Doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc., hlavný odborník MZ SR pre gastroenterológiu:
V gastroenterológii považujem v roku 2018 za najdôležitejšiu udalosť predstavenie Národného onkologického programu, ktoré vypracovalo ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s odborníkmi. Ide o strategický plán, ktorý zahŕňa opatrenia na zníženie výskytu a úmrtnosti na nádorové ochorenia, pričom jedným z jeho ťažísk je národný skríningový program kolorektálneho karcinómu.
Uvedený program by mal byť spustený ako prvý v poradí. Ide o veľkú výzvu, keďže kolorektálny karcinóm patrí k najčastejším smrteľným onkologickým ochoreniam, pričom na rozdiel od iných ochorení by smrteľný byť nemusel, pretože by stačilo, ak by populácia nad 50 rokov chodila na pravidelné preventívne vyšetrenia, ktoré majú potenciál zistiť toto ochorenie v štádiu, keď je možné bezpečne ho odstrániť a tým zachrániť život. Slovensko sa síce historicky do tohto procesu zaradilo ešte v roku 2002 medzi prvými, ale, žiaľ, model tzv. oportúnneho skríningu sa ukázal ako nedostatočne efektívny.
Preto sa hľadali ďalšie spôsoby, ako zvýšiť účasť ohrozenej populácie na skríningu z pôvodných 20 %. Od 1. 1. 2019 by mal preto štartovať tzv. projekt pozývacieho populačného pilotného skríningu, v rámci ktorého bude pozvaná vzorka 20 000 poistencov všetkých zdravotných poisťovní. Pevne verím, že uvedený projekt povedie k naplneniu cieľa tohto významného programu, to značí zabezpečiť čo najvyššiu účasť populácie na takom potrebnom programe, akým bezpochyby národný skríningový program kolorektálneho karcinómu je.
MUDr. Peter Mondek, PhD., MSc., hlavný odborník MZ SR pre odbor cievna chirurgia:
Rok 2018 nebol príliš naklonený nášmu odboru. Personálno-technické a organizačné problémy v Bratislave na Antolskej, v Martine a v Lučenci, technické problémy v Ružomberku (dlhodobá absencia DSA prístroja) sa negatívne podpísali pod počet cievno-chirurgických výkonov, dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
V dvoch krajských mestách na Slovensku stále chýbajú samostatné pracoviská cievnej chirurgie (Trnava a Trenčín) a ani neprichádzajú žiadne signály od manažmentu nemocníc, že by túto situáciu chceli riešiť. Za pozitívum považujem materiálno-technické a personálne dovybavenie pracovísk v Nitre a Banskej Bystrici, ukončenie štúdie s Hebeprotom v Prešove a centralizáciu zložitých aortálnych syndrómov v NÚSCH v Bratislave.
Prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc., hlavný odborník MZ SR pre gynekológiu a pôrodníctvo:
Za najdôležitejšiu udalosť tohto roka považujem dlhoočakávané rozhodnutie o očkovaní detí proti HPV ako prevencii rakoviny krčka a iných orgánov, ktoré sa má začať plošne od roku 2019.
MUDr. Zuzana Žilinská, PhD, MHA, hlavná odborníčka MZ SR pre orgánové transplantácie:
V rámci orgánových transplantácií sme v januári 2018 otvorili spoluprácu s centrom pre transplantácie pľúc vo Fakultnej nemocnici Motol v Prahe, ktorá zabezpečuje transplantácie pľúc aj pre našich pacientov. V tejto súvislosti sa začali rokovania o vybudovaní programu transplantácií pľúc na Slovensku v horizonte 5 – 10 rokov.
Významnou udalosťou roku 2018 bolo aj usporiadanie II. kongresu Slovenskej transplantologickej spoločnosti SLS s medzinárodnou účasťou, ktorý sa uskutočnil v októbri tohto roka v Bratislave. Vysokú odbornú aj spoločenskú úroveň kongresu ocenili aj hostia – významní experti – z ôsmich európskych krajín, ktorí sa na kongrese zúčastnili.
Prof. MUDr. Bruno Rudinský, CSc., hlavný odborník MZ SR pre spondylochirurgiu:
V oblasti neurochirurgie, resp. spondylochirurgie je to obnovenie činnosti Slovenskej spondylochirurgickej spoločnosti. Na Slovensku je 20 – 22 aktívnych spondylochirurgických pracovísk, ale dlhé roky chýbalo zastrešenie aktivít v oblasti spondylochirurgie odbornou spoločnosťou.
