenie zvýšenia platov lekárov, sestier, nelekárskych pracovníkov, nehovoriac o tom, že od januára sa budú zvyšovať ceny energií. Pritom máme obrovský vnútorný dlh, ktorý sa odhaduje na jeden a pol miliardy aj viac. Nechcem byť pesimistický, ale v tomto smere som opatrný a musím na to upozorniť.
Záver roka priniesol výpovede lekárov združených v ZAP-e a búrlivé rokovania so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP), ktoré vyústili do vyberania poplatkov v niektorých ambulanciách strany nezmluvných lekárov. Ako vnímate tieto každoročne sa opakujúce vyjednávania?
Mrzí ma, že tu existuje niekoľko lekárskych organizácií, ktoré chodia separátne vyjednávať o tých istých veciach. Ako vyzeráme pred celou spoločnosťou, keď sa my ako lekári – kolegovia nevieme dohodnúť? Predstavoval som si to tak – a povedal som to aj prezidentovi Slovenskej lekárskej komory – že komora mala byť mediátorom. Očakával som, že zvolá všetky združenia asociácie a spoločne predostrú požiadavky na zdravotné poisťovne. Mrzí ma, že Slovenská lekárska komora neprišla do NR SR ani na jedno stretnutie pred rozpočtom, aby svojou váhou podporila zvýšenie prostriedkov do rozpočtu. Urobila tak len ANS v zastúpení jej prezidenta MUDr. Petka, asociácia polikliník v zastúpení Mgr. Škorňu a ASL v zastúpení MUDr. Šótha. Nechcem obhajovať zdravotné poisťovne, ale malo by to byť v našom záujme, aby zdravotné poisťovne nevytvárali stratu, lebo tá sa prenesie do nasledujúceho obdobia. Bol som prekvapený na rokovaniach, keď niektorí kolegovia argumentovali tým, že VšZP má prebytok 60 miliónov. Áno, ale zabúdame na to, že v predošlých rokoch skončila s deficitom 190 miliónov, a tie sa musia zaplatiť. Stále tam zostáva strata okolo 120 miliónov. Zdá sa mi teda nefér, ak ZAP nebojoval za rozpočet a potom požaduje zvýšenie od poisťovne. Združenia či asociácia súkromných lekárov, ktoré boli vyjednávať, dohodli, že od siedmeho mesiaca VšZP zvýši cenu bodu aj výšku kapitácie. Na jednu ambulanciu to vychádza od 500 do 900 eur mesačne. Asi dve tretiny lekárov súhlasili s vyjednanými podmienkami, jedine ZAP v septembri vypovedal zmluvy.
Bola by riešením jednotná lekárska organizácia, ako ste naznačili?
Iste áno, viete si predstaviť, že na rokovania prichádzajú v priebehu mesiaca rôzni zástupcovia? Pritom rokujú najmä o cene za bod a cene za kapitáciu. Peniaze sú zhruba rozdelené – jedna tretina pre nemocničnú zdravotnú starostlivosť, jedna tretina pre ambulantnú sféru, musíme rátať s liekmi a ŠZM. A v tomto balíku sa musíme nejako pohybovať. Nechcem teraz obhajovať poisťovne, ale my ako zdravotníci musíme zabojovať jednotne a vyargumentovať finančné požiadavky vtedy, keď sa pripravuje rozpočet. Ak to neurobíme, ak sa k tomu staviame ľahostajne, musíme následne počítať s tým, že poisťovne môžu rozdeliť len toľko, koľko pre nich vybojujeme.
Spomínali ste obrovskú stratu VšZP. Kedy odhadujete, že sa podarí vysporiadať sa s týmto dlhom?
V minulom období VšZP zazmluvnila viac, než aký mala objem peňazí. Tým sa dostala do deficitu okolo 190 miliónov eur. V záujme nás všetkých musí byť, aby poisťovňa hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. V tomto roku je poisťovňa síce v pluse 60 miliónov, ale z minulosti má dlh 190 miliónov, stále je teda v deficite 120 miliónov. Preto je našou povinnosťou trvať na tom, aby poisťovňa nevytvárala dlh a aby nezazmluvňovala nad rámec zdrojov, ktoré získala.
VšZP sa dostala spod ozdravného plánu pod vedením Miroslava Kočana, ktorý odišiel z funkcie bez vysvetlenia dôvodov. Poznáte ich vy ako predseda zdravotníckeho výboru? Povedala vám ministerka, prečo došlo k tomuto kroku?
