Deň 29. júna 1987 významný pre odbornú i laickú verejnosť. Predseda vlády Peter Colotka vtedy poklepal základný kameň novej fakultnej nemocnice na Rázsochách v Bratislave. Téma novej, unikátnej a multifunkčnej novej nemocnice na Slovensku sa otvorila ešte 1979. Nemocnica mala byť dokončená v decembri 1993. Plánovaná dostavba sa však nerealizovala.
Nemocnici boli ponúkané viaceré varianty riešenia. Objekt mal byť predaný, dostavaný ako zdravotnícke zariadenie, ale aj dostavaný inak ako zdravotnícke zariadenie. Napriek rôznym názorom všetkých ministrov zdravotníctva, ktorí sa vystriedali počas celého obdobia, akademická pôda mala nemenný názor. Novú univerzitnú nemocnicu Slovensko potrebuje a treba ju dobudovať.
Nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker opäť otvoril dostavbu Rázsoch a na minuloročnej konferencii Trendu vyhlásil, že nová Univerzitná nemocnica Bratislava bude postavená nie skôr ako v roku 2023. Koncom januára 2018 rezort štartoval verejnú súťaž na dodávateľa búracích prác skeletu nedostavaného objektu nemocnice s poliklinikou v lokalite Rázsochy. Oznámenia malo byť zverejnené vo vestníku verejného obstarávania. Predpokladaná hodnota nadlimitnej zákazky je určená na 17 miliónov eur bez DPH. Ako uviedol rezort, víťaz súťaže bude povinný okrem najnižšej ceny za búranie ponúknuť aj recykláciu stavebného odpadu a jeho opätovné využitie.
Osud
Aktuálny plán je vybudovať nemocnicu na Rázsochách. Z pätice súčasných nemocníc spadajúcich pod UNB mali mať pozastavenú činnosť po výstavbe novej UNB Nemocnica akademika Ladislava Dérera a Nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici.
Vo vestníku však bola predložená výzva na predkladanie ponúk na rekonštrukciu kliniky úrazovej chirurgie a taktiež zverejnenie výsledku vyhodnotenia ponúk k stavebným úpravám centrálneho prijímacieho oddelenia. Obe investície v UNB sa týkajú Nemocnice akademika Ladislava Dérera. Nemocnice, ktorej činnosť mala byť pozastavená.
Ak má byť vybudovaná nová UNB na Rázsochách, na ktorú budú potrebné nemalé finančné prostriedky, je otázne, prečo sa chystajú investície do zariadenia, ktoré má byť časom zlikvidované. K pochybám o dobudovaní nemocnice na Rázsochách a investíciám na Kramároch sa vyjadrilo aj ministerstvo zdravotníctva. „Univerzitná nemocnica na bratislavských Kramároch bude plnohodnotne fungovať až do úplného vybudovania nemocnice na Rázsochách. Dovtedy budú smerovať do tejto nemocnice aj investície potrebné na zabezpečenie jej plnohodnotnej prevádzky,“ uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová a doplnila: „Keďže nemocnica je v prevádzke od roku 1968, v pravidelných intervaloch si vyžaduje úpravy či rekonštrukcie s cieľom poskytovania zdravotnej starostlivosti pre maximálnu spokojnosť pacienta a vhodné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov.“
Podľa jej slov pre MZ je pacient na prvom mieste, a keďže nemocnica na Kramároch patrí medzi koncové a kľúčové zdravotnícke zariadenie, kde zdravotníci poskytujú zdravotnú starostlivosť pacientom na tej najvyššej úrovni, je nutné do nemocnice investovať počas celého obdobia jej prevádzky.
Pochybnosti o výstavbe novej nemocnice má riaditeľ HPI MUDr. Tomáš Szalay, PhD. „Moja skepsa k budúcnosti Rázsoch je všeobecne známa. Takýto projekt si vyžaduje politickú vôľu galaktických rozmerov. A táto vôľa musí pretrvať počas viacerých funkčných období jednotlivých hráčov. Skúsenosť preto velí odpovedať ,nie‘,“ uviedol.
Na druhej strane aj predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Ružinov MUDr. Miroslav Mendel si myslí, že nemocnica Rázsochy postavená bude. „Vzhľadom na to, že je to nevyhnutnosť a lokalita Rázsochy je jediná vhodná aj podľa ľudí, ktorí sú za výstavbu a infraštruktúru Bratislavy zodpovední,“ uviedol. Podľa neho by však otázka skôr mala znieť: „Kedy bude postavená a ako bude táto nemocnica vyzerať? Nie som totiž podľa doterajších informácií presvedčený, že projekt by spĺňal kapacitne a zastúpením parametre najväčšej, najšpičkovejšej koncovej nemocnice, kde pod jednou strechou pacientom poskytnú komplexné ošetrenie špičkoví odborníci. Treba si ju kapacitne porovnať napríklad aj s často spomínanou plánovanou nemocnicou Bory,“ zhrnul M. Mendel.