Za pomerne krátke obdobie sa podarilo vypracovať návrh na ďalšie vzdelávanie v spondylochirurgii a realizovať prehľad o rozsahu operatívy na spondylochirurgických pracoviskách v rokoch 2016 a 2017. Významné je prijatie Slovenskej spondylochirurgickej spoločnosti za člena Asociácie európskych spondylochirurgických spoločností. Zdá sa, že ľady sa prelomili a slovenská spondylochirurgia má naštartované na lepšie časy.
PhDr. Elena Drapáčová, hlavná odborníčka MZ SR pre pôrodnú asistenciu:
Pôrodná asistencia je regulovaným povolaním, ktorého vykonávanie determinujú špecifické legislatívne a regulačné opatrenia EÚ. Je to špecifické povolanie, resp. poslanie. Pre mňa je to jedno z najkrajších, ale aj nesmierne náročných povolaní. Pôrodné asistentky sú špecialistky s odborným vzdelaním, odborníčky, ktoré ovládajú a poskytujú individuálnu starostlivosť ženám počas tehotenstva, pôrodu a v popôrodnom období. Taktiež podporujú optimálny zdravotný stav žien v rôznych situáciách vyžadujúcich starostlivosť pôrodnej asistentky.
V pôrodnej asistencii sa v roku 2018 nič prevratné neudialo. Žiaľ, kompetencie, ktoré pôrodné asistentky majú legislatívne dobre ošetrené, v praxi nie sú napĺňané, čo ma veľmi mrzí. Ale prvé „lastovičky“ sú aj na Slovensku. Je pár (žiaľ, len pár) zdravotníckych zariadení, kde ustúpili od štandardného lekárskeho vedenia pôrodu a pôrodné asistentky – ako odborníčky na fyziológiu – vedú rodičku počas celého pôrodu.
V zahraničí (Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Rakúsko atď.) je pôrod v pôrodnici len s pôrodnou asistentkou bežná prax a narodí sa tam takto veľké percento detí. Lekár/ka sa volá ku komplikáciám – je hneď „za rohom“ a v prípade komplikácií k dispozícii. Tým sú skĺbené dve dôležité veci pri pôrode – bezpečnosť a zároveň pocit, že pôrod je „normálna“, pokojná a radostná udalosť, ktorá je prirodzená a nemusí byť spojená so stresom.
Doc. MUDr. Jozef Firment, PhD., hlavný odborník MZ SR pre odbor anestéziológia a intenzívna medicína:
Za najdôležitejšiu udalosť na pracovisku považujem po šiestich rokoch podpísanie Zmluvy týkajúcej sa vzájomnej spolupráce Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, materiálneho zabezpečenia výučby, výskumu, ako aj úpravy pracovných pomerov zamestnancov venujúcim sa výučbe.
Vytvorili sa tým obojstranne výhodné podmienky na spoluprácu vo všetkých uvedených oblastiach. Za významnú udalosť možno považovať aj pripomenutie si zriadenia Lekárskej fakulty v Košiciach v septembri 1948, teda pred 70 rokmi, čo má doteraz neobyčajne priaznivý dosah na celý región východného Slovenska.
Z hľadiska odboru anestéziológie a intenzívnej medicíny je potrebné uviesť, že v roku 2018 sa na Slovensku čoraz intenzívnejšie dostáva do praxe pojem perioperačná medicína, v ktorej môj odbor anestéziológia a intenzívna medicína v tesnej spolupráci s inými medicínskymi odbormi zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Ide o zhodnotenie stavu pacienta, jeho predoperačnú prípravu a peroperačnú starostlivosť s cieľom umožniť pacientovi dokonalejšie pooperačné zotavovanie.
V týchto súvislostiach sa uvádza aj pojem prehabiltácia, ktorá má za úlohu už niekoľko týždňov pred plánovaným operačným zákrokom dostať pacienta do dobrej fyzickej, psychickej kondície, stabilizovať u neho chronické ochorenia, ktoré inak zvyšujú riziko pooperačných komplikácií.
