Začiatkom septembra zaevidovali prvú obeť v Chorvátsku. Muž podľahol západonílskej horúčke. V krajine evidujú už takmer 30 nakazených. Niekoľko prípadov úmrtí na západonílsku horúčku zaznamenali v Chorvátsku už aj v predchádzajúcich rokoch. Vírus sa šíri počas letnej sezóny v čase zvýšeného výskytu komárov, ktoré ho prenášajú.
Prenos
Zdrojom tohto vírusu, ktorý prvý raz zaznamenali v roku 1937 v africkej Ugande a v roku 1950 spôsobil vôbec prvú epidémiu v Egypte, sú nezriedka divožijúce vtáky. Z nich ho komáre rodu culex prenášajú i na ľudí. V období, keď pribúda komárov – obvykle od druhej polovice júla do septembra – sa zvyšuje aj počet takýchto ochorení.
Ochorenie spôsobuje vírus označovaný ako západonílsky vírus. Inkubačná lehota sa pohybuje od troch do 14 dní. Najviac ohrozenými skupinami populácie sú ľudia skôr narodení, ako aj osoby chronicky choré a so slabšou imunitou. Vírus môže deťom, starším osobám a ľuďom s oslabeným imunitným systémom spôsobiť encefalitídu či meningitídu. Pri závažnom ochorení hrozí u rizikových pacientov i smrť. U zdravých osôb choroba často vyvolá len príznaky pripomínajúce chrípku.
Výskyt ochorenia hlásili v tomto roku aj z Grécka, Kosova, Maďarska, Rumunska či Talianska.
Česko
Po rokoch sa objavila západonílska horúčka aj v Česku. Zdravotný ústav so sídlom v Ostrave čaká ešte na výsledky druhého testu, avšak prvé testovanie nákazu potvrdilo. Muž nakazený v Grécku leží v nemocnici v Prahe. Informovala o tom vedúca Národného referenčného laboratória pre arbovírusy Hana Zelená. Ostravský zdravotný ústav je jediným pracoviskom v krajine, ktoré je schopné spoľahlivo uvedenú nákazu potvrdiť.
Podľa H. Zelenej sa muž v auguste vrátil z Grécka a po ťažkostiach bol hospitalizovaný na infekčnej klinike Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe-Střešoviciach. „Jeho stav sa zhoršil, dostal zápal mozgových blán, zaznamenala sa aj prechodná porucha vedomia. Poslali nám potom vzorku na vyšetrenie, konkrétne krv a moč, a z toho sme potvrdili, že ide o západonílsku horúčku,“ zhrnula H. Zelená. Zdravotný ústav už v minulosti niekoľko importovaných prípadov tejto horúčky potvrdil. Aktuálny prípad je však prvý po niekoľkých rokoch.
U nakazeného pacienta sa prvotné testovanie vykonávalo v Prahe, do Ostravy sa vzorky posielali na potvrdenie. U chorého sa realizuje test na dôkaz protilátok aj priamy dôkaz, keď sa priamo preukazuje vírus.
„U tohto pacienta sme to zatiaľ potvrdili priamym dôkazom, pretože neutralizačný test, ktorý potvrdzuje protilátky, trvá dlho. To je metóda, ktorá trvá týždeň a nedá sa to urýchliť. Teraz ten test prebieha a bude sa vyhodnocovať až budúci týždeň, ale predpokladám, že vyjde pozitívny, pretože už sme to potvrdili priamym dôkazom, ktorý je tiež jednoznačným dôkazom infekcie,“ priblížila H. Zelená.
Ďalej poukázala na to, že v Česku sa zatiaľ objavili len importované prípady, čo znamená, že sa pacienti nakazili mimo republiky. Podľa nej je však vírus opakovane objavovaný aj v tuzemsku u komárov, vtákov a dokonca aj koní. Epidemiológovia preto očakávajú, kedy sa nakazí niekto priamo v tuzemsku.
Výskyt západonílskej horúčky (ZH)
4. septembra 2018– Evidovaná prvá obeť ZH tento rok v Chorvátsku, kde je celkovo 26 nakazených. Väčšina z nich sa infikovala v priebehu leta prevažne na chorvátskom severozápade a východe.
