Študenti medicíny tiež zohľadňujú pracovný kolektív a vyváženosť osobného i pracovného života. Až na štvrtom mieste v poradí dôležitých faktorov uvádzajú plat. Toto je výsledok medzinárodného prieskumu Barometer medzi medikmi 2017. Do prieskumu sa zapojilo 495 študentov štvrtých, piatych a šiestych ročníkov všetkých lekárskych fakúlt na Slovensku.
Na otázku, či chcú po skončení štúdia pracovať v slovenskom zdravotníctve, odpovedalo kladne takmer 80 percent študentov. Pätina medikov teda plánuje odchod do zahraničia. Ako dôvod uvádza lepšie platové podmienky, lepšie životné podmienky v zahraničí a získanie skúseností. Najviac študentov plánuje odchod do ČR a Nemecka, na treťom mieste je Rakúsko. Tretina z nich plánuje maximálne päťročný pobyt v cudzine, no väčšina uvažuje o dlhodobom pôsobení za hranicami.
Budovanie kariéry
Osem z desiatich medikov uviedlo, že je ochotných obetovať významnú časť svojho voľného času v prospech budovania budúcej lekárskej kariéry. V porovnaní s českými študenti je to oveľa viac, tretina medikov v Česku takúto možnosť nepripúšťa.
Študenti, ktorí plánujú ostať po škole na Slovensku, vidia svoju budúcnosť predovšetkým v štátnych nemocniciach. V ambulanciách chce pracovať necelá tretina budúcich lekárov. Preferujú pediatriu, internú medicínu, gynekológiu a pôrodníctvo. Za optimálny nástupný plat považujú sumu v rozpätí od 1 170 do 1 400 eur. Po atestácii očakáva väčšina plat začínajúci sa na sume 1 950 eur, ide o údaj bez služieb, nadčasov a príplatkov. V prípade pôsobenia v zahraničí sú platové očakávania výrazne vyššie.
Perspektíva
Ministerstvo zdravotníctva ohlásilo v snahe zlepšiť podmienky zdravotníkov masívne investície do nemocníc. Obnova sa týka prístrojového vybavenia, nemocničných lôžok, dobudovania klimatizovaných priestorov. „Postupne, systematickými krokmi, sa snažíme vytvoriť také podmienky pre mladých ľudí, aby chceli zostať pracovať na Slovensku. Myslím si, že okrem našej snahy je zároveň takisto dôležité vnútorné presvedčenie, že náš život nie je založený na tom, kde je niečo lepšie, kvalitnejšie a kde sa dá viac zarobiť, ale ľudia by mali mať vo svojom vnútri aj zodpovednosť sami za seba, za svoju krajinu, v ktorej sa narodili, a mali by chcieť prispieť k zlepšeniu podmienok na život pre ľudí v nej,“ prihovorila sa nedávno ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská medikom z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine.
Či budú zlepšujúce sa materiálno-technické podmienky v zdravotníckych zariadeniach dostatočným motivujúcim faktorom pre mladých lekárov, je otázne. Väčšina z nich vidí problémy v príprave na atestácie, v návale administratívnej práce a celkovo nedomyslenom systéme práce s mladými lekármi.
Realita
Situáciu otvorene pomenoval v nedávnom rozhovore pre Zdravotnícke noviny prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Nemocnici Ružinov doc. MUDr. Jozef Záhumenský, PhD. „Prijímanie pacientok, vypisovanie chorobopisov, chod klinickej a bežnej tehotenskej ambulancie zabezpečovali iba mladší lekári, starší sa v podstate už starali iba o svoje ,privátne‘ pacientky. Často ma zarážalo, že to tí mladší lekári brali ako normu, dokonca v pohotovostnej službe museli prepúšťať a prijímať pacientky z oddelenia, ktoré mal na starosti starší lekár, pričom zabezpečovali chod pohotovostnej ambulancie a centrálneho príjmu a ďalšieho oddelenia,“ opísal skutočnosti, ktoré ho zarazili po príchode z pražskej nemocnice do Bratislavy.