Všetko toto úsilie zapadá do koncepcie vo vyspelých krajinách protokolárne zavádzaných postupov tzv. zdokonaleného zotavovania po operácii (enhanced recovery after surgery – ERAS). Sú to postupy, z ktorých výsledkov profitujú najmä pacienti a ich príbuzní, ale aj nemocnice a poisťovne.
MUDr. Darina Hasarová, hlavná odborníčka MZ SR pre algeziológiu:
Keďže základom algeziologickej praxe je ambulantná práca, za najdôležitejšiu považujem prípravu nového katalógu ambulantných výkonov. Pri jeho príprave bola snaha jednak vytvoriť špecifické algeziologické výkony, ktorými by sa zdôraznila náročnosť a špecifický postup práce v ambulancii, a súčasne dosiahnuť, aby sa odbor stal atraktívnym pre mladých lekárov. Ďalšou snahou bolo plnohodnotné začlenenie odboru medzi ostatné ambulantné odbory a akceptácia výkonov príbuzných odborov v ambulantnej algeziologickej praxi. Takýmto spôsobom možno liečiť pacientov komplexne a bez zbytočného odosielania pacientov na ďalšie vyšetrenia.
MUDr. Jana Bendová, PhD., hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo:
Tie najdôležitejšie udalosti z pohľadu všeobecných lekárov boli podľa mňa tri – koniec „nevoľníctva“ v pohotovostných službách, prehliadky mŕtvych po novom a oťukávanie ezdravia. Po rokoch „nevoľníctva“, keď mali všeobecní lekári povinnosť slúžiť na pohotovosti do rána a často za „odmenu“, ktorá bola vyslovene demotivujúca, došlo konečne k reálnemu zlepšeniu. Všeobecní lekári totiž predtým pracovali celý deň pred službou vo svojich ambulanciách, večer nastupovali do LSPP a ráno rovno pokračovali prácou vo svojich ambulanciách.
V plnom nasadení boli podstatne viac hodín, ako bolo bezpečné. Právo na primeraný oddych vyplývajúce pre všetkých zo Zákonníka práce im tak bolo roky upierané. Tento vyše 10 rokov vlečúci sa problém sprevádzala napriek riešeniam, ponúkaným odbornou verejnosťou, nevôľa kompetentných situáciu riešiť. Až pán minister Drucker sa konečne odhodlal tento „boľavý vred“ slovenského zdravotníctva radikálne riešiť, a tak od 1. 7. 2018 už všeobecní lekári slúžia v ambulantnej pohotovostnej službe len do 22. hodiny a za lepších finančných podmienok.
Chronicky nepriaznivá bola pre všeobecných lekárov aj situácia v oblasti prehliadok mŕtvych. Hoci sa odbremenenie od prehliadok mŕtvych ešte nepodarilo dosiahnuť vo všetkých regiónoch, proces bol naštartovaný a vo viacerých regiónoch už všeobecní lekári pocítili úľavu.
Kostrbaté spustenie povinného elektronického zdravotníctva začiatkom roka, navyše sprevádzané hrozbou finančných i nefinančných sankcií, nebolo šťastným riešením, no po roku jeho fungovania sa už dá považovať za jednu z najdôležitejších udalostí roka. Všeobecní lekári, ako aj ich pacienti, si elektronické recepty v priebehu pár mesiacov obľúbili a najmä popularita netlačených (nepapierových) elektronických receptov v súčasnosti prudko rastie.
Tak ako nás ezdravie začiatkom roka brzdilo v našej každodennej práci, teraz nám konečne začalo uľahčovať a zefektívňovať našu prácu. Plný potenciál ezdravia však ešte stále nie je dostatočne využitý, najmä v zmysle zdieľania zdravotnej dokumentácie pacientov a elektronického prístupu k laboratórnym vyšetreniam.
PharmDr. Peter Smieško, hlavný odborník MZ SR pre lekárenstvo:
Najdôležitejšou udalosťou v roku 2018 v oblasti lekárenstva bolo bezpochyby zavedenie e-healthu do lekární. S týmto systémom sme sa museli vysporiadať, aj keď jeho aktuálna podoba nie je konečná. Systém tak, ako sme ho začali používať, nebol prepracovaný natoľko, aby sme mohli oceniť jeho pozitíva, skôr naopak – spôsobil nemalé problémy, najmä s pružnosťou pri expedícii.
