Zapojilo sa málo sestier
Iba ako príklad – v náleze ústavného súdu bolo uvedené, že úlohou parlamentu bude do šiestich mesiacov od vyhlásenia dať nález do súladu s ústavou. Ak sa tak nestane, tak zákon stratí platnosť.
Žiaľ, vznikol tu nebezpečný precedens, ktorý nikomu nezabráni v tom, aby podal aj na iný, obdobný zákon, podnet na ústavný súd, pretože na mzdy zdravotníkov neboli a zrejme ani nebudú zdroje. Zákon, upravujúci mzdy všetkým zdravotníkom, zasahuje do vlastníckych práv neštátnych nemocničných poskytovateľov. Je to Damoklov meč, ktorý visí nad hlavami zdravotníkov.
V roku 2012 sa rada komory, sesterské odbory postavili proti zbieraniu príkazných zmlúv, ktoré by splnomocňovali k podaniu výpovedi. Vraj by to viedlo k ohrozeniu istôt sestier. Uprednostnili vyjednávanie, ktorého výsledkom je schválený a pre sestry diskriminačný zákon v porovnaní s tým zrušeným.
Vedenia našich organizácií priznali, že tri roky takmer každý mesiac rokovali na ministerstve a nedospeli k dohode. Prečo nezačali z organizovaním akcie výpovede omnoho skôr, nezaoberali sa tým na sneme, na odborárskej pôde?
Veď išlo o veľmi závažné rozhodnutie... Informovanosť a komunikácia pri počte 40 000 sestier je veľmi zložitá a časovo náročná, najmä v prípade, ak ide o individuálne právne rozhodnutie sestry, spojené s ohrozením jej sociálnych istôt.
Zákonník práce nie je iba technickou záležitosťou, nepozná hromadné výpovede, ani podporné výpovede. Ak mali byť výpovede úspešné, tak sa do akcie malo zapojiť podaním v jeden deň, najneskôr 1. októbra 2015, minimálne 10 až 20 percent sestier.
Podpisovanie záväzku pri stiahnutí výpovede odborom zaplatiť 3 300 eur je nielen právne irelevantné a demotivačné, ale priamo dalo nástroj do rúk ministerstva. A pobúrilo to aj verejnosť.
Otvorená Pandorina skrinka
Bolo potrebné čakať na schválenie zákona a štátneho rozpočtu? Určite nie, pretože po schválení rozpočtu je už iba jediná možnosť – ubrať niekomu z jeho kapitoly a dať sestrám. Udrieť mohli a mali vtedy, keď sa kreoval rozpočet, keď sa rozhodovalo o odvodoch za poistencov štátu, keď sa veľkoryso rozdávali sociálne balíčky.
Politická a populistická rétorika typu, že „peňazí je dostatok, netreba milióny z rozpočtu, stačí, aby sa nekradlo“, nepokryje finančné náklady na mzdy sestier, tak ako žiadajú v deklarácii na úpravu zákona.
Do výpovedí sa zapojilo pomerne málo sestier. Vyčkávacia taktika komory a odborov viedla k stiahnutiu výpovedí 41 percent sestier z aj tak nízkeho percenta výpovedi. To značne sťažilo vyjednávacie pozície sestier, znížili sa šance na rokovania na najvyššej úrovni a individuálne, kolektívne vyjednávania po čase prinesú iba to, čo garantuje schválený zákon. Každý zákon je však možné upravovať, novelizovať.
Dni do konca januára budú ťažké a prinesú aj resumé v akcii výpovede. Nech sa to skončí akokoľvek, zanechá to na mnohých pracoviskách narušené medziľudské a priateľské vzťahy, vyhrotenie nedôvery, nenávisti, osočovania…
Sestry by nemali dopustiť, aby kolegyne, ktoré prejavili v tomto boji odvahu, boli prepustené, degradované, znevažované, skončili na úradoch práce, v izolácii a bez pomoci. Verím, že je v nás dosť síl, že jedna-dve prehraté bitky neprinesú zbytočné obete vedúce k prehlbovaniu strachu, bezmocnosti, beznádeje.
Pred piatimi rokmi sme otvorili v zdravotníctve Pandorinu skrinku, ktorá vyplavila mnoho neduhov. Napriek veľkým snahám zavrieť ju, tá nádej na jej dne stále je. Lebo kým tu budú chorí ľudia, tak tu budeme aj my sestry.
Iba ako príklad – v náleze ústavného súdu bolo uvedené, že úlohou parlamentu bude do šiestich mesiacov od vyhlásenia dať nález do súladu s ústavou. Ak sa tak nestane, tak zákon stratí platnosť.
Žiaľ, vznikol tu nebezpečný precedens, ktorý nikomu nezabráni v tom, aby podal aj na iný, obdobný zákon, podnet na ústavný súd, pretože na mzdy zdravotníkov neboli a zrejme ani nebudú zdroje. Zákon, upravujúci mzdy všetkým zdravotníkom, zasahuje do vlastníckych práv neštátnych nemocničných poskytovateľov. Je to Damoklov meč, ktorý visí nad hlavami zdravotníkov.
V roku 2012 sa rada komory, sesterské odbory postavili proti zbieraniu príkazných zmlúv, ktoré by splnomocňovali k podaniu výpovedi. Vraj by to viedlo k ohrozeniu istôt sestier. Uprednostnili vyjednávanie, ktorého výsledkom je schválený a pre sestry diskriminačný zákon v porovnaní s tým zrušeným.
Vedenia našich organizácií priznali, že tri roky takmer každý mesiac rokovali na ministerstve a nedospeli k dohode. Prečo nezačali z organizovaním akcie výpovede omnoho skôr, nezaoberali sa tým na sneme, na odborárskej pôde?
Veď išlo o veľmi závažné rozhodnutie... Informovanosť a komunikácia pri počte 40 000 sestier je veľmi zložitá a časovo náročná, najmä v prípade, ak ide o individuálne právne rozhodnutie sestry, spojené s ohrozením jej sociálnych istôt.
Zákonník práce nie je iba technickou záležitosťou, nepozná hromadné výpovede, ani podporné výpovede. Ak mali byť výpovede úspešné, tak sa do akcie malo zapojiť podaním v jeden deň, najneskôr 1. októbra 2015, minimálne 10 až 20 percent sestier.
Podpisovanie záväzku pri stiahnutí výpovede odborom zaplatiť 3 300 eur je nielen právne irelevantné a demotivačné, ale priamo dalo nástroj do rúk ministerstva. A pobúrilo to aj verejnosť.
Otvorená Pandorina skrinka
Bolo potrebné čakať na schválenie zákona a štátneho rozpočtu? Určite nie, pretože po schválení rozpočtu je už iba jediná možnosť – ubrať niekomu z jeho kapitoly a dať sestrám. Udrieť mohli a mali vtedy, keď sa kreoval rozpočet, keď sa rozhodovalo o odvodoch za poistencov štátu, keď sa veľkoryso rozdávali sociálne balíčky.
Politická a populistická rétorika typu, že „peňazí je dostatok, netreba milióny z rozpočtu, stačí, aby sa nekradlo“, nepokryje finančné náklady na mzdy sestier, tak ako žiadajú v deklarácii na úpravu zákona.
Do výpovedí sa zapojilo pomerne málo sestier. Vyčkávacia taktika komory a odborov viedla k stiahnutiu výpovedí 41 percent sestier z aj tak nízkeho percenta výpovedi. To značne sťažilo vyjednávacie pozície sestier, znížili sa šance na rokovania na najvyššej úrovni a individuálne, kolektívne vyjednávania po čase prinesú iba to, čo garantuje schválený zákon. Každý zákon je však možné upravovať, novelizovať.
Dni do konca januára budú ťažké a prinesú aj resumé v akcii výpovede. Nech sa to skončí akokoľvek, zanechá to na mnohých pracoviskách narušené medziľudské a priateľské vzťahy, vyhrotenie nedôvery, nenávisti, osočovania…
Sestry by nemali dopustiť, aby kolegyne, ktoré prejavili v tomto boji odvahu, boli prepustené, degradované, znevažované, skončili na úradoch práce, v izolácii a bez pomoci. Verím, že je v nás dosť síl, že jedna-dve prehraté bitky neprinesú zbytočné obete vedúce k prehlbovaniu strachu, bezmocnosti, beznádeje.
Pred piatimi rokmi sme otvorili v zdravotníctve Pandorinu skrinku, ktorá vyplavila mnoho neduhov. Napriek veľkým snahám zavrieť ju, tá nádej na jej dne stále je. Lebo kým tu budú chorí ľudia, tak tu budeme aj my sestry.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
PhDr. Mária Lévyová, exprezidentka SK SaPA