Bývalý riaditeľ nemocnice MUDr. Peter Ottinger vidí za odchodom mladých lekárov do zahraničia nedostatok príležitostí v našich nemocniciach. „Mladý lekár musí pomerne veľmi dlho robiť ,sluhu‘, ,poskoka‘, kým je k niečomu pripustený. To často nemá ďaleko od šikanovania. Netvrdím, že niečo podobné nie je aj ,vonku‘, ale tam je to inak zaplatené,“ tvrdí.
Dôležitosť faktorov pri výbere pracovného miesta
1. Jasné a jednoznačné podmienky na špecializačnú prípravu
2. Pracovný kolektív
3. Vyváženosť pracovného a osobného času
4. Plat
Dôvody na odmietnutie pracovnej ponuky
1. Nevyhovujúce podmienky na špecializačnú prípravu
2. Absencia možnosti kariérneho a platového postupu
3. Práca nezodpovedajúca vzdelaniu a odboru
4. Zlé medziľudské vzťahy na pracovisku
Dôvody na vycestovanie do zahraničia
1. Lepšie platové podmienky
2. Lepšie životné podmienky
3. Získanie skúseností
4. Širšie možnosti uplatnenia
Podmienky zaradenia do špecializačného štúdia v Česku sú neporovnateľne jednoduchšie
MUDr. Michal Balco nastúpil po ukončení štúdia medicíny v roku 2015 na pľúcne oddelenie Nemocnice na Bulovce v Prahe. Od júla 2016 pracuje na Internej klinike FN Nitra, kde sa pripravuje na atestáciu.
Stotožňujete sa so závermi prieskumu o rozhodujúcich faktoroch pri výbere pracovného miesta?
Myslím si, že všetky z okolností uvedených v prieskume sú pre lekára dôležité, ich poradie však závisí od preferencií jednotlivcov. U mňa osobne sú platové podmienky významné, zaradil by som ich na jedno z prvých miest. Plat však určite nie je jediným kritériom na to, aby bol lekár so svojou prácou, resp. pracoviskom spokojný. Pracovný kolektív je pre mňa zrejme najdôležitejší – veď dobré medziľudské vzťahy na pracovisku sú vo všeobecnosti základným predpokladom, aby vôbec človek chodil do práce s radosťou, no a pre lekára je mimoriadne dôležitá súhra s kolegami, pretože medicína je „tímová hra“. A to isté platí o sestričkách. Je skvelé, keď s lekármi tvoria jednoliaty tím, kde všetko klape tak, ako má. Významné percento respondentov v prieskume uviedlo, že nemá problém obetovať svojej lekárskej profesii viac času na úkor osobného a rodinného života, pre mňa sú však rodina, priatelia a voľnočasové aktivity dôležitou súčasťou života, a myslím si, že je potrebné nájsť vyváženú mieru medzi pracovným a osobným životom.
Ako ste spokojný s podmienkami pre vzdelávanie na terajšom pracovisku?
Podmienky pre špecializačné vzdelávanie, teda atestačná príprava, sú podľa mňa na Slovensku vo všeobecnosti pomerne nepriaznivé. Keďže hneď po skončení štúdia som nastúpil do práce na pľúcne oddelenie v Prahe, môžem to porovnať – už len podmienky zaradenia do špecializačného štúdia v Česku sú neporovnateľne jednoduchšie, spojené s omnoho menšou „byrokraciou“. Mám pocit, že na Slovensku sa špecializačné štúdium lekárom komplikuje veľkým počtom formalít a procedúr. Ale to už je vec v súčasnosti platnej legislatívy. Mať svojho „tútora“, teda staršieho, skúseného atestovaného lekára, ktorý má motiváciu venovať sa mladším kolegom pri ich atestačnej príprave, je samozrejme ideálne. Bohužiaľ, prax v slovenských nemocniciach, pričom moje pracovisko nie je výnimkou, je zvyčajne iná. Starší lekári sú často zavalení prácou, či už je to veľký počet pacientov na ambulancii alebo konziliárne vyšetrenia na iných oddeleniach, niekedy je však prekážkou len prostá neochota a absencia motivácie venovať sa mladším kolegom. Aj u nás v nemocnici sú starší kolegovia, ktorí po vyšetrení všetkých pacientov objednaných na daný deň jednoducho už nemajú ochotu venovať sa mladším lekárom, pomôcť im s manažmentom svojich pacientov. Avšak česť výnimkám – poznám lekárov, ktorí s neobyčajným zápalom dokážu mladších zasvätiť do problematiky, pomôcť im, vždy keď majú čo i len trochu voľného času. Myslím si, že je to nesmierne dôležité – veď kto po nich raz preberie vedenie oddelenia, realizáciu operačných výkonov či starostlivosť o ambulantných pacientov? Jedine tí, ktorých si sami môžu vychovať. Je preto na starších lekároch, aby k tomu zaujali zodpovedný prístup. Často práve na mladých lekároch leží bremeno väčšiny práce s „papiermi“ – príjmy pacientov, denné dekurzy, žiadanky na rôzne vyšetrenia, písanie prepúšťacích správ. Určite by nebolo na škodu, keby boli mladí lekári od tejto práce do istej miery odľahčení a takto získaný čas by venovali naberaniu praktických skúseností pod vedením starších kolegov.