Pôvodný zámer elektronického čipu, ktorým by sa pacient identifikoval pri výdaji liekov, sa zatiaľ nezrealizoval a namiesto toho používame rodné číslo, čo je – dovolím si tvrdiť – v dobe GDPR nie veľmi šťastné. Systém má nesporne veľa pozitív – najmä zjednodušenie pri retaxácii receptov, keď podstatná časť údajov je už zaevidovaná počas výdaja lieku. Vnímam však určité nesplnenie našich požiadaviek v podobe neprístupu lekárnika do liekovej histórie pacienta.
MUDr. Vladimír Baláž, PhD., hlavný odborník MZ SR pre urológiu:
Teší ma, že sa všetky naše urologické pracoviská začínajú dovybavovať technicky, sú tam nové technológie, a je to veľmi dôležité pre všetkých – pre lekárov aj pre pacientov. Druhá vec, ktorú by som chcel vyzdvihnúť, je opätovné zvýšenie minimálne invazívnej chirurgie v urológii, čo je veľmi dôležité a potrebné pre lekárov, aby sa školili.
Z toho mám veľkú radosť. Samozrejme, jedno s druhým veľmi súvisí, lebo na to, aby sme mohli robiť minimálne invazívnu chirurgiu, musíme mať technológie. Našťastie máme šikovných ľudí, ktorí to vedia robiť. Osobne ma teší, že fakultná nemocnica v Banskej Bystrici získala ocenenie ako najlepšia nemocnica roka, čo je veľká pocta, ale aj veľký záväzok.
Odbor lekárskej genetiky sa vo všeobecnosti vyvíja veľmi rýchlo. Zrýchlenie pozorujeme aj na Slovensku. Diagnostika založená na genetických vyšetreniach sa rozširuje aj do ďalších odborností. Genetická diagnostika stále viac prispieva ku diferenciálnej diagnostike v oblasti zriedkavých chorôb. Výskum v oblasti zriedkavých chorôb a výskum liečby zriedkavých chorôb je stále intenzívnejší, a je aj veľmi nákladný.
Čo v tomto kontexte považujem za najdôležitejšiu udalosť? Za významné v lekárskej genetike na Slovensku môžeme konštatovať, že po rokoch určitej stagnácie sa do práce dostáva viac mladých ľudí a to tak lekárov ako aj laboratórnych špecialistov. Oproti vyspelým, aj okolitým krajinám , máme stále určité oneskorenie v dostupnosti a využívaní najnovších metód genetickej diagnostiky ako je celoexómové a celogenómové sekvenovanie.
Oneskorenie nespočíva v tom, že by sme na Slovensku nevedeli tieto metódy realizovať, využívanie je obmedzované nevyriešeným financovaním. Táto najmodernejšia genetická diagnostika, ako aj inovatívna liečba zriedkavých chorôb, sú pre lekársku genetiku dve výzvy do najbližšieho obdobia.
MUDr.František Cisarik,CSc., hlavný odbornék MZ SR pre lekársku genetiku:
Odbor lekárskej genetiky sa vo všeobecnosti vyvíja veľmi rýchlo. Zrýchlenie pozorujeme aj na Slovensku. Diagnostika založená na genetických vyšetreniach sa rozširuje aj do ďalších odborností. Genetická diagnostika stále viac prispieva ku diferenciálnej diagnostike v oblasti zriedkavých chorôb. Výskum v oblasti zriedkavých chorôb a výskum liečby zriedkavých chorôb je stále intenzívnejší, a je aj veľmi nákladný.
Čo v tomto kontexte považujem za najdôležitejšiu udalosť? Za významné v lekárskej genetike na Slovensku môžeme konštatovať, že po rokoch určitej stagnácie sa do práce dostáva viac mladých ľudí, a to tak lekárov ako aj laboratórnych špecialistov. Oproti vyspelým, aj okolitým krajinám máme stále určité oneskorenie v dostupnosti a využívaní najnovších metód genetickej diagnostiky, ako je celoexómové a celogenómové sekvenovanie.
Oneskorenie nespočíva v tom, že by sme na Slovensku nevedeli tieto metódy realizovať, využívanie je obmedzované nevyriešeným financovaním. Táto najmodernejšia genetická diagnostika, ako aj inovatívna liečba zriedkavých chorôb, sú pre lekársku genetiku dve výzvy do najbližšieho obdobia.
