Deje sa tak z niektorého z uvedených dôvodov. Prvým je spravidla slabá ekonomická gramotnosť aktérov zdravotníctva, druhým pokrytectvo tých, ktorým neporiadok v zdravotníctve vyhovuje, a tretím je prežívajúca existencia mýtov v zdravotníctve.
Len málokto nepočul zjednodušené tvrdenia: „zisk v zdravotníctve je amorálny“, alebo „štátne nemocnice sú v strate preto, lebo majú najdrahších pacientov“, prípadne „strata v nemocnici je len dôsledkom nedostatočného vyfinancovania“.
Pred zahĺbením sa do primeranosti či neprimeranosti zisku je vhodné pripomenúť si definíciu zisku. Aj keď existuje mnoho rôznych definícií, pre potreby tohto článku postačí použiť tú najjednoduchšiu, platnú v mikroekonómii, ktorá hovorí, že „zisk je rozdiel medzi tržbami (výnosmi) a nákladmi“.
Pritom si treba uvedomiť, že strata nie je nič iné ako záporný zisk. Je viac ako zrejmé, že dlhodobá strata = záporný zisk v organizácii, nemocnicu nevynímajúc, prináša nedostatok zdrojov na rozvoj, málo peňazí na mzdy, postupnú demotiváciu zamestnancov, t. j. úpadok. Ak je to tak, prečo je potom verejnosť, dokonca aj tá odborná, tolerantná k ekonomickým stratám štátnych nemocníc či strate v štátnej zdravotnej poisťovni?
Pritom si treba uvedomiť, že strata nie je nič iné ako záporný zisk. Je viac ako zrejmé, že dlhodobá strata = záporný zisk v organizácii, nemocnicu nevynímajúc, prináša nedostatok zdrojov na rozvoj, málo peňazí na mzdy, postupnú demotiváciu zamestnancov, t. j. úpadok. Ak je to tak, prečo je potom verejnosť, dokonca aj tá odborná, tolerantná k ekonomickým stratám štátnych nemocníc či strate v štátnej zdravotnej poisťovni?
Všetko nasvedčuje, že je to z dôvodov, ktoré sú pomenované vyššie a zvyknú sa označovať ako mýty slovenského zdravotníctva. Prekvapivo je ešte stále strata v zdravotníctve mylne vnímaná ako prejav humanizmu, keďže sa veľmi nesprávne predpokladá, že v tomto prípade „vedenie nemocnice dá pacientovi aj to, čo nemá...“. Prirodzene ide o ďalší, síce nezmyselný, ale hlboko zakorenený mýtus. Žiaľ, situácia sa nezmení, kým bude chýbať odvaha, dobrý úmysel, odbornosť, ale aj ochota nazývať veci pravým menom.
Aký je rozdiel medzi primeraným a neprimeraným ziskom a čo je vlastne neprimeraný zisk? Opäť neexistuje jednoznačná odpoveď či jednoznačný výklad primeraného zisku. Odpoveď závisí od druhu poskytovaného tovaru či služby a predstavuje odmenu za investovaný kapitál a podstúpenie podnikateľského rizika. Primeraným ziskom môžeme nazvať zisk, pri ktorom subjekt podnikania efektívne využíva kapitál, to znamená, že náklady na jeho využitie sú nižšie ako ekonomický zisk, pričom ten nepresahuje hodnotu bežnú na trhu. Tá sa spravidla pohybuje v rozpätí 15 až 30 %.
Neprimeraný zisk
K neprimeranému zisku môže dochádzať z dvoch dôvodov. Prvým je situácia, keď ide o výnimočný tovar alebo službu, ktorá nie je bežná na trhu a prestavuje konkurenčnú výhodu poskytovateľa. Tu ide vždy o dočasný stav ako dôsledok dočasnej konkurenčnej výhody. Druhým dôvodom je zdeformovaný či neexistujúci trh, ktorý je zvyčajne dôsledkom nesystémových zásahov. Toto je v súčasnosti prípad slovenského zdravotníctva.
A čo je neprimeraný zisk v zdravotníctve? Pri zisku v zdravotníctve môžeme z povahy poskytovanej služby takmer vždy zameniť slovo „neprimeraný“ za slovo „amorálny“. Neprimeraný je v zdravotníctve taký zisk, ktorý:
- vznikne z nevýhodnej dohody pre verejnosť, medzi úradníkom a dodávateľom. Uvedené môže mať formu korupcie, ale aj nemusí. Dôsledkom je spravidla neprimeraná cena napríklad lieku/ŠZM, prípadne odporúčanie takého lieku/ŠZM, ktorý pacient nepotrebuje a v lepšom prípade mu aspoň neškodí. Tu sa žiada dodať, že kategorizačná komisia je dlhodobo Achillovou pätou celého systému,
- vznikne na základe finančnej či inej motivácie lekára predpisovať čo najviac liekov konkrétneho výrobcu,
- vznikne z predaja strojov či prístrojovej techniky poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (PZS) s pomocou akejkoľvek formy korupcie, keďže dôsledkom je vždy vyššia cena zariadenia,
- vznikne na základe neposkytnutej či nedostatočne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany PZS. Ako príklad poslúžia čakacie listiny, ak nie sú dôsledkom reálne chýbajúcej kapacity či nevyfinancovania ošetrenia zo strany zdravotnej poisťovne.
Aj pri zdravotných poisťovniach, tak ako pri iných subjektoch, je primeraný zisk žiaduci, mal by však byť odmenou za kvalitnú zdravotnú starostlivosť vrátane neexistencie čakacích listín, ktorých príčinou je nevyfinancovanie zdravotnej starostlivosti.
Podmienky zmeny
Na záver sa žiada dodať, že len málokde sa tak dokonale hodí poučenie z rozprávkovej poviedky Cisárove nové šaty, ako práve v slovenskom zdravotníctve. Predpokladom každej zmeny je hovoriť si pravdu! Podmienkou je zadefinovať zákonný nárok poistenca, odpolitizovať zdravotníctvo a konečne začať riadiť štátne a postupne sa rozpadajúce nemocnice ako sieť kooperujúcich nemocníc. Posledné uvedené platí tak zo stránky ekonomickej, ako aj medicínskej.
Našťastie pribúdajú tí, ktorí vidia skutočné príčiny úpadku a nezamieňajú si ich s dôsledkami. Je len otázkou času, keď nielen jednotlivci, ale aj masa zakričí „cisár je nahý“. Čím neskôr sa tak stane, tým horšie pre nás všetkých.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Ing. Ľuboš Lopatka
Foto:
archív

Ing. Ľuboš Lopatka