Lekárnici nemôžu vydávať pacientom predpísané lieky. Nemajú aké. Pre nedostatok liekov je porušené zákonom dané právo lekárňam poskytovať verejnú službu. Zlyháva aj emergentný systém, nedokážu poskytovať verejnú službu. Hoci na novembrovom Lekárnickom kongrese v Žiline minister Drucker reexport liekov zatĺkal, na seminári ADL 23. októbra 2017 bola riaditeľovi sekcie farmácie MZ SR RNDr. J. Slanému položená anonymná písomná otázka ohľadom reexportu. Vo svojej odpovedi uviedol: „MZ SR eviduje zvýšenie počtu sťažností pacientov na chýbajúce lieky. Rovnako evidujeme aj podnety držiteľov registrácie kategorizovaných liekov na zvýšené požiadavky na dodanie počtu balení niektorých liekov zo strany veľkodistribútorov. Pri šetrení týchto podnetov sme evidovali zvýšený počet objednávok z lekární, ktoré objednané a dodané lieky vzápätí predali inej lekárni. V súčasnosti uvažujeme o zákaze dodávania liekov medzi lekárňami, resp. o obmedzení predaja liekov medzi lekárňami.“
MZ SR tvrdí, že za reexportom sú lekárne, podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa odboru farmácie a liekovej politiky MZ SR PharmDr. PhDr. Mateja Petroviča, na základe spolupráce rezortu zdravotníctva a SLeK bol pripravený v rámci legislatívneho procesu Z. č. 362/2011 Z. z. návrh zákazu predaja medzi lekárňami. Keďže s úplným zákazom predaja medzi lekárňami nesúhlasí AIFP, ADL aj ÚPLS SR, celý december sa niesol v duchu hľadania legislatívneho riešenia tak, aby bol zachovaný prvý predaj medzi lekárňami a zároveň sa predišlo reexportu. Predaj medzi lekárňami v medziach zákona je naďalej umožnený, nová lekáreň je povinná začať poskytovať lekárenskú starostlivosť do troch mesiacov rovnako ako poskytovatelia inej zdravotníckej starostlivosti. Únia v odôvodnení návrhu uviedla, že predaj medzi lekárňami je jedným zo spôsobov manažovania zásob lekárne u liekov, ktoré sú pred expiráciou či cenovou zmenou v kategorizácii.
V SR sú v súčasnosti mesačné kategorizácie liekov a finančné straty lekárnikov nie sú kompenzované ani zo strany štátu ani zo strany výrobcov. V poslednom období MZ SR nedodržiava ani mesačné termíny, opravy Vestníka sú aj v strede mesiaca, preto zlyháva aj zásobovanie lekární od veľkodistribútorov liekmi, ktoré sú precenené. Predajom medzi lekárňami šetria farmaceuti náklady na znehodnotenie expirovaných liekov a eliminujú straty verejných lekární. Podľa vyjadrenia vedúcej odd. kategorizácie a liekovej politiky spoločnosti Phoenix ZZ, a.s., PharmDr. Hladíkovej, veľkodistribučná spoločnosť pri dobropisovom preberaní a uvádzaní vrátených liekov do distribúcie si už nemá možnosť uplatniť maržu ani úhradu iného výkonu spojenú s opätovným vydaním už raz vydaného lieku. Pri náraste počtu liekov vrátených lekárňou späť distribútorovi pristúpia podľa jej slov distribučné spoločnosti k spoplatneniu dobropisov.
Lekárnici však s touto možnosťou nesúhlasia a varujú pred ďalším znižovaním zásob liekov vo verejných lekárňach. Nepriaznivá situácia v dostupnosti liekov sa tak môže ešte prehĺbiť, SR je už v súčasnosti v parametri okamžitej dostupnosti liekov v lekárni na posledných priečkach v rámci Európy.