V gastroenterológii považujem v roku 2018 za najdôležitejšiu udalosť predstavenie Národného onkologického programu, ktoré vypracovalo ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s odborníkmi. Ide o strategický plán, ktorý zahŕňa opatrenia na zníženie výskytu a úmrtnosti na nádorové ochorenia, pričom jedným z jeho ťažísk je národný skríningový program kolorektálneho karcinómu.
Uvedený program by mal byť spustený ako prvý v poradí. Ide o veľkú výzvu, keďže kolorektálny karcinóm patrí k najčastejším smrteľným onkologickým ochoreniam, pričom na rozdiel od iných ochorení by smrteľný byť nemusel, pretože by stačilo, ak by populácia nad 50 rokov chodila na pravidelné preventívne vyšetrenia, ktoré majú potenciál zistiť toto ochorenie v štádiu, keď je možné bezpečne ho odstrániť a tým zachrániť život. Slovensko sa síce historicky do tohto procesu zaradilo ešte v roku 2002 medzi prvými, ale, žiaľ, model tzv. oportúnneho skríningu sa ukázal ako nedostatočne efektívny.
Preto sa hľadali ďalšie spôsoby, ako zvýšiť účasť ohrozenej populácie na skríningu z pôvodných 20 %. Od 1. 1. 2019 by mal preto štartovať tzv. projekt pozývacieho populačného pilotného skríningu, v rámci ktorého bude pozvaná vzorka 20 000 poistencov všetkých zdravotných poisťovní. Pevne verím, že uvedený projekt povedie k naplneniu cieľa tohto významného programu, to značí zabezpečiť čo najvyššiu účasť populácie na takom potrebnom programe, akým bezpochyby národný skríningový program kolorektálneho karcinómu je.
MUDr. Peter Mondek, PhD., MSc., hlavný odborník MZ SR pre odbor cievna chirurgia:
Rok 2018 nebol príliš naklonený nášmu odboru. Personálno-technické a organizačné problémy v Bratislave na Antolskej, v Martine a v Lučenci, technické problémy v Ružomberku (dlhodobá absencia DSA prístroja) sa negatívne podpísali pod počet cievno-chirurgických výkonov, dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
V dvoch krajských mestách na Slovensku stále chýbajú samostatné pracoviská cievnej chirurgie (Trnava a Trenčín) a ani neprichádzajú žiadne signály od manažmentu nemocníc, že by túto situáciu chceli riešiť. Za pozitívum považujem materiálno-technické a personálne dovybavenie pracovísk v Nitre a Banskej Bystrici, ukončenie štúdie s Hebeprotom v Prešove a centralizáciu zložitých aortálnych syndrómov v NÚSCH v Bratislave.
Prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc., hlavný odborník MZ SR pre gynekológiu a pôrodníctvo:
Za najdôležitejšiu udalosť tohto roka považujem dlhoočakávané rozhodnutie o očkovaní detí proti HPV ako prevencii rakoviny krčka a iných orgánov, ktoré sa má začať plošne od roku 2019.
MUDr. Zuzana Žilinská, PhD, MHA, hlavná odborníčka MZ SR pre orgánové transplantácie:
V rámci orgánových transplantácií sme v januári 2018 otvorili spoluprácu s centrom pre transplantácie pľúc vo Fakultnej nemocnici Motol v Prahe, ktorá zabezpečuje transplantácie pľúc aj pre našich pacientov. V tejto súvislosti sa začali rokovania o vybudovaní programu transplantácií pľúc na Slovensku v horizonte 5 – 10 rokov.
Významnou udalosťou roku 2018 bolo aj usporiadanie II. kongresu Slovenskej transplantologickej spoločnosti SLS s medzinárodnou účasťou, ktorý sa uskutočnil v októbri tohto roka v Bratislave. Vysokú odbornú aj spoločenskú úroveň kongresu ocenili aj hostia – významní experti – z ôsmich európskych krajín, ktorí sa na kongrese zúčastnili.
Prof. MUDr. Bruno Rudinský, CSc., hlavný odborník MZ SR pre spondylochirurgiu:
V oblasti neurochirurgie, resp. spondylochirurgie je to obnovenie činnosti Slovenskej spondylochirurgickej spoločnosti. Na Slovensku je 20 – 22 aktívnych spondylochirurgických pracovísk, ale dlhé roky chýbalo zastrešenie aktivít v oblasti spondylochirurgie odbornou spoločnosťou.
