​Zakliaty kopec

Takúto skvelú mienku však už nemali jeho podriadení, ktorí sa s jeho škrtaním a manažérskym riadením stretávali dennodenne. 

Za rok však z NOÚ odišli desiatky lekárov a sestier, predĺžili sa čakacie lehoty na operácie, čo v prípade onkologických pacientov môže mať fatálne následky. Ale tak, ako je u nás zvykom, a v zdravotníctve zvlášť, sme sa najprv dozvedeli, že sa (ako inak) nič nedeje, len sa zvýšil počet onkologických pacientov (!). Všetko funguje, všetko sa operuje, všetci pracujú, nik a nič nechýba. Slová primára z NOÚ na stránke vtedajšieho ministra Druckera však svedčili o opaku, práve on upozornil ministra na to, že v NOÚ sa už takmer vôbec neoperuje, lebo chýbajú ľudia. 

A čo spraví nová ministerka? Dá ústavu tri mesiace na to, aby vypracoval nejaký plán, a riaditeľovi „nôž“ na krk, že mu už nesmú odchádzať primári, inak ho odvolá. 

Riaditeľ NOÚ už dávno nemal byť tam, kde je. On sa tam nemal dostať vôbec. NOÚ nepotrebovalo nového krízového manažéra, ktorý by zlepšil hospodárenie ústavu. A ak už krízového, tak možno len v naprávaní morálky. Lebo zo zakliateho kopca išli vtedy iné chýry.