Asociácia nemocníc Slovenska tvrdí, že za to v iste miere môže aj nedostatok lekárov na oddeleniach.
Musím potvrdiť, že nedostatok lekárov je veľkým problémom aj v našej nemocnici. Sú oddelenia, kde každý lekár musí odslúžiť 7 až 8 služieb mesačne pre nízky počet lekárov na pracovisku. A rozhodne to nie sú jednoduché služby, keď máte 24 hodín na starosti 40 či 50 pacientov na lôžkach, plus vyšetrovanie pacientov na pohotovostnej ambulancii. Z tejto pracovnej preťaženosti potom vyplýva aj dlhodobá frustrácia z pracovných podmienok, nedostatku oddychu a voľnočasových aktivít. Samozrejme, ak mladí lekári musia zabezpečovať zdravotnú starostlivosť o hospitalizovaných pacientov, ordinovať im liečbu a rôzne vyšetrenia, ktoré je potrebné aj následne vyhodnocovať, tak skúsenejší atestovaní kolegovia, ktorí sú zasa zodpovední za chod ambulancií či operačné výkony, nemajú dostatok času sa im venovať a odovzdávať im skúsenosti. Obávam sa, že toto je problém značnej časti kliník a oddelení v slovenských nemocniciach.
Na otázku, či chcú po skončení štúdia pracovať v slovenskom zdravotníctve, odpovedalo kladne takmer 80 percent študentov. Pätina medikov teda plánuje odchod do zahraničia. Ako dôvod uvádza lepšie platové podmienky, lepšie životné podmienky v zahraničí a získanie skúseností. Najviac študentov plánuje odchod do ČR a Nemecka, na treťom mieste je Rakúsko. Tretina z nich plánuje maximálne päťročný pobyt v cudzine, no väčšina uvažuje o dlhodobom pôsobení za hranicami.
Budovanie kariéry
Osem z desiatich medikov uviedlo, že je ochotných obetovať významnú časť svojho voľného času v prospech budovania budúcej lekárskej kariéry. V porovnaní s českými študenti je to oveľa viac, tretina medikov v Česku takúto možnosť nepripúšťa.
Študenti, ktorí plánujú ostať po škole na Slovensku, vidia svoju budúcnosť predovšetkým v štátnych nemocniciach. V ambulanciách chce pracovať necelá tretina budúcich lekárov. Preferujú pediatriu, internú medicínu, gynekológiu a pôrodníctvo. Za optimálny nástupný plat považujú sumu v rozpätí od 1 170 do 1 400 eur. Po atestácii očakáva väčšina plat začínajúci sa na sume 1 950 eur, ide o údaj bez služieb, nadčasov a príplatkov. V prípade pôsobenia v zahraničí sú platové očakávania výrazne vyššie.