Za pomerne krátke obdobie sa podarilo vypracovať návrh na ďalšie vzdelávanie v spondylochirurgii a realizovať prehľad o rozsahu operatívy na spondylochirurgických pracoviskách v rokoch 2016 a 2017. Významné je prijatie Slovenskej spondylochirurgickej spoločnosti za člena Asociácie európskych spondylochirurgických spoločností. Zdá sa, že ľady sa prelomili a slovenská spondylochirurgia má naštartované na lepšie časy.
PhDr. Elena Drapáčová, hlavná odborníčka MZ SR pre pôrodnú asistenciu:
Pôrodná asistencia je regulovaným povolaním, ktorého vykonávanie determinujú špecifické legislatívne a regulačné opatrenia EÚ. Je to špecifické povolanie, resp. poslanie. Pre mňa je to jedno z najkrajších, ale aj nesmierne náročných povolaní. Pôrodné asistentky sú špecialistky s odborným vzdelaním, odborníčky, ktoré ovládajú a poskytujú individuálnu starostlivosť ženám počas tehotenstva, pôrodu a v popôrodnom období. Taktiež podporujú optimálny zdravotný stav žien v rôznych situáciách vyžadujúcich starostlivosť pôrodnej asistentky.
V pôrodnej asistencii sa v roku 2018 nič prevratné neudialo. Žiaľ, kompetencie, ktoré pôrodné asistentky majú legislatívne dobre ošetrené, v praxi nie sú napĺňané, čo ma veľmi mrzí. Ale prvé „lastovičky“ sú aj na Slovensku. Je pár (žiaľ, len pár) zdravotníckych zariadení, kde ustúpili od štandardného lekárskeho vedenia pôrodu a pôrodné asistentky – ako odborníčky na fyziológiu – vedú rodičku počas celého pôrodu.
V zahraničí (Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Rakúsko atď.) je pôrod v pôrodnici len s pôrodnou asistentkou bežná prax a narodí sa tam takto veľké percento detí. Lekár/ka sa volá ku komplikáciám – je hneď „za rohom“ a v prípade komplikácií k dispozícii. Tým sú skĺbené dve dôležité veci pri pôrode – bezpečnosť a zároveň pocit, že pôrod je „normálna“, pokojná a radostná udalosť, ktorá je prirodzená a nemusí byť spojená so stresom.
Doc. MUDr. Jozef Firment, PhD., hlavný odborník MZ SR pre odbor anestéziológia a intenzívna medicína:
Za najdôležitejšiu udalosť na pracovisku považujem po šiestich rokoch podpísanie Zmluvy týkajúcej sa vzájomnej spolupráce Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, materiálneho zabezpečenia výučby, výskumu, ako aj úpravy pracovných pomerov zamestnancov venujúcim sa výučbe.
Vytvorili sa tým obojstranne výhodné podmienky na spoluprácu vo všetkých uvedených oblastiach. Za významnú udalosť možno považovať aj pripomenutie si zriadenia Lekárskej fakulty v Košiciach v septembri 1948, teda pred 70 rokmi, čo má doteraz neobyčajne priaznivý dosah na celý región východného Slovenska.
Z hľadiska odboru anestéziológie a intenzívnej medicíny je potrebné uviesť, že v roku 2018 sa na Slovensku čoraz intenzívnejšie dostáva do praxe pojem perioperačná medicína, v ktorej môj odbor anestéziológia a intenzívna medicína v tesnej spolupráci s inými medicínskymi odbormi zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Ide o zhodnotenie stavu pacienta, jeho predoperačnú prípravu a peroperačnú starostlivosť s cieľom umožniť pacientovi dokonalejšie pooperačné zotavovanie.
V týchto súvislostiach sa uvádza aj pojem prehabiltácia, ktorá má za úlohu už niekoľko týždňov pred plánovaným operačným zákrokom dostať pacienta do dobrej fyzickej, psychickej kondície, stabilizovať u neho chronické ochorenia, ktoré inak zvyšujú riziko pooperačných komplikácií.
