Počet laboratórií klesá. Podľa odborníkov prevážanie vzoriek môže skresliť výsledky

Stále nevyriešená otázka zmluvy medzi oddelením klinickej mikrobiológie v Komárne a VšZP a hromadné výpovede zamestnancom oddelenia rozvírila medzi odborníkmi otázky ohľadne kvality a dostupnosti mikrobiologického vyšetrenia na Slovensku.

Nemocnica o zmluvný vzťah s VšZP má záujem, aj vzhľadom na to, že tento týždeň otvorila Komplexné onkologické centrum. Napriek tomu časť zamestnancov oddelenia podľa našich informácií už dostala výpovede, prípadne im ponúkli presun na iné oddelenia v nemocnici.

„Našou snahou je v plnej miere zachovať činnosti, ktoré sú potrebné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ uviedla hovorkyňa siete Agel, pod ktorú komárňanská nemocnica patrí, Alžbeta Sivá. 

„Vzhľadom na predmet činnosti a potreby regiónu sa rozhodnutie očakáva v krátkom čase. Z uvedeného dôvodu VšZP odmieta spájanie výpovedí zamestnancov s nezazmluvnením spomínanej odbornosti zo strany VšZP. O vysvetlenie dôvodu ukončenia pracovného pomeru by mali dotknutí zamestnanci požiadať vedenie komárňanskej nemocnice,“ uviedla VšZP. 

Ak by najväčšia zdravotná poisťovňa neuzavrela zmluvu s komárňanskou nemocnicou, tá by musela posielať vzorky až do 130 km vzdialeného Zvolena, kde si skupina Agel, pod ktorú patrí aj komárňanská nemocnica, vybudovala moderné laboratórium.

Odborníci z mikrobiológie však upozorňujú, že niektoré vzorky musia byť vyšetrené okamžite, inak sa môžu znehodnotiť. 

„Závažné biologické materiály odoberané priamo na nemocničných oddeleniach, ako sú hemokultúry, likvory, puktáty a pod., by mali byt spracované a vyšetrovane ,lege artis‘ v laboratóriu okamžite. Výsledok vyšetrenia týchto biologických materiálov často priamo rozhoduje o ďalšom osude pacienta. Mikrobiologická diagnostika musí v týchto prípadoch spoľahlivo identifikovať aj mikroorganizmy, ktoré sú vysoko adaptované na hostiteľa, a teda aj rastovo náročné. Po odbere materiálu počet živých baktérií vo vzorke s pribúdajúcim časom pravidelne klesá. Pri zbytočne dlhom alebo nesprávnom transporte vzoriek môže následná kultivačná diagnostika mikroorganizmov zlyhávať,“ upozornil Doc. MUDr. Milan Nikš, CSc., hlavný odborník MZ SR pre klinickú mikrobiológiu.

Ako dodal, odborne neodôvodnený a vynútený transport klinicky významných vzoriek biologického materiálu na väčšie vzdialenosti je v rozpore s princípmi mikrobiologickej diagnostiky aj lekárskej etiky. Tento trend je podľa neho dôsledkom prevládnutia princípov trhovej ekonomiky nad medicínskou odbornosťou a etikou v našom zdravotníctve. „Je dnes spoločný prakticky všetkým medicínskym odborom. V zahraničí sa takýto vývoj dotýka predovšetkým krajín so zlým (nedostatočným) financovaním a riadením zdravotníctva,“ dodal.

Podobný názor má aj MUDr. Monika Czirfuszová, PhD., predsedníčka Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie SLS, ktorá zároveň pracovala ako primárka dočasne zrušeného oddelenia klinickej mikrobiológie v komárňanskej nemocnici.

„Na Slovensku úplne chýba legislatíva o potrebe mikrobiológie ako základnej zložky diagnostiky a liečby infekčných ochorení. Mikrobiológia je výrazne finančne podhodnotená až stratová a jej výkony sú neuvážene limitované zdravotnými poisťovňami. Zdravotné poisťovne prijali v poslednom čase celý rad opatrení, ktoré sú likvidačné pre činnosť mikrobiologických laboratórií,“ uviedla.

Ako dodala, prevádzkovatelia lôžkových zdravotných zariadení a celoslovenské siete vlastniace laboratóriá riešia problém po svojom – rušením a „centralizáciou“ laboratórií klinickej mikrobiológie.

„A výsledok? Umelo preriedená sieť mikrobiologických laboratórií spôsobuje, že prevážanie vzoriek až na niekoľko 100 km sa stalo bežnou skutočnosťou. Máme sieť nemocníc, ktorá má len jedno centrálne laboratórium pre 7 – 8 vlastných nemocníc, a veľké laboratórne siete s 3 – 4 mikrobiologickými laboratóriami, ktoré pôsobia naprieč celým Slovenskom. Kvalita vyšetrovaných biologických materiálov, spoľahlivosť a rýchlosť vybavovania výsledkov je takto výrazne ohrozená, často úplne spochybniteľná. O možnostiach nevyhnutného konzultovania výsledkov ošetrujúcim lekárom a optimalizácii antibiotickej terapie tak ani nemožno hovoriť,“ dodala. 

