Operuje sa v nej viac ako 150 rokov, vyšla z nej najstaršia i najlepšia generácia lekárov u nás a dodnes v nej cítiť ducha medicínskeho vzdelávania. Aj takto sa dá opísať jedna z najväčších a najmodernejších nemocníc v niekdajšom Uhorsku, Nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici v Bratislave.
„S výstavbou nemocnice sa začalo v roku 1857, dokončená bola už v roku 1860 a v roku 1864 sa dala do užívania,“ uviedol Pavol Paškevič z odboru správy, ktorý v nemocnici prežil väčšinu svojho profesného života. Ako pacient v nej však ležal iba za mladi s herniou. Vysvetlil, že nemocnica pôvodne niesla názov Krajinská všeobecná nemocnica a v čase svojho vzniku patrila medzi najväčšie v Uhorsku.
„Prvý bol postavený nemocničný pavilón CH, kde najskôr fungovali interná a chirurgia. Vtedajšiemu riaditeľovi sa ako vôbec prvému podarilo zohnať röntgen,“ povedal Pavol Paškevič. Taktiež si pamätá ako sa v 90. rokoch robila štúdia zameraná na rekonštrukciu celého objektu. „V tom čase vychádzala obnova pavilónu CH na asi tri miliardy korún,“ dodal P. Paškevič.
Duch školy
Nemocnica bola už od začiatku zameraná na výchovu lekárov podľa moderných požiadaviek. Primár I. neurologickej kliniky LF UK a UNB MUDr. Juraj Štofko, PhD., pôsobí v nemocnici na Mickiewiczovej ulici už od roku 1977. Nastúpil na kliniku významného slovenského neurológa profesora Daniela Bartka.
„Dizajnovo bola neurológia vždy vodítkom, pretože profesor Bartko bol estét, tanečník a výborný manažér. Tí, ktorí sme ho poznali sme to po ňom zdedili,“ povedal J. Štofko. Poukázal tiež na skutočnosť, že vzhľad nemocnice zostáva už roky nemenný.
„Zmenila sa však chirurgia. Prelomovým obdobím je rok 2008. S prednostom kliniky, profesorom Petrom Turčánim sme v priestoroch bývalej očnej kliniky, ktorá sa neskôr presunula do Ružinova, vybudovali špičkovú jednotku intenzívnej starostlivosti, moderné diagnostické zariadenia, napríklad angiograf, a ambulancie“ priblížil J. Štofko.
Nemocnica mala podľa neho pôvodne 259 lôžok. „V roku 1896 sa dobudoval ďalší trakt, a z nemocnice na Mickiewiczovej ulici sa stala v tom čase najväčšia nemocnica v Uhorsku s 396 lôžkami,“ dodal J. Štofko. Ako povedal, v roku 1915 tu bola založená pobočka peštianskej Alžbetínskej univerzity.
„Za Česko-Slovenska, všetci lekári, ktorí tu pôsobili, boli Nemci, zopár Maďarov a jeden Slovák. Po vyhlásení Československej republiky museli však odísť,“ ozrejmil J. Štofko. V roku 1919 prišla na Mickiewiczovu ulicu skupina deviatich lekárov združených okolo prof. MUDr. Kristiána Hyneka, hlavného iniciátora myšlienky založenia Univerzity Komenského a jej prvého rektora. Bol taktiež priekopníkom klasickej röntgenológie a nových diagnostických postupov v internistických odboroch. „V roku 1919 sa založila Československá štátna univerzita, jej prvá fakulta bola lekárska, a práve na Mickiewiczovej ulici,“ doplnil J. Štofko.
Zdôraznil, že v priestoroch nemocnice dodnes cítiť ducha školy. „Tu vznikla medicína na Slovensku. Sme tu ako jedna rodina a máme medzi sebou silné priateľské vzťahy. Taktiež sme jedinou nemocnicou, ktorá má priestory na výučbu i výskumné laboratóriá,“ zhrnul J. Štofko. Spoločne s profesorom Turčánim zohnali sponzorov na obnovu neurologickej kliniky. Keď sme prešli jej dverami, akoby sme sa ocitli v inej dimenzii. Moderne zrekronštruované priestory v nás vyvolávali dojem, že sme doma na návšteve a nie v nemocnici.