Všetko toto úsilie zapadá do koncepcie vo vyspelých krajinách protokolárne zavádzaných postupov tzv. zdokonaleného zotavovania po operácii (enhanced recovery after surgery – ERAS). Sú to postupy, z ktorých výsledkov profitujú najmä pacienti a ich príbuzní, ale aj nemocnice a poisťovne.
MUDr. Darina Hasarová, hlavná odborníčka MZ SR pre algeziológiu:
Keďže základom algeziologickej praxe je ambulantná práca, za najdôležitejšiu považujem prípravu nového katalógu ambulantných výkonov. Pri jeho príprave bola snaha jednak vytvoriť špecifické algeziologické výkony, ktorými by sa zdôraznila náročnosť a špecifický postup práce v ambulancii, a súčasne dosiahnuť, aby sa odbor stal atraktívnym pre mladých lekárov. Ďalšou snahou bolo plnohodnotné začlenenie odboru medzi ostatné ambulantné odbory a akceptácia výkonov príbuzných odborov v ambulantnej algeziologickej praxi. Takýmto spôsobom možno liečiť pacientov komplexne a bez zbytočného odosielania pacientov na ďalšie vyšetrenia.
MUDr. Jana Bendová, PhD., hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo:
Tie najdôležitejšie udalosti z pohľadu všeobecných lekárov boli podľa mňa tri – koniec „nevoľníctva“ v pohotovostných službách, prehliadky mŕtvych po novom a oťukávanie ezdravia. Po rokoch „nevoľníctva“, keď mali všeobecní lekári povinnosť slúžiť na pohotovosti do rána a často za „odmenu“, ktorá bola vyslovene demotivujúca, došlo konečne k reálnemu zlepšeniu. Všeobecní lekári totiž predtým pracovali celý deň pred službou vo svojich ambulanciách, večer nastupovali do LSPP a ráno rovno pokračovali prácou vo svojich ambulanciách.
V plnom nasadení boli podstatne viac hodín, ako bolo bezpečné. Právo na primeraný oddych vyplývajúce pre všetkých zo Zákonníka práce im tak bolo roky upierané. Tento vyše 10 rokov vlečúci sa problém sprevádzala napriek riešeniam, ponúkaným odbornou verejnosťou, nevôľa kompetentných situáciu riešiť. Až pán minister Drucker sa konečne odhodlal tento „boľavý vred“ slovenského zdravotníctva radikálne riešiť, a tak od 1. 7. 2018 už všeobecní lekári slúžia v ambulantnej pohotovostnej službe len do 22. hodiny a za lepších finančných podmienok.
Chronicky nepriaznivá bola pre všeobecných lekárov aj situácia v oblasti prehliadok mŕtvych. Hoci sa odbremenenie od prehliadok mŕtvych ešte nepodarilo dosiahnuť vo všetkých regiónoch, proces bol naštartovaný a vo viacerých regiónoch už všeobecní lekári pocítili úľavu.
Kostrbaté spustenie povinného elektronického zdravotníctva začiatkom roka, navyše sprevádzané hrozbou finančných i nefinančných sankcií, nebolo šťastným riešením, no po roku jeho fungovania sa už dá považovať za jednu z najdôležitejších udalostí roka. Všeobecní lekári, ako aj ich pacienti, si elektronické recepty v priebehu pár mesiacov obľúbili a najmä popularita netlačených (nepapierových) elektronických receptov v súčasnosti prudko rastie.
Tak ako nás ezdravie začiatkom roka brzdilo v našej každodennej práci, teraz nám konečne začalo uľahčovať a zefektívňovať našu prácu. Plný potenciál ezdravia však ešte stále nie je dostatočne využitý, najmä v zmysle zdieľania zdravotnej dokumentácie pacientov a elektronického prístupu k laboratórnym vyšetreniam.
PharmDr. Peter Smieško, hlavný odborník MZ SR pre lekárenstvo:
Najdôležitejšou udalosťou v roku 2018 v oblasti lekárenstva bolo bezpochyby zavedenie e-healthu do lekární. S týmto systémom sme sa museli vysporiadať, aj keď jeho aktuálna podoba nie je konečná. Systém tak, ako sme ho začali používať, nebol prepracovaný natoľko, aby sme mohli oceniť jeho pozitíva, skôr naopak – spôsobil nemalé problémy, najmä s pružnosťou pri expedícii.