Únia opakovane apeluje na potrebu stabilizácie počtu verejných lekární v SR, pretože jednou z príčin reexportu je aj rastúci počet lekární. Nárast počtu lekární spôsobil pokles počtu pacientov na jednu lekáreň – v roku 2014 pripadalo len 2 805 obyvateľov na jednu lekáreň, oproti roku 2004, keď bolo podľa údajov MZ SR 1 168 verejných lekární, čo zodpovedalo pomeru 46 00 obyvateľov na jednu lekáreň. SR v súčasnosti patrí v EÚ medzi krajiny s najnižším počtom obyvateľov na jednu lekáreň. Napríklad ČR: 2014 – 2 830 verejných lekární, 3 715 obyvateľov na jednu lekáreň.
Výsledky exaktnej Analýzy lekárenského trhu expertov think-tanku Health Policy Institute dokazujú, že nárast počtu lekární po deregulácii roku 2005 nepriniesol zlepšenie dostupnosti poskytovania lekárenskej starostlivosti. Z novo vzniknutých lekární v rokoch 2006 – 2014 bolo 70 percent tzv. sieťových. Až 85 percent novovzniknutých lekární vzniklo v meste, kde už lekáreň bola, a prehĺbila sa nedostupnosť poskytovania lekárenskej starostlivosti vo vidieckych oblastiach. Nárast počtu lekární je priamoúmerný poklesu obratu, čo súvisí so zhoršením ich ekonomickej kondície. Ďalším negatívnym zásahom je skutočnosť, že ceny liekov hradených z verejných zdrojov majú za posledných 10 rokov neustály klesajúci trend, priemerná cena lieku je v tomto období je 11,67 Eura. Podľa FinStatu je alarmujúca analýza, ktorá uvádza, že priemerná zisková marža verejnej lekárne je do 5 percent.
Z dôvodu zlej ekonomickej situácie je v súčasnosti až 80 percent samostatných verejných lekární združených v tzv. virtuálnych sieťach, teda pod distribučnou spoločnosťou, čo je vysoký nadpriemer v rámci EÚ. Štatistika Quintiles IMS potvrdzuje prechod samostatných lekární pod „ochranné krídla“ veľkodistribútorov. Vysoká prepojenosť lekární na distribučné spoločnosti znamená istú stratu ich nezávislosti a zvyšuje riziko reexportu (zdroj: Quintiles IMS).
Vedenie Únie v poslednom kvartáli roku 2017 absolvovalo rokovania so všetkými zdravotnými poisťovňami. Podľa ich vyjadrenia časť nových lekární nepožiadala o zmluvy so zdravotnými poisťovňami – zámer ich činnosti je teda zrejmý – neboli otvorené na to, aby poskytovali lekárenskú starostlivosť obyvateľom. Zdravotné poisťovne sa nevyhýbajú širokej verejnej a odbornej diskusii vo veci stabilizácie počtu verejných lekární a prisľúbili podporu takto zameraným aktivitám Únie.
Ak vedenie rezortu tvrdí, že za reexportom sú lekárne, je otázne, prečo situáciu nerieši a komu vyhovuje pretrvávanie možnosti zakladania nových lekární, ak je ich činnosťou predovšetkým reexport. Mediálnymi tvrdeniami o reexporte realizovanom lekárňami prispieva iba k znevažovaniu práce väčšiny poctivých lekárnikov. V tejto veci podala ÚPLS SR spolu s ADL 13. novembra 2017 ďalšiu žiadosť na MZ SR, keďže sa domnievame, že napriek príprave návrhov, ktoré majú prispieť k riešeniu problémov, pôjde zase len o dočasný efekt. Na žiadosť sme ani po 60 dňoch nedostali odpoveď.
Na decembrovom rokovaní s generálnym riaditeľom sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR PharmDr. PhDr. M. Petrovičom rozoberali zástupcovia ADL, AIFP a ÚPLS SR ako sociálni partneri aj problematiku cenotvorby liekov. Súčasné referencovanie cien znevýhodňuje výrobcov, dodávateľov a lekárne. Marže z cien liekov referencovaných na úrovni krajín s národnou menou Rumunska a Bulharska nedokážu pokryť náklady v krajine s euro menou. Slovenský lekárenský trh je vystavený širokému záujmu iných európskych štátov o lacné lieky. Vedenie rezortu sa nemôže spoliehať na poskytovanie zliav na lieky, ktoré vyrábajú nadnárodné koncerny, rada liekov je v procese ukončenia kategorizácie. Pripomienky navrhnuté v rámci legislatívnych procesov na referencovanie cien liekov v rámci krajín s euro menou však boli zamietnuté.