Významná historická aj architektonická hodnota
Podľa historických prameňov, ktoré nám poskytlo vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB), nemocnicu na Mickiewiczovej ulici zriadilo hlavné mesto v 2. polovici 19. storočia podľa vzoru nemocníc v iných európskych mestách. V rokoch 1900 až 1920 sa k pôvodnému nemocničnému pavilónu CH, pridávali ďalšie pavilóny A, F, G, H, K a prosektúra J, ktoré boli obmenou architektonického štýlu starej budovy nemocnice. V 2. (medzivojnovej) etape dostavieb prenikol do zástavby funkcionalizmus, a to najmä budovou pavilónu C, D, E od Klementa Šilingera a budovou vrátnice.
Hlavnou budovou nemocničného areálu je pritom až dodnes práve pavilón CH. Tento objekt je podľa pamiatkárov nositeľom najmä historickej hodnoty, pretože hovoríme o vôbec prvej budove tzv. Krajinskej nemocnice. Pramene hovoria, že táto nemocnica patrila k najdokonalejšie vybaveným nemocniciam v Uhorsku a neskôr aj na Slovensku. Pavilón CH má taktiež významnú architektonickú hodnotu.
Budovu Krajinskej nemocnice totiž postavil podľa vlastného projektu s rodinnou stavebnou firmou príslušník vtedy už tretej generácie bratislavskej staviteľskej rodiny Feiglerovcov, architekt Ignác Feigler ml. V Nemecku sa zoznámil s novým štýlom začínajúceho romantizmu (oblúčkovým štýlom – Rundbogenstil), a práve ten uplatnil na budove Krajinskej nemocnice. Podľa historických dokumentov, jej predlohou bola pravdepodobne Štátna knižnica (Landesbibliothek) v Mníchove.
Štátna nemocnica
Nemocničný pavilón CH predstavuje mohutný trojkrídlový blok so západnou fasádou orientovanou do nádvoria nemocnice, s bočnými krídlami do Radlinského a Mickiewiczovej ulice a východnou fasádou otočenou smerom k nemocničnému parku. Na hlavnej atike východnej fasády bol pôvodne nápis „Országos kӧzkórház“ a znak v kartuši. Po zvniku 1. ČSR zmenili nápis na „Štátna nemocnica“ a v kartuši umiestnili reliéfny štátny znak Československej republiky.
Ako sa uvádza v historických prameňoch, na zvýšenom prízemí bola vtedy kancelária riaditeľa, správcu, prijímacia kancelária a vyšetrovňa. V strednom krídle vybiehajúcom do dvora slúžila pacientom nemocničná kaplnka. Dodnes tvorí neodmysliteľnú a charakteristickú súčasť nemocnice, avšak už iba ako pamiatka.
Izby na prízemí hlavného krídla sa pôvodne využívali pre duševne chorých. Medzi oddeleniami bol aj byt riaditeľa, správcu, dvoch pridelených úradníkov a nemocničné izby chirurgického oddelenia, neskôr internej kliniky. Pri vstupe do stredného krídla pavilónu nám takmer dych vyrazilo zachované nádherné hlavné schodisko s ozdobným liatinovým zábradlím.
Na prvom poschodí zas našu pozornosť upútali zachované pôvodné okenné výplne s kovaniami a s medziokennými mrežami. Neodmysliteľnou súčasťou chirurgie na Mickiewiczovej ulici bol aj prof. MUDr. Stanislav Kostlivý, Dr.h.c., ktorý pôsobil v rokoch 1920 až 1940 ako prednosta chirurgickej kliniky LF UK a vychoval generácie výborných slovenských chirurgov. Aj tento rok sa začiatkom decembra konal známy medzinárodný kongres 69. Chirurgický deň Kostlivého.
Žiaden MASH
Historická všeobecná nemocnica na Mickiewiczovej ulici v Bratislave získala viaceré vedecké prvenstvá. Ako prvá v Uhorsku zriadila röntgenologické a rádiologické pracovisko. Vynikala tiež v odbore chirurgie, v ortopédii a moderných metódach liečby duševných chorôb, v gynekologicko-pôrodnickej praxi či v detskom lekárstve.