Búranie
Protichodné názory sa vyskytujú aj na tému búrania doterajšej stavby na Rázsochách. Podľa šéfa HPI by sa malo búrať. „Áno. Skelet nemocnice je starý 30 rokov, projekt má o dekádu viac. Rozmýšľať o dostavbe namiesto o výstavbe na zelenej lúke by znamenalo prijať od začiatku obmedzenia a kompromisy,“ tvrdí T. Szalay.
Avšak podľa M. Mendela je na túto otázku ťažké odpovedať. „Ministerstvo prezentovalo, že pôvodný zámer bol využiť časti pôvodného skeletu budovy, ale podľa posúdenia statika nie je možné tento skelet využiť. Zaujímavé je, že predchádzajúce vyjadrenie statika bolo iné,“ podotkol a doplnil: „Navyše kompletný materiál posudku, ktorý možnosť využitia pôvodného skeletu zamieta, ministerstvo zatiaľ na nahliadnutie neposkytlo. Je len fakt, že cesta búrania skeletu bude mať zaručene dva momenty. Ďalšie zákazky na búranie a oddialenie termínu dokončenia stavby.“
Preto je podľa neho relevancia tohto kroku veľmi dôležitá. Argument, že súkromník postaví nemocnicu rýchlejšie a lacnejšie, nepovažuje za správny. „Pozrite sa na stavbu novej Univerzitnej nemocnice Martin. Všetko je otázka priorít. Ak by bol skutočný, eminentný záujem vlády čím skôr dokončiť špičkovú UNB na Rázsochách, tak vám garantujem, že už stojí. Bohužiaľ, na Slovensku sa pri každej takejto zákazke berú do úvahy vždy záujmy rôznych skupín, ktoré majú na takýchto zákazkách finančný alebo iný záujem, a ten si dokážu presadiť. Vplyv týchto skupín je u nás príliš veľký. A to je hlavný problém novej UNB,“ vyjadril sa M. Mendel.
Zdravotnícki pracovníci
Ďalšou vznikajúcou otázkou v súvislosti s novou UNB je, kto bude v zariadení pracovať. Podľa plánov by malo ísť o zamestnancov zariadení, ktorých činnosť má byť po dobudovaní novej UNB zastavená.
Problém však môže byť, že v Bratislave má vybudovať nemocnicu novej generácie súkromník, a to Penta. Tá má už teraz na svojom webe zverejnené, že začiatok výstavby je naplánovaný na rok 2018 a nová nemocnica by mohla prvých pacientov privítať už v prvej polovici roku 2021. A doteraz najvyššia súkromná investícia do slovenského zdravotníctva má dosiahnuť sumu viac ako 100 miliónov eur. Údaje možno považovať za relevantné, keď napríklad novú nemocnicu v Michalovciach dokázal ten istý súkromník postaviť dokonca ešte v predtermíne.
V novej nemocnici podľa informácií z internetovej stránky nájde prácu približne 1 200 zamestnancov. Z toho bude približne 230 lekárskych a 700 ošetrovateľských miest. Prví kľúčoví ľudia sa môžu zamestnať už v prípravnej fáze projektu.
Ministerstvo však obavy z možného nedostatku zamestnancov pre novú UNB nemá. „Nová univerzitná nemocnica bude predstavovať najšpičkovejšie pracovisko na Slovensku, ktoré ponúkne najširšie portfólio výkonov, výskumu či vzdelávacích aktivít. Nemocnica bude disponovať aj najnovším prístrojovým vybavením, tieto atribúty predstavujú popri mzdovom ohodnotení z pohľadu zdravotníckeho personálu výrazné motivačné faktory,“ komentovala Z. Eliášová. Podľa nej tieto aktivity – podľa medializovaných informácií – neplánuje v takomto rozsahu poskytovať nemocnica v Boroch. Univerzitná nemocnica bude poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť, vďaka čomu budú mať zdravotnícki pracovníci dôležitý priestor na ďalší profesionálny rozvoj.