29. augusta 2018– V Grécku už zaznamenaných 16 tohtoročných obetí horúčky. Podľa gréckeho ministerstva zdravotníctva sa vírusom vyvolávajúcim ZH infikovalo ďalších 96 osôb. Počet reálne infikovaných môže byť však podľa odborníkov aj vyšší. Na 21 sa zvýšil počet obetí v Srbsku.
21. augusta 2018– V Maďarsku sa vírusom ZH nakazilo 16 ľudí. Ide o najvyšší počet v danom období v rámci EÚ.
8. októbra 2014– Osem ľudí zomrelo v tom roku v Srbsku na následky ochorení spôsobených západonílskym vírusom, ktorým sa s určitosťou infikovalo 51 a podľa predpokladov aj ďalších 18 osôb v krajine.
12. septembra 2013– Dvadsať ľudí zomrelo na západonílsky vírus v Srbsku. Ďalších 177 prípadov bolo hlásených.
8. septembra 2012– V Chorvátsku diagnostikovali prvý prípad ZH u človeka, ktorý sa nakazil počas návštevy severosrbskej provincie Vojvodina. Vo Vojvodine zaznamenali niekoľko prípadov tohto ochorenia. Začiatkom septembra v Srbsku na následky ZH zomrelo niekoľko ľudí.
23. augusta 2012– Celkovo 59 prípadov ZH sa podľa ECDC vyskytlo u ľudí v krajinách EÚ. V krajinách susediacich so Slovenskom to bolo 97 prípadov. Ako informoval ÚVZ SR 24. augusta 2012, najviac ochorení bolo hlásených z Ruska (91) a Grécka (57). V Grécku sa vyskytlo 57 prípadov ochorení, z toho tri prípady sa skončili úmrtím. V Taliansku zaznamenali jeden prípad ochorenia. V Rumunsku sa takisto vyskytol jeden prípad ochorenia.
22. augusta 2012– Vírusovým ochorením trpelo v USA 1 118 ľudí, 41 osôb zomrelo.
10. augusta 2010– Podľa gréckeho ministerstva zdravotníctva dvaja ľudia zomreli a 14 ochorelo na ZH.
Prenos
Zdrojom tohto vírusu, ktorý prvý raz zaznamenali v roku 1937 v africkej Ugande a v roku 1950 spôsobil vôbec prvú epidémiu v Egypte, sú nezriedka divožijúce vtáky. Z nich ho komáre rodu culex prenášajú i na ľudí. V období, keď pribúda komárov – obvykle od druhej polovice júla do septembra – sa zvyšuje aj počet takýchto ochorení.
Ochorenie spôsobuje vírus označovaný ako západonílsky vírus. Inkubačná lehota sa pohybuje od troch do 14 dní. Najviac ohrozenými skupinami populácie sú ľudia skôr narodení, ako aj osoby chronicky choré a so slabšou imunitou. Vírus môže deťom, starším osobám a ľuďom s oslabeným imunitným systémom spôsobiť encefalitídu či meningitídu. Pri závažnom ochorení hrozí u rizikových pacientov i smrť. U zdravých osôb choroba často vyvolá len príznaky pripomínajúce chrípku.
Výskyt ochorenia hlásili v tomto roku aj z Grécka, Kosova, Maďarska, Rumunska či Talianska.
Česko
Po rokoch sa objavila západonílska horúčka aj v Česku. Zdravotný ústav so sídlom v Ostrave čaká ešte na výsledky druhého testu, avšak prvé testovanie nákazu potvrdilo. Muž nakazený v Grécku leží v nemocnici v Prahe. Informovala o tom vedúca Národného referenčného laboratória pre arbovírusy Hana Zelená. Ostravský zdravotný ústav je jediným pracoviskom v krajine, ktoré je schopné spoľahlivo uvedenú nákazu potvrdiť.