Všetci očakávame, že ministerstvo zdravotníctva pristúpi k problematike reexportu konečne „medicínsky“ – začne riešiť príčinu, a nie len „poliečovať“ príznaky.
MZ SR tvrdí, že za reexportom sú lekárne, podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa odboru farmácie a liekovej politiky MZ SR PharmDr. PhDr. Mateja Petroviča, na základe spolupráce rezortu zdravotníctva a SLeK bol pripravený v rámci legislatívneho procesu Z. č. 362/2011 Z. z. návrh zákazu predaja medzi lekárňami. Keďže s úplným zákazom predaja medzi lekárňami nesúhlasí AIFP, ADL aj ÚPLS SR, celý december sa niesol v duchu hľadania legislatívneho riešenia tak, aby bol zachovaný prvý predaj medzi lekárňami a zároveň sa predišlo reexportu. Predaj medzi lekárňami v medziach zákona je naďalej umožnený, nová lekáreň je povinná začať poskytovať lekárenskú starostlivosť do troch mesiacov rovnako ako poskytovatelia inej zdravotníckej starostlivosti. Únia v odôvodnení návrhu uviedla, že predaj medzi lekárňami je jedným zo spôsobov manažovania zásob lekárne u liekov, ktoré sú pred expiráciou či cenovou zmenou v kategorizácii.
V SR sú v súčasnosti mesačné kategorizácie liekov a finančné straty lekárnikov nie sú kompenzované ani zo strany štátu ani zo strany výrobcov. V poslednom období MZ SR nedodržiava ani mesačné termíny, opravy Vestníka sú aj v strede mesiaca, preto zlyháva aj zásobovanie lekární od veľkodistribútorov liekmi, ktoré sú precenené. Predajom medzi lekárňami šetria farmaceuti náklady na znehodnotenie expirovaných liekov a eliminujú straty verejných lekární. Podľa vyjadrenia vedúcej odd. kategorizácie a liekovej politiky spoločnosti Phoenix ZZ, a.s., PharmDr. Hladíkovej, veľkodistribučná spoločnosť pri dobropisovom preberaní a uvádzaní vrátených liekov do distribúcie si už nemá možnosť uplatniť maržu ani úhradu iného výkonu spojenú s opätovným vydaním už raz vydaného lieku. Pri náraste počtu liekov vrátených lekárňou späť distribútorovi pristúpia podľa jej slov distribučné spoločnosti k spoplatneniu dobropisov.
Lekárnici však s touto možnosťou nesúhlasia a varujú pred ďalším znižovaním zásob liekov vo verejných lekárňach. Nepriaznivá situácia v dostupnosti liekov sa tak môže ešte prehĺbiť, SR je už v súčasnosti v parametri okamžitej dostupnosti liekov v lekárni na posledných priečkach v rámci Európy.
Únia opakovane apeluje na potrebu stabilizácie počtu verejných lekární v SR, pretože jednou z príčin reexportu je aj rastúci počet lekární. Nárast počtu lekární spôsobil pokles počtu pacientov na jednu lekáreň – v roku 2014 pripadalo len 2 805 obyvateľov na jednu lekáreň, oproti roku 2004, keď bolo podľa údajov MZ SR 1 168 verejných lekární, čo zodpovedalo pomeru 46 00 obyvateľov na jednu lekáreň. SR v súčasnosti patrí v EÚ medzi krajiny s najnižším počtom obyvateľov na jednu lekáreň. Napríklad ČR: 2014 – 2 830 verejných lekární, 3 715 obyvateľov na jednu lekáreň.