Ako uvádzajú historické pramene, Krajinská všeobecná nemocnica (po roku 1919 Štátna nemocnica) mala od počiatku ambíciu stať sa významnou zdravotníckou ustanovizňou, čo sa jej aj podarilo. Nemocnica je medzi domácimi známa tiež svojimi protiatómovými krytmi, ktoré v súčasnosti predstavujú skôr podzemné priestory bez funkčnosti.
„Medici zvykli šíriť medzi sebou fámy, že sú v nich nachystané operačné sály, ako v poľnej nemocnici MASH, pre prípad vojny. Nie je to však pravda,“ upresnil P. Paškevič. Podľa neho mohli naposledy ako protiatómové kryty fungovať v 60. rokoch minulého storočia.
Jedinečná dokumentácia vývoja nemocníc
Kapacita nemocnice bola vo vtedajšom Uhorsku výnimočná. Umožňovala lekárske ošetrenie či hospitalizovanie tisícov pacientov ročne. Avšak v roku 1900 veľkosť nepostačovala, aj preto sa začalo s výstavbou ďalších pavilónov. V tom istom roku bol zriadený prvý prakticky použiteľný rӧntgen na území Uhorska. Postavili taktiež pavilón pre infekčné choroby (K) a prosektúru s obradnou miestnosťou (J).
Keďže chirurgické oddelenie hlavnej budovy začalo byť primalé, v roku 1904 sa začalo so stavbou nového chirurgického pavilónu (A). O päť rokov neskôr boli vo dvore postavené nové pavilóny pre duševne chorých (F a G). Týmito stavbami sa značne zvýšila kapacita nemocnice na 800 lôžok. Po vzniku Alžbetínskej univerzity v Bratislave sa nemocnica stala univerzitnou a slúžila pre potreby výuky a lekárskej praxe študentov.
Do roku 1918 bola nemocnica dobudovaná už ako fakultná. Od roku 1920 (vtedy ako Československá štátna univerzitná nemocnica, skrátene nazývaná štátna nemocnica) bola zariadením novovzniknutej Lekárskej fakulty Univerzity J. A. Komenského. Počas 20. rokov 20. storočia boli dobudované niektoré kliniky, ktoré zatiaľ neexistovali, napríklad zubná, nosno-krčná či propedeutická klinika. Niektoré špecializované pracoviská (kliniky) boli premiestnené do iných priestorov v rámci Bratislavy i mimo nej.
Začiatkom roka 1939 mala nemocnica 14 kliník a 5 filiálok v rámci Bratislavy a v Pezinku (Ústav pre duševne chorých). Na vonkajšie kliniky, ktoré nemocnici patrili si spomenul aj Pavol Paškevič. V roku 1924 získala nemocnica bývalé kúpele na Hlbokej ulici v Bratislave, ktoré prebudovala na ortopédiu. Dnes na tomto mieste stojí hotel. „Na Zochovej ulici zas bola pôrodnica, ušné, krčné,“ dodal. Kliniky sa postupne predávali a v roku 2005 sa bratislavské nemocnice spojili do jednej UNB.
Areál nemocnice vymedzený ulicami Radlinského, Mickiewiczova, Americké a Floriánske námestie v rozsahu deviatich stavieb, ohradný múr a sadovnícka úprava areálu je nositeľom historickej, architektonickej a urbanistickej pamiatkovej hodnoty. Pamiatkový prínos objektov a história celej Nemocnice Staré Mesto svojim nadregionálnym významom sú jedinečnou dokumentáciou vývoja nemocníc a zdravotníckej starostlivosti na Slovensku.
Etapy stavebno-historického vývoja areálu nemocnice
1. Etapa – 1857 až 1864: výstavba Krajinskej nemocnice podľa projektu Ignáca Feiglera ml. (pavilón CH) v tzv. Rundbogenstyle
2. Etapa – 1910 až 1920: rozšírenie kapacít nemocnice, stavba ďalších budov po obvode areálu – pavilóny A, F, G, H, K a prosektúra (J) v obmenách architektonického štýlu hlavnej budovy
3. Etapa – 1920 až 1930: stavba vrátnice a polyfunkčného objektu pavilónov C, D, E (arch. K. Šilinger) v duchu medzivojnového funkcionalizmu
„S výstavbou nemocnice sa začalo v roku 1857, dokončená bola už v roku 1860 a v roku 1864 sa dala do užívania,“ uviedol Pavol Paškevič z odboru správy, ktorý v nemocnici prežil väčšinu svojho profesného života. Ako pacient v nej však ležal iba za mladi s herniou. Vysvetlil, že nemocnica pôvodne niesla názov Krajinská všeobecná nemocnica a v čase svojho vzniku patrila medzi najväčšie v Uhorsku.
