Lukratívny biznis

V žiadnom prípade nespochybňujem poctivú, statočnú a veľmi náročnú prácu záchranárov a lekárov slúžiacich na záchrankách, ktorá má byť riadne zaplatená, a aj tak nevyváži mieru stresu, rizika a poškodenia zdravia zdravotníkov slúžiacich na záchranke. Spochybňujem biznis nenásytných prevádzkovateľov staníc záchrannej zdravotnej služby. Ich každoročné tučné zisky sú v príkrom kontraste s biedou nášho zdravotníctva, ktorú vidno na každom kroku, počnúc obvodnými ambulanciami a končiac najväčšími klinickými pracoviskami.

Zdroje prevádzkovateľov staníc záchrannej zdravotnej služby závisia od cenového opatrenia vydávaného ministerstvom zdravotníctva. Paušálne úhrady určené na rýchlu zdravotnícku pomoc sú v súlade s cenovým opatrením oproti úhradám za pohotovostné a služby alebo urgentné príjmy pomerne veľkorysé a na rozdiel od iných úhrad ich zdravotné poisťovne povinne záchrankám platia vopred mesačným paušálom takmer 17 000 eur, alebo rýchla lekárska pomoc niečo na 28 000 eur, a stanice majú preplácané použité palivo za kilometer jazdy v sume 0,70 eura, alebo všetky tzv. A lieky použité počas výjazdu. Ak by všetky všeobecné nemocnice, nie iba „sedem vyvolených“, prevádzkovali stanice záchranky za takýchto podmienok, ich riaditelia by skákali od radosti. Falck, mega prevádzkovateľovi záchraniek, sa zdajú byť takéto príjmy nedostatočné, a to aj napriek tomu, že v uplynulom roku priznal zisk 1,37 milióna eura.

Značná časť záchranárov je nútená pracovať na živnosť, preto sa vynára problém so mzdami záchranárov, ale aj lekárov. Prirodzene, tí, ktorí pracujú v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, musia mať riadnu mzdu. Táraniny o regulovanej výške mzdy v nemocniciach a neregulovanej mzde lekárov na záchrankách sú nezmysly šírené prevádzkovateľmi záchraniek a veľmi, veľmi opatrný tlak ich zamestnancov na zvyšovanie miezd je viac ako oprávnený. O vyššie platy žiadajú záchranári opakovane rezort zdravotníctva. Odpoveďou na túto žiadosť môže byť existencia schránkovej firmy so 49% podielom a sídlom na Novom Zélande. Takéto „rezervy“ majú s istotou aj iní prevádzkovatelia záchrannej zdravotnej služby. Zlý hospodársky výsledok dosiahla Záchranná zdravotná služba Bratislava, ale to nie je žiadnym prekvapením. Kauzy tohto prevádzkovateľa sú verejnosti dostatočne známe.

Osobná skúsenosť

Súhlasím, že 740 eur hrubého platu pre záchranára je málo, ale ten, kto z prevádzkovateľov záchraniek vraví, že na vyššie platy pre záchranárov nemá, klame a klame aj Asociácia záchrannej zdravotnej služby, ktorá tvrdí, že miera ziskovosti v segmente sa pohybuje od 5 do 10 % v priemere na jednu stanicu. Naopak, argumentáciu ministerstva zdravotníctva o vysokej miere ziskovosti záchrannej zdravotnej služby aj viac ako 20 – 25 % potvrdzujem a doplňujem osobnou skúsenosťou z rokov 2006 až 2009. Riadil som vtedy všeobecnú nemocnicu majúcu v prevádzke komplex dvoch staníc RLP + RZP. Záchranári mali vtedy vyššie hrubé platy, ako je vyššie deklarovaných 740 eur, a záchranka tvorila zisk všeobecnej nemocnici asi 25 % z mesačnej paušálnej úhrady. Keď všeobecná nemocnica vo výberovom konaní prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby v oboch prípadoch neobhájila, stratila dovtedy jedinú ziskovú prevádzku. Touto skúsenosťou som sa definitívne presvedčil, že pre „nevyvolené nemocnice a ich riaditeľov“ nie je súdený lukratívny biznis so záchrankou. Výberové konanie napríklad na prevádzkovateľa záchranky je návod, ako zákonne nechať v súťaži zvíťaziť vopred vybraného víťaza!

Zisk napríklad pri 110 prevádzkovaných staniciach záchrannej zdravotnej služby si neviem ani len dobre predstaviť. Bolo by preto neodpustiteľnou chybou ministerstva zdravotníctva zvyšovať paušálne platby záchrankám. V rezorte zdravotníctva sú aj mnohé iné priority a na prvom mieste z týchto priorít je adekvátne financovanie urgentných príjmov všeobecných nemocníc. Ďalším, kvôli vyššej kvalite zdravotnej starostlivosti žiadaným krokom v nasledujúcich výberových konaniach, je vrátiť stanice záchraniek tam, kam patria – do všeobecných nemocníc.