Problémom podľa nej je aj chýbajúci nový zoznam zdravotných výkonov s aktualizovaným bodovým ohodnotením výkonov v podobe nového katalógu. „Súčasne platný zoznam zdravotných výkonov má vyše 20 rokov, nezohľadňuje aktuálne ceny diagnostík a cenu manuálnej práce na základe platných mzdových predpisov. Tieto výkony sú všeobecné, viac analýz sa vykazuje pod rovnakým kódom, ktoré potom poisťovne preplácajú len raz alebo podľa pravidiel, ktoré si určujú bez konzultácie s odbornou spoločnosťou. Takto nastavený spôsob úhrad za mikrobiologické analýzy ani zďaleka nepostačuje na pokrytie reálnych nákladov mikrobiologických laboratórií. Zdravotné poisťovne považujú mikrobiologickú diagnostiku za neefektívnu, preto sa snažia ich činnosť (výkony) obmedzovať,“ uviedla.

Klesajúca tendencia

Pravdou je, že počet laboratórií klesá. Napríklad kým zdravotná poisťovňa Dôvera v roku 2017 mala zazmluvnených 62 laboratórií, v roku 2018 ich počet klesol na 53. Podobné skúsenosti má aj VšZP. „V posledných dvoch rokoch evidujeme zníženie počtu pracovísk SVLZ. Dôvodom je spájanie poskytovateľov a zlučovanie ich činností, resp. prebratie niektorých pracovísk SVLZ iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ uviedla najväčšia zdravotná poisťovňa. 

Najväčší prevádzkovateľ laboratórií na Slovensku Medirex tvrdí, že pred dvomi rokmi sa výrazne znížila cena bodu za mikrobiologické vyšetrenia, čím sa dostala najmä bakteriológia do straty. „Jedinou cestou, ako efektívne vykonávať za daných cenových podmienok túto diagnostiku, je centralizácia. Tá umožňuje nákup špeciálnych technológií na identifikáciu baktérií alebo moderných technológií na určovanie citlivosti na antibiotiká. Naše pracoviská napriek tomu zabezpečujú laboratórnu diagnostiku aj pri súčasnom cenovom nastavení,“ potvrdila hovorkyňa Medirexu Mgr. Diana Madarászová. 

Ako však zdôraznila, centralizácia neznamená rušenie pracovísk, ale „efektívnejšie vykonávanie mikrobiologickej diagnostiky“. „Centralizácia predstavuje vyššiu efektivitu laboratórnej diagnostiky v oblasti mikrobiológie, lebo sa zlučuje viac pracovísk pod jednu strechu. Takisto sa môžu vykonávať aj špeciálnejšie testy na pracoviskách, ako aj edukovať zamestnanci,“ dodala. 

Na otázku, ako je zabezpečený rozvoz citlivých vzoriek, ktoré by mali byť vyšetrené bezodkladne, uviedla, že Medirex kladie vysoký dôraz na predanalytickú fázu. „Všetky autá, v ktorých sa prepravujú vzorky, sú sledované cez GPS systém vrátane termočipu, ktorý je zabudovaný v každom jednom boxe. Takisto je sledovaná aj teplota. V prípade, že by sa vyskytol nejaký problém, tento systém nám automaticky vyšle alarm,“ uviedla.

Podľa nej v mikrobiológii sa vyskytuje len veľmi málo vyšetrení, ktoré musia byť urobené bezodkladne. „Vzorku je totiž potrebné minimálne 24 až 48 hodín kultivovať, aby sa rozmnožili kolónie baktérií. Tie sa následne vyšetrujú. Inými slovami, v mikrobiológii sa nerealizujú vyšetrenia do hodiny. Ak sa vrátime k centralizácii, jej výhodou je, že sa čas analýzy modernými technológiami skracuje zo 48 hodín na 24 hodín,“ uviedla a dodala, že pre Medirex je predanalytická fáza jedna z najdôležitejších. Vďaka nej dokážu poskytnúť najrelevantnejšie výsledky. „Dôkazom toho je, že sme akreditovaní na všetkých pracoviskách,“ dodala.

VšZP priznala, že v priebehu roku 2017 znížila mikrobiologickým laboratóriám cenu bodu o 6 %. „Mikrobiologické laboratóriá však väčším počtom výkonov, ktoré VšZP vykázali, dosiahli v rokoch 2017 – 2018 medziročné zvýšenie úhrad o 12 %,“ uvádza VšZP. 
Od 1. januára 2019 VšZP rozširuje poskytovateľom vybraných laboratórnych služieb zmluvy o niekoľko zásad. Poskytovateľ laboratórnych služieb bude mať podľa nového dodatku viacero povinností.