„Kritický nedostatok lekárov“. Ako je to naozaj?

Titulok je skutočne založený na pravde. Nemal by však byť zúžený len pohľadom na nedostatok odborníkov v urgentnej medicíne alebo na lekárov vykonávajúcich obhliadky zosnulých a mal by obsahovať aj výrok o kritickom nedostatku sestier. Príčin, ktoré zavinili tento nedostatok, je viacero. Patria k nim napríklad spoločenský úpadok stavu spôsobený degradáciou hodnoty práce sestry, ale aj lekára, nezmyselné vyzdvihovanie hodnoty informatizácie – „Dr. Google vie všetko“, rozvrat etapového systému zdravotnej starostlivosti, nezmyselná reforma z roku 2004, ktorou sa stali násilnou cestou všeobecné nemocnice univerzálnymi darcami výnosných činností (lekárne, laboratóriá, zobrazovacia diagnostika a naposledy záchranky) a vyvolené privátne subjekty univerzálnymi kupcami, viac-menej zadarmo, spomenutých činností.

Ak sa riaditeľ bránil tento krok vykonať, bol vykopnutý z funkcie alebo mu za chrbtom vyrástlo konkurenčné pracovisko, ktoré dostalo obratom výhodnejšie podmienky ako nemocnica. Neslobodno zabudnúť na nezmyselnosť verejného zdravotného poistenia, v ktorom „nákupca služieb“ diktuje likvidačné ceny nevyvolenej nemocnici, zdravotnícku štatistiku, v ktorej sa nedá nič dôležité vyhľadať alebo porovnávať, lebo zber údajov je rok za rokom pozmeňovaný, a deformované DRG, ktoré je... škoda hovoriť... chcem sa vyvarovať vulgárností! V takomto systéme zostanú pracovať len seniori pred dôchodkom alebo už dlhodobí dôchodcovia, ktorí to už dáko do konca pár rokov vydržia...  a mladí odchádzajú po atestácii po promócii alebo dokonca študovať po maturite do zahraničia.
 

Komora zdravotníckych záchranárov poukazuje na dlhodobé porušovanie zákonov a uznáva, že marazmus do systému záchraniek napriek slušne nastavenému financovaniu priniesla Zajacova reforma. Už len nápad, aby väčšina záchraniek odišla do rúk súkromných majiteľov, si zasluhuje „ANTI“ Nobelovu cenu. Minimálne personálne požiadavky v posádkach RZP nie sú podľa komory napĺňané pseudoštátnymi aj súkromnými poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby naprieč celým Slovenskom. Napriek povinnému obsadeniu dvomi zdravotníckymi záchranármi v súčasnosti sa vo viac ako 120 posádkach rýchlej zdravotníckej pomoci nachádza vodič, ktorý nie je zdravotnícky záchranár.

Títo nezdravotnícki pracovníci uvedené činnosti podľa komory vykonávajú v rozpore so zákonom. Nezdravotnícki vodiči sú odmeňovaní mzdou vodiča, čo vytvára priestor na ďalšie bezdôvodné obohacovanie sa majiteľov záchrannej zdravotnej služby. Záchranári na dôvažok v mnohých prípadoch pracujú ako živnostníci. Ak sú uvedené skutočnosti čo len sčasti pravdivé, tak je to dôvod na okamžité odňatie povolenia prevádzkovateľovi! MZ SR aj ÚDZS však mlčia.
 

Počty záchraniek s lekárom neustále klesajú. Ministerstvo ich počet o 26 znížilo na žiadosť prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby. Uvedené stanice rekvalifikovalo na posádky rýchlej zdravotníckej pomoci. Ministerstvo zdravotníctva asi nepozná legislatívu v tejto oblasti. Ak prevádzkovateľ nespĺňa normatívy, má ukončiť činnosť a ministerstvo má vypísať nový tender. Konanie ministerstva, žiaľ, budí dojem, že je v područí prevádzkovateľov záchraniek, obzvlášť, ak ešte pridáva ďalších 5 000 eur na prevádzku stanice, pritom väčšina staníc pôsobí so záchranárskou posádkou bez lekára. Týmto krokom nepridá záchranárom, ale namastí vrecká prevádzkovateľom záchraniek. Asi o to ide!
 

Obhliadky zosnulých sú vo všeobecných nemocniciach bezproblémové. Ak by bolo NCZI funkčné, vedeli by sme do detailu, koľko je ročne úmrtí v nemocniciach a koľko mimo nemocníc. Ak by zostala funkčnou rajonizácia – zdravotné obvody, nebol by žiaden problém s obhliadkami. Máme však na krku problém s obvodnými lekármi. Ten má dve príčiny. Jednou je aj dvadsať ročný nezáujem rezortu zdravotníctva tento problém riešiť a druhou je financovanie platbou per capitam, ktoré k ničomu nemotivuje.  
 

Všetko vyššie spomenuté sú zásadné systémové chyby, ktoré bránia rastu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Biznis ovládajúci zdravotnú politiku v prostredí liekov, zdravotníckeho materiálu, zdravotníckych pomôcok, laboratórnej či zobrazovacej diagnostiky a záchrannej zdravotnej služby nezvyšuje kvalitu, ale ochudobňuje už aj tak viac ako biedny rozpočet verejného zdravotného poistenia. Ak naberie ministerstvo zdravotníctva odvahu a pripraví ministrovi podklady pre navrátenie operačných stredísk tiesňového volania do krajských nemocníc, vráti stanice RLP – RZP do správy všeobecných nemocníc, kritický nedostatok lekárov na záchrankách bude minulosťou.

Vo všeobecnom lekárstve musí ministerstvo priznať chybu bývalých ministrov zdravotníctva, vrátiť sa k rajonizácii obvodného systému, liberalizovať prístup k získaniu povolenia aj pre internistov, ba aj pre iné odbornosti, a konečne zlikvidovať dávno prekonaný model úhrad per capitam.