Perspektíva
Ministerstvo zdravotníctva ohlásilo v snahe zlepšiť podmienky zdravotníkov masívne investície do nemocníc. Obnova sa týka prístrojového vybavenia, nemocničných lôžok, dobudovania klimatizovaných priestorov. „Postupne, systematickými krokmi, sa snažíme vytvoriť také podmienky pre mladých ľudí, aby chceli zostať pracovať na Slovensku. Myslím si, že okrem našej snahy je zároveň takisto dôležité vnútorné presvedčenie, že náš život nie je založený na tom, kde je niečo lepšie, kvalitnejšie a kde sa dá viac zarobiť, ale ľudia by mali mať vo svojom vnútri aj zodpovednosť sami za seba, za svoju krajinu, v ktorej sa narodili, a mali by chcieť prispieť k zlepšeniu podmienok na život pre ľudí v nej,“ prihovorila sa nedávno ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská medikom z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine.
Či budú zlepšujúce sa materiálno-technické podmienky v zdravotníckych zariadeniach dostatočným motivujúcim faktorom pre mladých lekárov, je otázne. Väčšina z nich vidí problémy v príprave na atestácie, v návale administratívnej práce a celkovo nedomyslenom systéme práce s mladými lekármi.
Realita
Situáciu otvorene pomenoval v nedávnom rozhovore pre Zdravotnícke noviny prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Nemocnici Ružinov doc. MUDr. Jozef Záhumenský, PhD. „Prijímanie pacientok, vypisovanie chorobopisov, chod klinickej a bežnej tehotenskej ambulancie zabezpečovali iba mladší lekári, starší sa v podstate už starali iba o svoje ,privátne‘ pacientky. Často ma zarážalo, že to tí mladší lekári brali ako normu, dokonca v pohotovostnej službe museli prepúšťať a prijímať pacientky z oddelenia, ktoré mal na starosti starší lekár, pričom zabezpečovali chod pohotovostnej ambulancie a centrálneho príjmu a ďalšieho oddelenia,“ opísal skutočnosti, ktoré ho zarazili po príchode z pražskej nemocnice do Bratislavy.
Bývalý riaditeľ nemocnice MUDr. Peter Ottinger vidí za odchodom mladých lekárov do zahraničia nedostatok príležitostí v našich nemocniciach. „Mladý lekár musí pomerne veľmi dlho robiť ,sluhu‘, ,poskoka‘, kým je k niečomu pripustený. To často nemá ďaleko od šikanovania. Netvrdím, že niečo podobné nie je aj ,vonku‘, ale tam je to inak zaplatené,“ tvrdí.
Dôležitosť faktorov pri výbere pracovného miesta
1. Jasné a jednoznačné podmienky na špecializačnú prípravu
2. Pracovný kolektív
3. Vyváženosť pracovného a osobného času
4. Plat
Dôvody na odmietnutie pracovnej ponuky
1. Nevyhovujúce podmienky na špecializačnú prípravu
2. Absencia možnosti kariérneho a platového postupu
3. Práca nezodpovedajúca vzdelaniu a odboru
4. Zlé medziľudské vzťahy na pracovisku
Dôvody na vycestovanie do zahraničia
1. Lepšie platové podmienky
2. Lepšie životné podmienky
3. Získanie skúseností
4. Širšie možnosti uplatnenia
Podmienky zaradenia do špecializačného štúdia v Česku sú neporovnateľne jednoduchšie
MUDr. Michal Balco nastúpil po ukončení štúdia medicíny v roku 2015 na pľúcne oddelenie Nemocnice na Bulovce v Prahe. Od júla 2016 pracuje na Internej klinike FN Nitra, kde sa pripravuje na atestáciu.
Stotožňujete sa so závermi prieskumu o rozhodujúcich faktoroch pri výbere pracovného miesta?
Myslím si, že všetky z okolností uvedených v prieskume sú pre lekára dôležité, ich poradie však závisí od preferencií jednotlivcov. U mňa osobne sú platové podmienky významné, zaradil by som ich na jedno z prvých miest. Plat však určite nie je jediným kritériom na to, aby bol lekár so svojou prácou, resp. pracoviskom spokojný. Pracovný kolektív je pre mňa zrejme najdôležitejší – veď dobré medziľudské vzťahy na pracovisku sú vo všeobecnosti základným predpokladom, aby vôbec človek chodil do práce s radosťou, no a pre lekára je mimoriadne dôležitá súhra s kolegami, pretože medicína je „tímová hra“. A to isté platí o sestričkách. Je skvelé, keď s lekármi tvoria jednoliaty tím, kde všetko klape tak, ako má. Významné percento respondentov v prieskume uviedlo, že nemá problém obetovať svojej lekárskej profesii viac času na úkor osobného a rodinného života, pre mňa sú však rodina, priatelia a voľnočasové aktivity dôležitou súčasťou života, a myslím si, že je potrebné nájsť vyváženú mieru medzi pracovným a osobným životom.