„Prvý bol postavený nemocničný pavilón CH, kde najskôr fungovali interná a chirurgia. Vtedajšiemu riaditeľovi sa ako vôbec prvému podarilo zohnať röntgen,“ povedal Pavol Paškevič. Taktiež si pamätá ako sa v 90. rokoch robila štúdia zameraná na rekonštrukciu celého objektu. „V tom čase vychádzala obnova pavilónu CH na asi tri miliardy korún,“ dodal P. Paškevič.
Duch školy
Nemocnica bola už od začiatku zameraná na výchovu lekárov podľa moderných požiadaviek. Primár I. neurologickej kliniky LF UK a UNB MUDr. Juraj Štofko, PhD., pôsobí v nemocnici na Mickiewiczovej ulici už od roku 1977. Nastúpil na kliniku významného slovenského neurológa profesora Daniela Bartka.
„Dizajnovo bola neurológia vždy vodítkom, pretože profesor Bartko bol estét, tanečník a výborný manažér. Tí, ktorí sme ho poznali sme to po ňom zdedili,“ povedal J. Štofko. Poukázal tiež na skutočnosť, že vzhľad nemocnice zostáva už roky nemenný.
„Zmenila sa však chirurgia. Prelomovým obdobím je rok 2008. S prednostom kliniky, profesorom Petrom Turčánim sme v priestoroch bývalej očnej kliniky, ktorá sa neskôr presunula do Ružinova, vybudovali špičkovú jednotku intenzívnej starostlivosti, moderné diagnostické zariadenia, napríklad angiograf, a ambulancie“ priblížil J. Štofko.
Nemocnica mala podľa neho pôvodne 259 lôžok. „V roku 1896 sa dobudoval ďalší trakt, a z nemocnice na Mickiewiczovej ulici sa stala v tom čase najväčšia nemocnica v Uhorsku s 396 lôžkami,“ dodal J. Štofko. Ako povedal, v roku 1915 tu bola založená pobočka peštianskej Alžbetínskej univerzity.
„Za Česko-Slovenska, všetci lekári, ktorí tu pôsobili, boli Nemci, zopár Maďarov a jeden Slovák. Po vyhlásení Československej republiky museli však odísť,“ ozrejmil J. Štofko. V roku 1919 prišla na Mickiewiczovu ulicu skupina deviatich lekárov združených okolo prof. MUDr. Kristiána Hyneka, hlavného iniciátora myšlienky založenia Univerzity Komenského a jej prvého rektora. Bol taktiež priekopníkom klasickej röntgenológie a nových diagnostických postupov v internistických odboroch. „V roku 1919 sa založila Československá štátna univerzita, jej prvá fakulta bola lekárska, a práve na Mickiewiczovej ulici,“ doplnil J. Štofko.
Zdôraznil, že v priestoroch nemocnice dodnes cítiť ducha školy. „Tu vznikla medicína na Slovensku. Sme tu ako jedna rodina a máme medzi sebou silné priateľské vzťahy. Taktiež sme jedinou nemocnicou, ktorá má priestory na výučbu i výskumné laboratóriá,“ zhrnul J. Štofko. Spoločne s profesorom Turčánim zohnali sponzorov na obnovu neurologickej kliniky. Keď sme prešli jej dverami, akoby sme sa ocitli v inej dimenzii. Moderne zrekronštruované priestory v nás vyvolávali dojem, že sme doma na návšteve a nie v nemocnici.
Významná historická aj architektonická hodnota
Podľa historických prameňov, ktoré nám poskytlo vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB), nemocnicu na Mickiewiczovej ulici zriadilo hlavné mesto v 2. polovici 19. storočia podľa vzoru nemocníc v iných európskych mestách. V rokoch 1900 až 1920 sa k pôvodnému nemocničnému pavilónu CH, pridávali ďalšie pavilóny A, F, G, H, K a prosektúra J, ktoré boli obmenou architektonického štýlu starej budovy nemocnice. V 2. (medzivojnovej) etape dostavieb prenikol do zástavby funkcionalizmus, a to najmä budovou pavilónu C, D, E od Klementa Šilingera a budovou vrátnice.