„V prípade, že dôjde k investícii a prevádzkovaniu novej nemocnice v lokalite Bory, MZ SR to vníma ako zvýšenie konkurencie predovšetkým nemocniciam v Malackách, Skalici, či ostatným nemocniciam všeobecného typu vrátane nemocnice v Petržalke,“ myslí si rezort. „Nová UNB bude najšpičkovejšia nemocnica a plánuje poskytovať špecializované zákroky vrátane náročných transplantačných programov (okrem srdca) a najnáročnejšie výkony celoslovenskej pôsobnosti; z tohto hľadiska nedochádza k priamej konkurencii ani duplicite výkonov a lôžok,“ doplnila Z. Eliášová.
MZ SR zastáva názor, že dané nemocnice dokážu fungovať v oboch lokalitách synergicky tak, aby sa vzájomne dopĺňali. „Ak by sa Rázsochy dostali do realizačnej fázy, získať a udržať si kvalitný personál bude určite výzvou. Pre zdravotníkov by to však mohlo znamenať zvýšenie trhovej ceny práce,“ uviedol T. Szalay.
„Personálne obsadenie bude tiež záležať na vývoji odmeňovania zdravotníckeho personálu, keďže sa bavíme o perspektíve cca 5 rokov. Situácia na Slovensku je už v súčasnosti, dovolím si povedať, kritická. Negatívne bude vplývať fakt, že súkromné nemocnice môžu ponúknuť zamestnancom vyššiu mzdu. Otázne je, či aj dlhodobo,“ komentuje M. Mendel a dodáva, že „pozitívum je, že nová nemocnica by mala byť najšpičkovejšia a zdravotníci by mali pracovať s najnovšími technológiami, robiť výskum a riešiť prípady, ktoré sú najväčšou výzvou v rámci Slovenska“.
Podľa neho by sa týmto úroveň mohla hodne priblížiť k vyspelým európskym krajinám. „Tento fakt je veľmi dôležitý, pretože by mohol vyvážiť do určitej miery finančný rozdiel medzi mzdou v súkromnej nemocnici a v tomto zariadení. Ďalší moment, ktorý v tejto chvíli asi najviac ovplyvnil personálnu aj kvalitatívnu úroveň zdravotníctva, je odlev personálu do zahraničia. A s týmto momentom majú problém i súkromné zariadenia na Slovensku. Na druhej strane stabilizácia platov zdravotníkov tento odlev čiastočne zastavila. U sestier k tomuto kroku neprišlo, a preto je stav sestier u nás alarmujúci,“ uzavrel M. Mendel.
Prehľad doterajších investícií do novej UNB od roku 1987 asi nie je možné zistiť. „Keďže je investícia otvorená už 30 rokov a prešla rôznymi gestormi, nie je možné poskytnúť presný sumár financií,“ vyjadrila sa Z. Eliášová.
Nemocnici boli ponúkané viaceré varianty riešenia. Objekt mal byť predaný, dostavaný ako zdravotnícke zariadenie, ale aj dostavaný inak ako zdravotnícke zariadenie. Napriek rôznym názorom všetkých ministrov zdravotníctva, ktorí sa vystriedali počas celého obdobia, akademická pôda mala nemenný názor. Novú univerzitnú nemocnicu Slovensko potrebuje a treba ju dobudovať.
Nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker opäť otvoril dostavbu Rázsoch a na minuloročnej konferencii Trendu vyhlásil, že nová Univerzitná nemocnica Bratislava bude postavená nie skôr ako v roku 2023. Koncom januára 2018 rezort štartoval verejnú súťaž na dodávateľa búracích prác skeletu nedostavaného objektu nemocnice s poliklinikou v lokalite Rázsochy. Oznámenia malo byť zverejnené vo vestníku verejného obstarávania. Predpokladaná hodnota nadlimitnej zákazky je určená na 17 miliónov eur bez DPH. Ako uviedol rezort, víťaz súťaže bude povinný okrem najnižšej ceny za búranie ponúknuť aj recykláciu stavebného odpadu a jeho opätovné využitie.
Osud
Aktuálny plán je vybudovať nemocnicu na Rázsochách. Z pätice súčasných nemocníc spadajúcich pod UNB mali mať pozastavenú činnosť po výstavbe novej UNB Nemocnica akademika Ladislava Dérera a Nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici.
Vo vestníku však bola predložená výzva na predkladanie ponúk na rekonštrukciu kliniky úrazovej chirurgie a taktiež zverejnenie výsledku vyhodnotenia ponúk k stavebným úpravám centrálneho prijímacieho oddelenia. Obe investície v UNB sa týkajú Nemocnice akademika Ladislava Dérera. Nemocnice, ktorej činnosť mala byť pozastavená.
