​Rakovina na dovolenke?

Prezentácia bola spojená s viacerými našimi bonmotmi. Napríklad, že slovenské zdravotníctvo by si vtedy, v roku 2000, s danými peniazmi aj vcelku dobre vystačilo, len keby tí pacienti neboli. Nikomu z nás nenapadlo, že sa nájde preborník, ktorý tento bonmot dokáže aplikovať v praxi. Predchádzal ho síce chýr riaditeľa, ktorý netvorí dlhy, ale za cenu drastického zníženia kvality, prepisovania chorobopisov po čudných úmrtiach a iných excesoch.

Minister Drucker ho nasadil do Národného onkologického ústavu, asi preto, že ústav dovtedy výborne fungoval. Nuž, „renomovaný“ krízový univerzálny manažér sa akosi sekol a vyvolal krízu v NOÚ, pretože ten človek nepochybne do vedenia nemocnice nepatril ani omylom. Začal redukovať to, čo mal rozvíjať, a rozvíjať, čo mal redukovať, napríklad aj osobnú životosprávu a pitný režim. Výsledkom je, že odišlo množstvo lekárov, často tých najskúsenejších, hoci práve oni majú v onkológii cenu zlata. Chýbajú desiatky sestier, bez ktorých sa nedá robiť kvalitná ústavná starostlivosť, o onkologickej ani nehovoriac.

Drucker už vyrába krízy v inom rezorte, ale ešte stihol kdesi v rozhlase povedať, že teda ak je to tak, tak asi by to jeho nástupkyňa mala riešiť. Holt, zrazu je mudrák. Nová pani ministerka dala vedeniu NOU tri mesiace času na vytvorenie koncepcie, otázka je, čo tam robili doteraz. Alebo majú na ministerstve pocit, že rakovina si zoberie nejakú dlhšiu dovolenku? Celá kauza je spojená ešte s jedným problémom. Milý pán riaditeľ je poslancom Národnej rady, samozrejme za Smer. V najhoršej dobe pre stranu, ktorá dokázala za 10 rokov pôsobenia neuveriteľne sprivatizovať celý štát, vyskočí takýto problém. Asi jediné, čo by mala milá pani ministerka urobiť, je cteného pána riaditeľa expedovať čo najďalej nielen z NOU, ale ďaleko od každej nemocnice.

V parlamente síce nič rozumné neurobí, ale aby hlasoval podľa palca hore či dole, to ešte zvládne. Možno.