Ako ste spokojný s podmienkami pre vzdelávanie na terajšom pracovisku?
Podmienky pre špecializačné vzdelávanie, teda atestačná príprava, sú podľa mňa na Slovensku vo všeobecnosti pomerne nepriaznivé. Keďže hneď po skončení štúdia som nastúpil do práce na pľúcne oddelenie v Prahe, môžem to porovnať – už len podmienky zaradenia do špecializačného štúdia v Česku sú neporovnateľne jednoduchšie, spojené s omnoho menšou „byrokraciou“. Mám pocit, že na Slovensku sa špecializačné štúdium lekárom komplikuje veľkým počtom formalít a procedúr. Ale to už je vec v súčasnosti platnej legislatívy. Mať svojho „tútora“, teda staršieho, skúseného atestovaného lekára, ktorý má motiváciu venovať sa mladším kolegom pri ich atestačnej príprave, je samozrejme ideálne. Bohužiaľ, prax v slovenských nemocniciach, pričom moje pracovisko nie je výnimkou, je zvyčajne iná. Starší lekári sú často zavalení prácou, či už je to veľký počet pacientov na ambulancii alebo konziliárne vyšetrenia na iných oddeleniach, niekedy je však prekážkou len prostá neochota a absencia motivácie venovať sa mladším kolegom. Aj u nás v nemocnici sú starší kolegovia, ktorí po vyšetrení všetkých pacientov objednaných na daný deň jednoducho už nemajú ochotu venovať sa mladším lekárom, pomôcť im s manažmentom svojich pacientov. Avšak česť výnimkám – poznám lekárov, ktorí s neobyčajným zápalom dokážu mladších zasvätiť do problematiky, pomôcť im, vždy keď majú čo i len trochu voľného času. Myslím si, že je to nesmierne dôležité – veď kto po nich raz preberie vedenie oddelenia, realizáciu operačných výkonov či starostlivosť o ambulantných pacientov? Jedine tí, ktorých si sami môžu vychovať. Je preto na starších lekároch, aby k tomu zaujali zodpovedný prístup. Často práve na mladých lekároch leží bremeno väčšiny práce s „papiermi“ – príjmy pacientov, denné dekurzy, žiadanky na rôzne vyšetrenia, písanie prepúšťacích správ. Určite by nebolo na škodu, keby boli mladí lekári od tejto práce do istej miery odľahčení a takto získaný čas by venovali naberaniu praktických skúseností pod vedením starších kolegov.
Asociácia nemocníc Slovenska tvrdí, že za to v iste miere môže aj nedostatok lekárov na oddeleniach.
Musím potvrdiť, že nedostatok lekárov je veľkým problémom aj v našej nemocnici. Sú oddelenia, kde každý lekár musí odslúžiť 7 až 8 služieb mesačne pre nízky počet lekárov na pracovisku. A rozhodne to nie sú jednoduché služby, keď máte 24 hodín na starosti 40 či 50 pacientov na lôžkach, plus vyšetrovanie pacientov na pohotovostnej ambulancii. Z tejto pracovnej preťaženosti potom vyplýva aj dlhodobá frustrácia z pracovných podmienok, nedostatku oddychu a voľnočasových aktivít. Samozrejme, ak mladí lekári musia zabezpečovať zdravotnú starostlivosť o hospitalizovaných pacientov, ordinovať im liečbu a rôzne vyšetrenia, ktoré je potrebné aj následne vyhodnocovať, tak skúsenejší atestovaní kolegovia, ktorí sú zasa zodpovední za chod ambulancií či operačné výkony, nemajú dostatok času sa im venovať a odovzdávať im skúsenosti. Obávam sa, že toto je problém značnej časti kliník a oddelení v slovenských nemocniciach.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Monika Toporcerová
Foto:
archív
Monika Toporcerová