Je náš zdravotno-sociálny systém funkčný?

Náš zákon v zdravotnom poistení hneď v úvode § 3 porušuje uvedenú smernicu výnimkou : „(2) Verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR; to neplatí, ak na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak po a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca...“.

Uvedená výnimka umožňuje poistencom verejného zdravotného poistenia poisteným v zahraničí čerpať zdravotnú starostlivosť tam, kde neodvádzajú odvody do zdravotného poistenia, teda v SR a čerpajú tie finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia, ktoré odvádzajú pracujúci v SR. Komplikovaným spôsobom cez ÚDZS sú tieto financie medzi poisťovňami v EÚ a našimi zdravotnými poisťovňami „vyrovnané“. Úrad pre dohľad pôsobí ako priekupník.

Aký to má zmysel? Prečo nie sme my – poistenci v SR informovaní o bilancii týchto „priekupníckych“ ťahov? O aký objem zdrojov spotrebovaných a refundovaných každoročne ide? Ak nám zdravotná poisťovňa z EÚ refunduje iba sumu, ktorú uhradí naša zdravotná poisťovňa za poskytnutie výkonu nášmu poskytovateľovi, sme duševne zdraví? Prečo sa našinec idúci napríklad na dovolenkový pobyt do niektorej z krajín EÚ musí komerčne zdravotne poistiť, lebo ak by tak neurobil a ochorie, stane sa po zaplatení liečby žobrákom? Odhaduje sa, že poistencov verejného zdravotného poistenia poistených v EÚ je viac ako 200 000, a to nepočítam ich rodinných príslušníkov, ktorí sú zväčša „zavesení“ na našom sociálnom systéme. Je toto funkčný systém?

Ďalšou príčinou deficitu zdrojov verejného zdravotného poistenia sú „poistenci štátu“. Je až neskutočné, koľko nezmyslov bolo v priebehu 25 rokov vložených do zákonov venujúcich sa percentu odvodu a vymeriavaciemu základu pre poistencov štátu. Jedna „bulharská konštanta“ striedala predošlú a naopak. Má platiť len jedna zásada. Rozpočet verejného zdravotného poistenia nemá byť závislý od štátneho rozpočtu! Dnes to idú politici riešiť typicky po slovensky. Návrh rozpočtu na 4 roky počíta v postupným znižovaním platieb za poistencov štátu, a to v roku 2018 to je 1,185 mld. €, v roku 2019 – 960 mil. €, v roku 2020 – 790 mil. € a v roku 2021 – 630 mil. €.

Morálna cesta má byť však iná. Zdravotné odvody má odvádzať výhradne ekonomicky aktívna fyzická osoba, ktorá by za svoje deti odvádzala rodinným poistením a odkladala si zdravotné odvody aj do „dôchodkového piliera“. Ekonomicky pasívnej osobe má odvádzať zdravotné odvody Sociálna poisťovňa „sociálnou dávkou“. Spomenutí poistenci EÚ, či už tí s trvalým pobytom mimo SR alebo v SR, by za zdravotnú starostlivosť mali zaplatiť v hotovosti a vystavenú faktúru im s istotou radi preplatia ich zdravotné poisťovne v EÚ. Týmto zmenám pomôže lacnejšia správa štátu, t. j. efektívnejšie využívanie našich daní.

Ceny vo verejnom zdravotnom poistení má určovať cenový orgán – ministerstvo a v žiadnom prípade, ako je to dnes – zdravotné poisťovne. Ceny výkonov mimo rozsahu verejného zdravotného poistenia si individuálne stanoví poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa poskytnuté výkony jej poistencom hradí úplne, čiastočne, alebo ich hradí v plnom rozsahu poistenec.

Teda rozsah výkonov a úhrada výkonov je súčasťou vzťahu zdravotná poisťovňa – poistenec, a to výhradne. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dodržiava ceny výkonov v rozsahu verejného zdravotného poistenia stanovené cenovým orgánom, dodržiava platné štandardné postupy, rozsah alebo limitovanie nie je jeho starosťou. To je starosťou poisťovne a poistenca! Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytuje zdravotnú starostlivosť a zdravotná poisťovňa alebo poistenec platia!