Hlavnou budovou nemocničného areálu je pritom až dodnes práve pavilón CH. Tento objekt je podľa pamiatkárov nositeľom najmä historickej hodnoty, pretože hovoríme o vôbec prvej budove tzv. Krajinskej nemocnice. Pramene hovoria, že táto nemocnica patrila k najdokonalejšie vybaveným nemocniciam v Uhorsku a neskôr aj na Slovensku. Pavilón CH má taktiež významnú architektonickú hodnotu.
Budovu Krajinskej nemocnice totiž postavil podľa vlastného projektu s rodinnou stavebnou firmou príslušník vtedy už tretej generácie bratislavskej staviteľskej rodiny Feiglerovcov, architekt Ignác Feigler ml. V Nemecku sa zoznámil s novým štýlom začínajúceho romantizmu (oblúčkovým štýlom – Rundbogenstil), a práve ten uplatnil na budove Krajinskej nemocnice. Podľa historických dokumentov, jej predlohou bola pravdepodobne Štátna knižnica (Landesbibliothek) v Mníchove.
Štátna nemocnica
Nemocničný pavilón CH predstavuje mohutný trojkrídlový blok so západnou fasádou orientovanou do nádvoria nemocnice, s bočnými krídlami do Radlinského a Mickiewiczovej ulice a východnou fasádou otočenou smerom k nemocničnému parku. Na hlavnej atike východnej fasády bol pôvodne nápis „Országos kӧzkórház“ a znak v kartuši. Po zvniku 1. ČSR zmenili nápis na „Štátna nemocnica“ a v kartuši umiestnili reliéfny štátny znak Československej republiky.
Ako sa uvádza v historických prameňoch, na zvýšenom prízemí bola vtedy kancelária riaditeľa, správcu, prijímacia kancelária a vyšetrovňa. V strednom krídle vybiehajúcom do dvora slúžila pacientom nemocničná kaplnka. Dodnes tvorí neodmysliteľnú a charakteristickú súčasť nemocnice, avšak už iba ako pamiatka.
Izby na prízemí hlavného krídla sa pôvodne využívali pre duševne chorých. Medzi oddeleniami bol aj byt riaditeľa, správcu, dvoch pridelených úradníkov a nemocničné izby chirurgického oddelenia, neskôr internej kliniky. Pri vstupe do stredného krídla pavilónu nám takmer dych vyrazilo zachované nádherné hlavné schodisko s ozdobným liatinovým zábradlím.
Na prvom poschodí zas našu pozornosť upútali zachované pôvodné okenné výplne s kovaniami a s medziokennými mrežami. Neodmysliteľnou súčasťou chirurgie na Mickiewiczovej ulici bol aj prof. MUDr. Stanislav Kostlivý, Dr.h.c., ktorý pôsobil v rokoch 1920 až 1940 ako prednosta chirurgickej kliniky LF UK a vychoval generácie výborných slovenských chirurgov. Aj tento rok sa začiatkom decembra konal známy medzinárodný kongres 69. Chirurgický deň Kostlivého.
Žiaden MASH
Historická všeobecná nemocnica na Mickiewiczovej ulici v Bratislave získala viaceré vedecké prvenstvá. Ako prvá v Uhorsku zriadila röntgenologické a rádiologické pracovisko. Vynikala tiež v odbore chirurgie, v ortopédii a moderných metódach liečby duševných chorôb, v gynekologicko-pôrodnickej praxi či v detskom lekárstve.
Ako uvádzajú historické pramene, Krajinská všeobecná nemocnica (po roku 1919 Štátna nemocnica) mala od počiatku ambíciu stať sa významnou zdravotníckou ustanovizňou, čo sa jej aj podarilo. Nemocnica je medzi domácimi známa tiež svojimi protiatómovými krytmi, ktoré v súčasnosti predstavujú skôr podzemné priestory bez funkčnosti.