Výsledky exaktnej Analýzy lekárenského trhu expertov think-tanku Health Policy Institute dokazujú, že nárast počtu lekární po deregulácii roku 2005 nepriniesol zlepšenie dostupnosti poskytovania lekárenskej starostlivosti. Z novo vzniknutých lekární v rokoch 2006 – 2014 bolo 70 percent tzv. sieťových. Až 85 percent novovzniknutých lekární vzniklo v meste, kde už lekáreň bola, a prehĺbila sa nedostupnosť poskytovania lekárenskej starostlivosti vo vidieckych oblastiach. Nárast počtu lekární je priamoúmerný poklesu obratu, čo súvisí so zhoršením ich ekonomickej kondície. Ďalším negatívnym zásahom je skutočnosť, že ceny liekov hradených z verejných zdrojov majú za posledných 10 rokov neustály klesajúci trend, priemerná cena lieku je v tomto období je 11,67 Eura. Podľa FinStatu je alarmujúca analýza, ktorá uvádza, že priemerná zisková marža verejnej lekárne je do 5 percent.
Z dôvodu zlej ekonomickej situácie je v súčasnosti až 80 percent samostatných verejných lekární združených v tzv. virtuálnych sieťach, teda pod distribučnou spoločnosťou, čo je vysoký nadpriemer v rámci EÚ. Štatistika Quintiles IMS potvrdzuje prechod samostatných lekární pod „ochranné krídla“ veľkodistribútorov. Vysoká prepojenosť lekární na distribučné spoločnosti znamená istú stratu ich nezávislosti a zvyšuje riziko reexportu (zdroj: Quintiles IMS).
Vedenie Únie v poslednom kvartáli roku 2017 absolvovalo rokovania so všetkými zdravotnými poisťovňami. Podľa ich vyjadrenia časť nových lekární nepožiadala o zmluvy so zdravotnými poisťovňami – zámer ich činnosti je teda zrejmý – neboli otvorené na to, aby poskytovali lekárenskú starostlivosť obyvateľom. Zdravotné poisťovne sa nevyhýbajú širokej verejnej a odbornej diskusii vo veci stabilizácie počtu verejných lekární a prisľúbili podporu takto zameraným aktivitám Únie.
Ak vedenie rezortu tvrdí, že za reexportom sú lekárne, je otázne, prečo situáciu nerieši a komu vyhovuje pretrvávanie možnosti zakladania nových lekární, ak je ich činnosťou predovšetkým reexport. Mediálnymi tvrdeniami o reexporte realizovanom lekárňami prispieva iba k znevažovaniu práce väčšiny poctivých lekárnikov. V tejto veci podala ÚPLS SR spolu s ADL 13. novembra 2017 ďalšiu žiadosť na MZ SR, keďže sa domnievame, že napriek príprave návrhov, ktoré majú prispieť k riešeniu problémov, pôjde zase len o dočasný efekt. Na žiadosť sme ani po 60 dňoch nedostali odpoveď.
Na decembrovom rokovaní s generálnym riaditeľom sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR PharmDr. PhDr. M. Petrovičom rozoberali zástupcovia ADL, AIFP a ÚPLS SR ako sociálni partneri aj problematiku cenotvorby liekov. Súčasné referencovanie cien znevýhodňuje výrobcov, dodávateľov a lekárne. Marže z cien liekov referencovaných na úrovni krajín s národnou menou Rumunska a Bulharska nedokážu pokryť náklady v krajine s euro menou. Slovenský lekárenský trh je vystavený širokému záujmu iných európskych štátov o lacné lieky. Vedenie rezortu sa nemôže spoliehať na poskytovanie zliav na lieky, ktoré vyrábajú nadnárodné koncerny, rada liekov je v procese ukončenia kategorizácie. Pripomienky navrhnuté v rámci legislatívnych procesov na referencovanie cien liekov v rámci krajín s euro menou však boli zamietnuté.
Všetci očakávame, že ministerstvo zdravotníctva pristúpi k problematike reexportu konečne „medicínsky“ – začne riešiť príčinu, a nie len „poliečovať“ príznaky.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
PharmDr. Beata Valocká, Únia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR
Foto:
archív, ZdN
PharmDr. Beata Valocká, Únia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR