Blížia sa najkrajšie sviatky roka, sviatky porozumenia a lásky k blížnemu. Na Vianoce by sme si mali byť bližší a potešiť sa z blízkosti a z radosti našich detí, vnúčat, ale aj dospelých. Nie všetci však majú šťastie byť počas sviatkov v kruhu svojich najbližších.
Na našom Oddelení dlhodobo chorých zostávajú na nemocničných posteliach pacienti, ktorým zdravotný stav nedovoľuje stráviť sviatočné vianočné dni doma a sú s tým aj vyrovnaní, vedia, že ich neprepustíme domov v záujme ich zdravia. Bohužiaľ, sú však aj takí pacienti, ktorí by mohli prežiť vianočné sviatky v domácom prostredí a tešiť sa z pocitu, že na nich ich deti, ich najbližší nezabudli. Avšak vľúdneho slova či ľudského dotyku sa nedočkajú od svojich blízkych, ale od ošetrujúceho personálu v nemocnici. V uponáhľanej dobe, keď sa mnohí ženú za majetkami a statkami, niet miesta na emócie, na návraty do detstva.
V mysli sa mi vynára príbeh jednej pacientky, ktorá k nám bola preložená z kliniky úrazovej chirurgie po operačnej náhrade bedrového kĺbu po zlomenine, ktorú utrpela doma v kúpeľni. Napriek vysokému veku a viacerým interným diagnózam, ktoré komplikovali rehabilitačný priebeh, vôľa pacientky postaviť sa na vlastné nohy bola veľmi silná. Jej motiváciou bolo, že sa vráti do domáceho prostredia a na Vianoce už bude so svojou rodinou.
Postupne zvládla chôdzu na vysokých barlách a neskôr aj na nízkych francúzskych. S radosťou v očiach sa pri vizite chválila prvými samostatnými krokmi okolo postele a neskôr aj po izbe – bez bariel. Veľmi nepríjemné prekvapenie však prišlo v deň prepustenia. Príbuzní, ktorí po ňu prišli, jej oznámili, že nejde domov, ale do sociálneho zariadenia, kde strávi vianočné sviatky, lebo doma by len prekážala a mohla by zase spadnúť. Pacientka od nás odchádzala so slzami v očiach, nevládala sa ani rozlúčiť a ja som nebola schopná zaželať jej krásne vianočné sviatky.
Snažíme sa pacientom na oddelení vytvoriť vianočnú atmosféru, či už vianočným stromčekom, výzdobou alebo vianočným jedlom. Neubránia sa však slzám smútku a pocitu, že ich najbližším nechýbajú pri vianočnom stole, ba naopak, sú im na príťaž.
Možno práve teraz v čase blížiacich sa Vianoc je správny čas premietnuť svoje sny a spomenúť si na tých, na ktorých sme možno v tom zhone pozabudli, ktorí by sa tak radi potešili z našej blízkosti a vrátili sa v spomienkach ku krásnym okamihom v našich životoch. Človek sa musí vedieť tešiť zo šťastia toho druhého a tešiť sa z jedinečnej sily, ktorej hovoríme rodinné puto.
Na našom Oddelení dlhodobo chorých zostávajú na nemocničných posteliach pacienti, ktorým zdravotný stav nedovoľuje stráviť sviatočné vianočné dni doma a sú s tým aj vyrovnaní, vedia, že ich neprepustíme domov v záujme ich zdravia. Bohužiaľ, sú však aj takí pacienti, ktorí by mohli prežiť vianočné sviatky v domácom prostredí a tešiť sa z pocitu, že na nich ich deti, ich najbližší nezabudli. Avšak vľúdneho slova či ľudského dotyku sa nedočkajú od svojich blízkych, ale od ošetrujúceho personálu v nemocnici. V uponáhľanej dobe, keď sa mnohí ženú za majetkami a statkami, niet miesta na emócie, na návraty do detstva.
V mysli sa mi vynára príbeh jednej pacientky, ktorá k nám bola preložená z kliniky úrazovej chirurgie po operačnej náhrade bedrového kĺbu po zlomenine, ktorú utrpela doma v kúpeľni. Napriek vysokému veku a viacerým interným diagnózam, ktoré komplikovali rehabilitačný priebeh, vôľa pacientky postaviť sa na vlastné nohy bola veľmi silná. Jej motiváciou bolo, že sa vráti do domáceho prostredia a na Vianoce už bude so svojou rodinou.
Postupne zvládla chôdzu na vysokých barlách a neskôr aj na nízkych francúzskych. S radosťou v očiach sa pri vizite chválila prvými samostatnými krokmi okolo postele a neskôr aj po izbe – bez bariel. Veľmi nepríjemné prekvapenie však prišlo v deň prepustenia. Príbuzní, ktorí po ňu prišli, jej oznámili, že nejde domov, ale do sociálneho zariadenia, kde strávi vianočné sviatky, lebo doma by len prekážala a mohla by zase spadnúť. Pacientka od nás odchádzala so slzami v očiach, nevládala sa ani rozlúčiť a ja som nebola schopná zaželať jej krásne vianočné sviatky.
Snažíme sa pacientom na oddelení vytvoriť vianočnú atmosféru, či už vianočným stromčekom, výzdobou alebo vianočným jedlom. Neubránia sa však slzám smútku a pocitu, že ich najbližším nechýbajú pri vianočnom stole, ba naopak, sú im na príťaž.
Možno práve teraz v čase blížiacich sa Vianoc je správny čas premietnuť svoje sny a spomenúť si na tých, na ktorých sme možno v tom zhone pozabudli, ktorí by sa tak radi potešili z našej blízkosti a vrátili sa v spomienkach ku krásnym okamihom v našich životoch. Človek sa musí vedieť tešiť zo šťastia toho druhého a tešiť sa z jedinečnej sily, ktorej hovoríme rodinné puto.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
ZdN
ZdN