„Medici zvykli šíriť medzi sebou fámy, že sú v nich nachystané operačné sály, ako v poľnej nemocnici MASH, pre prípad vojny. Nie je to však pravda,“ upresnil P. Paškevič. Podľa neho mohli naposledy ako protiatómové kryty fungovať v 60. rokoch minulého storočia.
Jedinečná dokumentácia vývoja nemocníc
Kapacita nemocnice bola vo vtedajšom Uhorsku výnimočná. Umožňovala lekárske ošetrenie či hospitalizovanie tisícov pacientov ročne. Avšak v roku 1900 veľkosť nepostačovala, aj preto sa začalo s výstavbou ďalších pavilónov. V tom istom roku bol zriadený prvý prakticky použiteľný rӧntgen na území Uhorska. Postavili taktiež pavilón pre infekčné choroby (K) a prosektúru s obradnou miestnosťou (J).
Keďže chirurgické oddelenie hlavnej budovy začalo byť primalé, v roku 1904 sa začalo so stavbou nového chirurgického pavilónu (A). O päť rokov neskôr boli vo dvore postavené nové pavilóny pre duševne chorých (F a G). Týmito stavbami sa značne zvýšila kapacita nemocnice na 800 lôžok. Po vzniku Alžbetínskej univerzity v Bratislave sa nemocnica stala univerzitnou a slúžila pre potreby výuky a lekárskej praxe študentov.
Do roku 1918 bola nemocnica dobudovaná už ako fakultná. Od roku 1920 (vtedy ako Československá štátna univerzitná nemocnica, skrátene nazývaná štátna nemocnica) bola zariadením novovzniknutej Lekárskej fakulty Univerzity J. A. Komenského. Počas 20. rokov 20. storočia boli dobudované niektoré kliniky, ktoré zatiaľ neexistovali, napríklad zubná, nosno-krčná či propedeutická klinika. Niektoré špecializované pracoviská (kliniky) boli premiestnené do iných priestorov v rámci Bratislavy i mimo nej.
Začiatkom roka 1939 mala nemocnica 14 kliník a 5 filiálok v rámci Bratislavy a v Pezinku (Ústav pre duševne chorých). Na vonkajšie kliniky, ktoré nemocnici patrili si spomenul aj Pavol Paškevič. V roku 1924 získala nemocnica bývalé kúpele na Hlbokej ulici v Bratislave, ktoré prebudovala na ortopédiu. Dnes na tomto mieste stojí hotel. „Na Zochovej ulici zas bola pôrodnica, ušné, krčné,“ dodal. Kliniky sa postupne predávali a v roku 2005 sa bratislavské nemocnice spojili do jednej UNB.
Areál nemocnice vymedzený ulicami Radlinského, Mickiewiczova, Americké a Floriánske námestie v rozsahu deviatich stavieb, ohradný múr a sadovnícka úprava areálu je nositeľom historickej, architektonickej a urbanistickej pamiatkovej hodnoty. Pamiatkový prínos objektov a história celej Nemocnice Staré Mesto svojim nadregionálnym významom sú jedinečnou dokumentáciou vývoja nemocníc a zdravotníckej starostlivosti na Slovensku.
Etapy stavebno-historického vývoja areálu nemocnice
1. Etapa – 1857 až 1864: výstavba Krajinskej nemocnice podľa projektu Ignáca Feiglera ml. (pavilón CH) v tzv. Rundbogenstyle
2. Etapa – 1910 až 1920: rozšírenie kapacít nemocnice, stavba ďalších budov po obvode areálu – pavilóny A, F, G, H, K a prosektúra (J) v obmenách architektonického štýlu hlavnej budovy
3. Etapa – 1920 až 1930: stavba vrátnice a polyfunkčného objektu pavilónov C, D, E (arch. K. Šilinger) v duchu medzivojnového funkcionalizmu
Vstup do nemocnice na Mickiewiczovej ul. v súčasnosti
Prvá budova nemocnice, na hlavnej atike s nápisom Štátna nemocnica
V strednom krídle slúžila pacientom nemocničná kaplnka
Najstarší nemocničný pavilón CH je mohutný trojkrídlový blok
Za dverami neurologickej kliniky je iný svet
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
ZdN
Foto:
Pavol Funtál
Katarína Šterbová, ZdN