Podľa H. Zelenej sa muž v auguste vrátil z Grécka a po ťažkostiach bol hospitalizovaný na infekčnej klinike Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe-Střešoviciach. „Jeho stav sa zhoršil, dostal zápal mozgových blán, zaznamenala sa aj prechodná porucha vedomia. Poslali nám potom vzorku na vyšetrenie, konkrétne krv a moč, a z toho sme potvrdili, že ide o západonílsku horúčku,“ zhrnula H. Zelená. Zdravotný ústav už v minulosti niekoľko importovaných prípadov tejto horúčky potvrdil. Aktuálny prípad je však prvý po niekoľkých rokoch.
U nakazeného pacienta sa prvotné testovanie vykonávalo v Prahe, do Ostravy sa vzorky posielali na potvrdenie. U chorého sa realizuje test na dôkaz protilátok aj priamy dôkaz, keď sa priamo preukazuje vírus.
„U tohto pacienta sme to zatiaľ potvrdili priamym dôkazom, pretože neutralizačný test, ktorý potvrdzuje protilátky, trvá dlho. To je metóda, ktorá trvá týždeň a nedá sa to urýchliť. Teraz ten test prebieha a bude sa vyhodnocovať až budúci týždeň, ale predpokladám, že vyjde pozitívny, pretože už sme to potvrdili priamym dôkazom, ktorý je tiež jednoznačným dôkazom infekcie,“ priblížila H. Zelená.
Ďalej poukázala na to, že v Česku sa zatiaľ objavili len importované prípady, čo znamená, že sa pacienti nakazili mimo republiky. Podľa nej je však vírus opakovane objavovaný aj v tuzemsku u komárov, vtákov a dokonca aj koní. Epidemiológovia preto očakávajú, kedy sa nakazí niekto priamo v tuzemsku.
Výskyt západonílskej horúčky (ZH)
4. septembra 2018– Evidovaná prvá obeť ZH tento rok v Chorvátsku, kde je celkovo 26 nakazených. Väčšina z nich sa infikovala v priebehu leta prevažne na chorvátskom severozápade a východe.
29. augusta 2018– V Grécku už zaznamenaných 16 tohtoročných obetí horúčky. Podľa gréckeho ministerstva zdravotníctva sa vírusom vyvolávajúcim ZH infikovalo ďalších 96 osôb. Počet reálne infikovaných môže byť však podľa odborníkov aj vyšší. Na 21 sa zvýšil počet obetí v Srbsku.
21. augusta 2018– V Maďarsku sa vírusom ZH nakazilo 16 ľudí. Ide o najvyšší počet v danom období v rámci EÚ.
8. októbra 2014– Osem ľudí zomrelo v tom roku v Srbsku na následky ochorení spôsobených západonílskym vírusom, ktorým sa s určitosťou infikovalo 51 a podľa predpokladov aj ďalších 18 osôb v krajine.
12. septembra 2013– Dvadsať ľudí zomrelo na západonílsky vírus v Srbsku. Ďalších 177 prípadov bolo hlásených.
8. septembra 2012– V Chorvátsku diagnostikovali prvý prípad ZH u človeka, ktorý sa nakazil počas návštevy severosrbskej provincie Vojvodina. Vo Vojvodine zaznamenali niekoľko prípadov tohto ochorenia. Začiatkom septembra v Srbsku na následky ZH zomrelo niekoľko ľudí.
23. augusta 2012– Celkovo 59 prípadov ZH sa podľa ECDC vyskytlo u ľudí v krajinách EÚ. V krajinách susediacich so Slovenskom to bolo 97 prípadov. Ako informoval ÚVZ SR 24. augusta 2012, najviac ochorení bolo hlásených z Ruska (91) a Grécka (57). V Grécku sa vyskytlo 57 prípadov ochorení, z toho tri prípady sa skončili úmrtím. V Taliansku zaznamenali jeden prípad ochorenia. V Rumunsku sa takisto vyskytol jeden prípad ochorenia.
22. augusta 2012– Vírusovým ochorením trpelo v USA 1 118 ľudí, 41 osôb zomrelo.
10. augusta 2010– Podľa gréckeho ministerstva zdravotníctva dvaja ľudia zomreli a 14 ochorelo na ZH.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová, ZdN