Ak má byť vybudovaná nová UNB na Rázsochách, na ktorú budú potrebné nemalé finančné prostriedky, je otázne, prečo sa chystajú investície do zariadenia, ktoré má byť časom zlikvidované. K pochybám o dobudovaní nemocnice na Rázsochách a investíciám na Kramároch sa vyjadrilo aj ministerstvo zdravotníctva. „Univerzitná nemocnica na bratislavských Kramároch bude plnohodnotne fungovať až do úplného vybudovania nemocnice na Rázsochách. Dovtedy budú smerovať do tejto nemocnice aj investície potrebné na zabezpečenie jej plnohodnotnej prevádzky,“ uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová a doplnila: „Keďže nemocnica je v prevádzke od roku 1968, v pravidelných intervaloch si vyžaduje úpravy či rekonštrukcie s cieľom poskytovania zdravotnej starostlivosti pre maximálnu spokojnosť pacienta a vhodné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov.“
Podľa jej slov pre MZ je pacient na prvom mieste, a keďže nemocnica na Kramároch patrí medzi koncové a kľúčové zdravotnícke zariadenie, kde zdravotníci poskytujú zdravotnú starostlivosť pacientom na tej najvyššej úrovni, je nutné do nemocnice investovať počas celého obdobia jej prevádzky.
Pochybnosti o výstavbe novej nemocnice má riaditeľ HPI MUDr. Tomáš Szalay, PhD. „Moja skepsa k budúcnosti Rázsoch je všeobecne známa. Takýto projekt si vyžaduje politickú vôľu galaktických rozmerov. A táto vôľa musí pretrvať počas viacerých funkčných období jednotlivých hráčov. Skúsenosť preto velí odpovedať ,nie‘,“ uviedol.
Na druhej strane aj predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Ružinov MUDr. Miroslav Mendel si myslí, že nemocnica Rázsochy postavená bude. „Vzhľadom na to, že je to nevyhnutnosť a lokalita Rázsochy je jediná vhodná aj podľa ľudí, ktorí sú za výstavbu a infraštruktúru Bratislavy zodpovední,“ uviedol. Podľa neho by však otázka skôr mala znieť: „Kedy bude postavená a ako bude táto nemocnica vyzerať? Nie som totiž podľa doterajších informácií presvedčený, že projekt by spĺňal kapacitne a zastúpením parametre najväčšej, najšpičkovejšej koncovej nemocnice, kde pod jednou strechou pacientom poskytnú komplexné ošetrenie špičkoví odborníci. Treba si ju kapacitne porovnať napríklad aj s často spomínanou plánovanou nemocnicou Bory,“ zhrnul M. Mendel.
Búranie
Protichodné názory sa vyskytujú aj na tému búrania doterajšej stavby na Rázsochách. Podľa šéfa HPI by sa malo búrať. „Áno. Skelet nemocnice je starý 30 rokov, projekt má o dekádu viac. Rozmýšľať o dostavbe namiesto o výstavbe na zelenej lúke by znamenalo prijať od začiatku obmedzenia a kompromisy,“ tvrdí T. Szalay.
Avšak podľa M. Mendela je na túto otázku ťažké odpovedať. „Ministerstvo prezentovalo, že pôvodný zámer bol využiť časti pôvodného skeletu budovy, ale podľa posúdenia statika nie je možné tento skelet využiť. Zaujímavé je, že predchádzajúce vyjadrenie statika bolo iné,“ podotkol a doplnil: „Navyše kompletný materiál posudku, ktorý možnosť využitia pôvodného skeletu zamieta, ministerstvo zatiaľ na nahliadnutie neposkytlo. Je len fakt, že cesta búrania skeletu bude mať zaručene dva momenty. Ďalšie zákazky na búranie a oddialenie termínu dokončenia stavby.“
Preto je podľa neho relevancia tohto kroku veľmi dôležitá. Argument, že súkromník postaví nemocnicu rýchlejšie a lacnejšie, nepovažuje za správny. „Pozrite sa na stavbu novej Univerzitnej nemocnice Martin. Všetko je otázka priorít. Ak by bol skutočný, eminentný záujem vlády čím skôr dokončiť špičkovú UNB na Rázsochách, tak vám garantujem, že už stojí. Bohužiaľ, na Slovensku sa pri každej takejto zákazke berú do úvahy vždy záujmy rôznych skupín, ktoré majú na takýchto zákazkách finančný alebo iný záujem, a ten si dokážu presadiť. Vplyv týchto skupín je u nás príliš veľký. A to je hlavný problém novej UNB,“ vyjadril sa M. Mendel.
Zdravotnícki pracovníci
Ďalšou vznikajúcou otázkou v súvislosti s novou UNB je, kto bude v zariadení pracovať. Podľa plánov by malo ísť o zamestnancov zariadení, ktorých činnosť má byť po dobudovaní novej UNB zastavená.