Ministerstvo zdravotníctva je stopercentný akcionár VšZP. Je to vec pani ministerky, ona pozná dôvody. Ja som po nich nepátral a ani na to nemám dôvod.
Prekvapil vás odchod M. Kočana?
Aj áno, pretože z výsledkov hospodárenia, ktoré boli predostreté, sa VšZP za rok 2018 dostávala do dobrej kondície. Teraz prebieha audit, tak uvidíme, aký bude stav hospodárenia. No prekvapený som iste bol. Novému vedeniu prajem, aby sa svojej úlohy zhostilo tak, aby poisťovňa prosperovala, nevytvárala dlhy a aby si plnila svoje záväzky v rámci rozpočtu, ktorý má.
Celkom prekvapivo zaznela v závere roka aj informácia o vzniku novej zdravotnej poisťovne z úst Jozefa Hudáka, nominanta SNS na funkciu viceguvernéra NBS. Viete si predstaviť príchod ďalšej zdravotnej poisťovne?
Ja som presvedčený, že tri zdravotné poisťovne, ktoré momentálne pôsobia na Slovensku, sú úplne postačujúce. V minulosti sme už zažili, ako funguje „trh so zdravotnými poisťovňami“. Slovensko malo 17 zdravotných poisťovní, niektoré sa dostali do finančných ťažkostí, vyberali od poistencov poistné, ale zároveň neplatili poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za ošetrených pacientov. Dlh po jednej skrachovanej zdravotnej poisťovni bol vo výške 840 miliónov korún. Preto si myslím, že pre náš trh sú tri zdravotné poisťovne postačujúce.
Ministerka sa jasne vyjadrila proti tomu, aby zdravotné poisťovne generovali zisk, keď majú poistencov na čakacích zoznamoch, a v krátkom čase avizovala legislatívu na obmedzenie zisku. Vidíte to reálne?
Poistný systém bol nastavený bývalým ministrom Zajacom tak, že vznikli akciové spoločnosti, ktoré majú zo zákona vytvárať zisk. Myslím si, že by to mal byť primeraný zisk. Mali by sa urobiť ukazovatele kvality, nastaviť mechanizmy, aby bolo možné odkontrolovať kvalitu práce zdravotnej poisťovne a zadefinovať úmerne tomu aj mieru zisku. Zisk z povinných zdravotných odvodov nemôže byť vytváraný na úkor kvality a dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Čo je podľa vás primeraný zisk v zdravotníctve?
Zisk ako taký vyvoláva polemiky, ale to neznamená, že dosiahnutý zisk si ide niekto rozdeľovať. Je rozdiel, ak spoločnosť vytvára zisk a reinvestuje ho do modernizácie pracoviska, alebo keď si zisk vyplatia akcionári a pracovisko je zastarané a ošumelé. Treba si uvedomiť, že investovať sa dá len zo zisku. Zdravotnícke zariadenia treba zaviazať k tomu, aby boli nútené zisk investovať do materiálno-technického a personálneho vybavenia, hygienického štandardu a podobne. To sa dá napríklad v zdravotníckom zariadení rýchlo zistiť na veku prístrojovej techniky. V záujme nás všetkých musí byť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vytvárali zisk s cieľom jeho reinvestovania.
Ste za mzdový automat?
Treba povedať, že mzdový automat zastabilizoval lekárov na Slovensku. Všetci pracovníci v zdravotníctve si zaslúžia vyššie platy. Je to psychicky aj fyzicky náročná práca. Súčasný mzdový automat považujem za podklad na výpočet základnej mzdy a k tomu by malo ísť individuálne odmeňovanie podľa kvalitatívnych ukazovateľov.
Od januára platia vyššie koeficienty základnej zložky mzdy pre nelekárske povolania. Od sestier z ambulantnej sféry počuť obavy, či aj u nich dôjde k zvýšeniu platov. Ministerka v tejto súvislosti hovorila o podpísaní memoranda so zástupcami ambulantných lekárov, že zvýšené platby premietnu do vyšších platov pre sestry. Aká je tam garancia?
Je to zákon a zákon musí rešpektovať každý zamestnávateľ. Či ide o sestry, praktické sestry a všetkých nelekárskych pracovníkov, všetci zamestnávatelia sú povinní dodržiavať koeficienty zo zákona. Aj preto boli rokovania so zástupcami praktických lekárov a špecialistov so zdravotnými poisťovňami, kde si dohodli zvýšenie ceny bodu, ceny kapitácie, aby mohli urobiť tieto platové úpravy.
Aj minulý rok sa novelizovali zdravotnícke zákony cez nesúvisiace právne normy, čo opozícia kritizuje. Napríklad koeficienty sa zvýšili pozmeňovacím návrhom k zákonu o zdravotných poisťovniach, prostredníctvom zákona o omamných látkach sa zaviedla možnosť zamestnať v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých aj praktické sestry. Opozícia takéto prílepky k zákonom kritizuje. Dá sa tento legislatívny postup eliminovať?
Je to prirodzené právo opozície, ktorá sa snaží nájsť niečo zlé. Ja sa na to pozerám pragmaticky. Keď sa objaví problém, ktorý komplikuje praktický život pacienta alebo zdravotníckeho zariadenia, máme dve možnosti. Buď budeme riešiť problém štandardne cez príslušný zákon v rámci legislatívnych pravidiel, čo môže trvať aj rok a dlhšie, alebo problém vyriešime v priebehu niekoľkých mesiacov tým, že ho podáme s iným zákonom. Ak prax ukáže takúto potrebu, som jednoznačne za druhú možnosť, pretože vieme problém promptne vyriešiť. Treba povedať, že takéto novely zákonov prebiehali preto, aby sa napríklad pri liekoch zabránilo škodám alebo aby sme zjednodušili procesy pri zdravotnej starostlivosti. Nevidím v tom nejakú tragédiu.
Od novely zákona o úhradách za lieky mala odborná aj pacientska verejnosť veľké očakávania v súvislosti so vstupom inovatívnych liekov a zmenou pri liekoch na výnimky, no realita ukázala problémy, zdravotné poisťovne avizujú väčší nárast výdavkov, ako sa predpokladalo. Považujete tento zákon za dobrý?
Na prvom mieste musí byť vždy pacient. Ak liečba daným liekom je opodstatnená, finančná stránka by mala ísť bokom. Ak sa v praxi ukáže, že zákon nerieši potreby pacienta, je našou povinnosťou legislatívu upraviť.
Diskutovanou témou v závere roka bola revízia úhrad za lieky, ktorú ministerka nepodpísala. Avizovali ste, že zdravotnícky výbor vstúpi do tohto procesu. Akým spôsobom?
Myslím si, že kategorizačná komisia na ministerstve zdravotníctva musí byť v tomto smere podstatne aktívnejšia a podstatne lepšie pracovať. Farmaceutické firmy nemôžu dostať ultimátum, aby do 48 hodín predložili cenové ponuky. Nepovažujem to za šťastné. Myslím si, že rozhodnutie pani ministerky bolo v konečnom dôsledku správne. Ale myslím si tiež, že sa dá s firmami vyjednávať a ceny sa dajú upraviť. Preto sme požiadali pani ministerku, aby nám v budúcom roku predložila svoju predstavu, ako bude prebiehať revízia úhrad za lieky v budúcom období.
Tento rok ste urobili veľké zmeny vo vzdelávaní sestier, na stredných zdravotníckych školách je od septembra otvorený odbor praktická sestra, zo zdravotníckych asistentov sú praktické sestry, ktoré môžu pracovať v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých. Prinesú tieto kroky zlepšenie?
Výučba na stredných zdravotníckych školách bola v takom rozsahu a kvalite, že sa mohli absolventom – vtedajším zdravotníckym asistentom, dnes praktickým sestrám – zvýšiť kompetencie. Praktická sestra s novými kompetenciami môže pracovať v ambulancii praktického lekára, v odbornej ambulancii aj pri lôžku pacienta. Sme za to, aby sa naďalej vzdelávala a bola z nej plnohodnotná sestra. Absolvent zo strednej zdravotníckej školy bude vždy lepšie pripravený na povolanie zdravotnej sestry než absolvent gymnázia či inej odbornej školy (hotelovej, elektrotechnickej a podobne). Protesty predstaviteliek vedenia komory sestier sú nepochopiteľné. Našou snahou bolo čiastočne odbremeniť zdravotné sestry, ktorých je málo, a zároveň podporiť stredné zdravotnícke školy, z ktorých absolventi by sa ďalej dovzdelávali na zdravotné sestry.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Monika Toporcerová, ZdN