Pôvodný zámer elektronického čipu, ktorým by sa pacient identifikoval pri výdaji liekov, sa zatiaľ nezrealizoval a namiesto toho používame rodné číslo, čo je – dovolím si tvrdiť – v dobe GDPR nie veľmi šťastné. Systém má nesporne veľa pozitív – najmä zjednodušenie pri retaxácii receptov, keď podstatná časť údajov je už zaevidovaná počas výdaja lieku. Vnímam však určité nesplnenie našich požiadaviek v podobe neprístupu lekárnika do liekovej histórie pacienta.
MUDr. Vladimír Baláž, PhD., hlavný odborník MZ SR pre urológiu:
Teší ma, že sa všetky naše urologické pracoviská začínajú dovybavovať technicky, sú tam nové technológie, a je to veľmi dôležité pre všetkých – pre lekárov aj pre pacientov. Druhá vec, ktorú by som chcel vyzdvihnúť, je opätovné zvýšenie minimálne invazívnej chirurgie v urológii, čo je veľmi dôležité a potrebné pre lekárov, aby sa školili.
Z toho mám veľkú radosť. Samozrejme, jedno s druhým veľmi súvisí, lebo na to, aby sme mohli robiť minimálne invazívnu chirurgiu, musíme mať technológie. Našťastie máme šikovných ľudí, ktorí to vedia robiť. Osobne ma teší, že fakultná nemocnica v Banskej Bystrici získala ocenenie ako najlepšia nemocnica roka, čo je veľká pocta, ale aj veľký záväzok.
Odbor lekárskej genetiky sa vo všeobecnosti vyvíja veľmi rýchlo. Zrýchlenie pozorujeme aj na Slovensku. Diagnostika založená na genetických vyšetreniach sa rozširuje aj do ďalších odborností. Genetická diagnostika stále viac prispieva ku diferenciálnej diagnostike v oblasti zriedkavých chorôb. Výskum v oblasti zriedkavých chorôb a výskum liečby zriedkavých chorôb je stále intenzívnejší, a je aj veľmi nákladný.
Čo v tomto kontexte považujem za najdôležitejšiu udalosť? Za významné v lekárskej genetike na Slovensku môžeme konštatovať, že po rokoch určitej stagnácie sa do práce dostáva viac mladých ľudí a to tak lekárov ako aj laboratórnych špecialistov. Oproti vyspelým, aj okolitým krajinám , máme stále určité oneskorenie v dostupnosti a využívaní najnovších metód genetickej diagnostiky ako je celoexómové a celogenómové sekvenovanie.
Oneskorenie nespočíva v tom, že by sme na Slovensku nevedeli tieto metódy realizovať, využívanie je obmedzované nevyriešeným financovaním. Táto najmodernejšia genetická diagnostika, ako aj inovatívna liečba zriedkavých chorôb, sú pre lekársku genetiku dve výzvy do najbližšieho obdobia.
MUDr.František Cisarik,CSc., hlavný odbornék MZ SR pre lekársku genetiku:
Odbor lekárskej genetiky sa vo všeobecnosti vyvíja veľmi rýchlo. Zrýchlenie pozorujeme aj na Slovensku. Diagnostika založená na genetických vyšetreniach sa rozširuje aj do ďalších odborností. Genetická diagnostika stále viac prispieva ku diferenciálnej diagnostike v oblasti zriedkavých chorôb. Výskum v oblasti zriedkavých chorôb a výskum liečby zriedkavých chorôb je stále intenzívnejší, a je aj veľmi nákladný.
Čo v tomto kontexte považujem za najdôležitejšiu udalosť? Za významné v lekárskej genetike na Slovensku môžeme konštatovať, že po rokoch určitej stagnácie sa do práce dostáva viac mladých ľudí, a to tak lekárov ako aj laboratórnych špecialistov. Oproti vyspelým, aj okolitým krajinám máme stále určité oneskorenie v dostupnosti a využívaní najnovších metód genetickej diagnostiky, ako je celoexómové a celogenómové sekvenovanie.
Oneskorenie nespočíva v tom, že by sme na Slovensku nevedeli tieto metódy realizovať, využívanie je obmedzované nevyriešeným financovaním. Táto najmodernejšia genetická diagnostika, ako aj inovatívna liečba zriedkavých chorôb, sú pre lekársku genetiku dve výzvy do najbližšieho obdobia.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny
Foto:
ilustračné foto, archív
Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny