​Krycie meno Maliar

Do zdravotníctva sa nám začína vkrádať nový fenomén s krycím menom Maliar. Viac čakane ako nečakane vtrhne do slovenských nemocníc a bez ohlásenia začne maľovať. Tu časť detského oddelenia, tam interné či chirurgiu.

A riaditeľovi zariadenia neostane nič iné, iba s pokrčenými ramenami oznámiť, že tieto oddelenia na čas zatvára, pretože sa maľuje. Nespresní však už, či sa tam maľuje ružová budúcnosť alebo čert na stenu.

Človek by si mohol povedať, ako dobre, že tie nemocnice budú aspoň pekne vyzerať. Nuž, pravda je taká, že síce sa na tých oddeleniach naozaj maľuje, ale nie preto, že by to bolo tak akútne potrebné.

Maľuje sa preto, že na oddeleniach nemá kto robiť. Chýbajú lekári, ale najmä sestry. A pred verejnosťou, pacientmi a predsedom vlády predsa len krajšie vyzerá verzia o maľovaní, nie tá o chýbajúcom personáli.

A to je chyba. Ak sa riaditelia nemocníc neprestanú báť a neprestanú skrývať realitu, nič sa nevyrieši. Naďalej sa budú riešiť len nové postele a CT. Lebo to známe „kráľ je nahý“ sa malo zakričať už dávno.