Budúca reforma zdravotníctva podľa SaS

Uvedená trojica navrhuje jednoduchšie podmienky pre vstup zdravotných poisťovní na trh, ktorý sa zliberalizuje a vznikne väčšia konkurencia. Reformátori SaS tiež hovoria o prísnejších pravidlách pre poisťovne pri manažovaní pacientov, ale aj o prísnejších podmienkach pri vyplácaní ich zisku. To všetko tu už raz bolo. Treba si spomenúť na Perspektívu, Sidériu, Istotu, Európsku ZP, rezortné poisťovne atď. Ak zdravotná poisťovňa vytvorí z verejného zdravotného poistenia zisk, mala by byť potrestaná, pretože ziskom z verejného zdravotného poistenia je dopredu stiahnutý správny fond... a konkurenčné prostredie podľa zákona o zdravotnom poistení a zákona o zdravotných poisťovniach sa vôbec vytvoriť nedá, pretože je blokované zákonom o rozsahu. Jediné, čo malo v Zajacom písanom návrhu reformy zmysel, bolo rozdelenie rozsahu výkonov na prioritné a neprioritné ochorenia, a to sa neurobilo.

Odštátnenie nemocníc – veľkých univerzitných alebo fakultných nemocníc patriacich pod správu štátu plánoval Zajac už v roku 2004. Nevyšlo to – Bohu vďaka! Podľa reformátorov SaS by sa mali tieto nemocnice podrobiť v prvom kroku tvrdým rozpočtovým obmedzeniam. Pýtam sa: „Koľký raz?“ Aj si odpoviem: „Toľkokrát, koľko bolo ministrov!“ Najsilnejšia opozičná strana to chce docieliť ich transformáciou na akciové spoločnosti. A potom by v SaS pre ne hľadali nových vlastníkov či prevádzkovateľov, Aj to tu už raz bolo a výsledkom bude predaj akcií nemocníc za deravý groš. Návod, ako to možno zrealizovať, nájdete v Trnavskom samosprávnom kraji. Pre menej chápavých alebo tých, ktorí nechcú pochopiť: „Zaujímajte sa, ako z nemocníc v Dunajskej Strede, Skalici alebo Galante vznikli z príspevkových organizácií akciové spoločnosti a akou cestou sa potom ich akcie predali za deravý groš novým majiteľom!“

Najsilnejšia opozičná strana tiež navrhuje zlúčiť ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Už je neskoro. Vláda to mala urobiť v roku 2004. Dnes je už neskoro. Dohliadajúce ÚDZS a ÚVZ sú konštituované, verejné zdravotné poistenie treba presunúť na Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne nech si konkurujú v súkromnom zdravotnom poistení a obidve ministerstvá možno pokojne zrušiť. Myšlienka o „lietajúcich lôžkach“, ktoré nebudú mať pevne stanovené miesto na oddeleniach, ale použijú sa tam, kde budú potrebné, je veľmi zaujímavá, podobne ako liberalizácia ďalšieho vzdelávania. Som však viac ako skeptický, či sa vám to, páni zo SaS, cez mnohých tvrdohlavcov šéfujúcich klinikám alebo mocným oddeleniam podarí presadiť. Spoplatnenie štúdia už malo byť realizované dávno a nebol by problém s lekármi. Lekár je „lekárom“ až vtedy, keď získa špecializáciu. To je otcu – materi 10 rokov plus-mínus jeden rok. Podmienka odrobíš alebo sa vyplatíš je dobrým riešením, ale nahradiť kreditový systém reálnym preskúšavaním vedomostí v určitých časových intervaloch je hlúposť na entú! 

Takto si teda reformu zdravotníctva predstavuje strana SaS ako najsilnejšia opozičná strana. Na reforme sa podieľali exminister zdravotníctva či bývalý šéf siete nemocníc Svet zdravia alebo exviceguvernér NBS, či jeden z trojice riaditeľov VšZP. Vraj ide o podklad pre diskusiu a zbieranie pripomienok. SaS plánuje mať ohľadne reformy zdravotníctva debaty v ôsmich krajských mestách. S týmto materiálom by som si to určite netrúfol. Ak to urobia a o dva roky „nedajbože“ uspejú, beda tomuto zbožnému národu! Nevdojak som si pripomenul Tomáša Klusa a úryvky z textu piesne Pánu Bohu do oken „A tváře se tam nemění, pouze tituly a příjmení... a kdo má peníze, vystaví svou mordu, u dálnice na billboardu... Za co, Pane Bože, za co? Trestáš tento prostý lid!“