Problém však môže byť, že v Bratislave má vybudovať nemocnicu novej generácie súkromník, a to Penta. Tá má už teraz na svojom webe zverejnené, že začiatok výstavby je naplánovaný na rok 2018 a nová nemocnica by mohla prvých pacientov privítať už v prvej polovici roku 2021. A doteraz najvyššia súkromná investícia do slovenského zdravotníctva má dosiahnuť sumu viac ako 100 miliónov eur. Údaje možno považovať za relevantné, keď napríklad novú nemocnicu v Michalovciach dokázal ten istý súkromník postaviť dokonca ešte v predtermíne.
V novej nemocnici podľa informácií z internetovej stránky nájde prácu približne 1 200 zamestnancov. Z toho bude približne 230 lekárskych a 700 ošetrovateľských miest. Prví kľúčoví ľudia sa môžu zamestnať už v prípravnej fáze projektu.
Ministerstvo však obavy z možného nedostatku zamestnancov pre novú UNB nemá. „Nová univerzitná nemocnica bude predstavovať najšpičkovejšie pracovisko na Slovensku, ktoré ponúkne najširšie portfólio výkonov, výskumu či vzdelávacích aktivít. Nemocnica bude disponovať aj najnovším prístrojovým vybavením, tieto atribúty predstavujú popri mzdovom ohodnotení z pohľadu zdravotníckeho personálu výrazné motivačné faktory,“ komentovala Z. Eliášová. Podľa nej tieto aktivity – podľa medializovaných informácií – neplánuje v takomto rozsahu poskytovať nemocnica v Boroch. Univerzitná nemocnica bude poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť, vďaka čomu budú mať zdravotnícki pracovníci dôležitý priestor na ďalší profesionálny rozvoj.
„V prípade, že dôjde k investícii a prevádzkovaniu novej nemocnice v lokalite Bory, MZ SR to vníma ako zvýšenie konkurencie predovšetkým nemocniciam v Malackách, Skalici, či ostatným nemocniciam všeobecného typu vrátane nemocnice v Petržalke,“ myslí si rezort. „Nová UNB bude najšpičkovejšia nemocnica a plánuje poskytovať špecializované zákroky vrátane náročných transplantačných programov (okrem srdca) a najnáročnejšie výkony celoslovenskej pôsobnosti; z tohto hľadiska nedochádza k priamej konkurencii ani duplicite výkonov a lôžok,“ doplnila Z. Eliášová.
MZ SR zastáva názor, že dané nemocnice dokážu fungovať v oboch lokalitách synergicky tak, aby sa vzájomne dopĺňali. „Ak by sa Rázsochy dostali do realizačnej fázy, získať a udržať si kvalitný personál bude určite výzvou. Pre zdravotníkov by to však mohlo znamenať zvýšenie trhovej ceny práce,“ uviedol T. Szalay.
„Personálne obsadenie bude tiež záležať na vývoji odmeňovania zdravotníckeho personálu, keďže sa bavíme o perspektíve cca 5 rokov. Situácia na Slovensku je už v súčasnosti, dovolím si povedať, kritická. Negatívne bude vplývať fakt, že súkromné nemocnice môžu ponúknuť zamestnancom vyššiu mzdu. Otázne je, či aj dlhodobo,“ komentuje M. Mendel a dodáva, že „pozitívum je, že nová nemocnica by mala byť najšpičkovejšia a zdravotníci by mali pracovať s najnovšími technológiami, robiť výskum a riešiť prípady, ktoré sú najväčšou výzvou v rámci Slovenska“.
Podľa neho by sa týmto úroveň mohla hodne priblížiť k vyspelým európskym krajinám. „Tento fakt je veľmi dôležitý, pretože by mohol vyvážiť do určitej miery finančný rozdiel medzi mzdou v súkromnej nemocnici a v tomto zariadení. Ďalší moment, ktorý v tejto chvíli asi najviac ovplyvnil personálnu aj kvalitatívnu úroveň zdravotníctva, je odlev personálu do zahraničia. A s týmto momentom majú problém i súkromné zariadenia na Slovensku. Na druhej strane stabilizácia platov zdravotníkov tento odlev čiastočne zastavila. U sestier k tomuto kroku neprišlo, a preto je stav sestier u nás alarmujúci,“ uzavrel M. Mendel.
Prehľad doterajších investícií do novej UNB od roku 1987 asi nie je možné zistiť. „Keďže je investícia otvorená už 30 rokov a prešla rôznymi gestormi, nie je možné poskytnúť presný sumár financií,“ vyjadrila sa Z. Eliášová.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Jana Andelová
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová