O škodlivých a nebezpečných účinkoch drog je potrebné s deťmi hovoriť od útleho veku. V minulých číslach Fit magazínu sme si povedali, ako to rozoberať s našimi najmenšími a školákmi.
Dnes je na rade o niečo ťažšia úloha rodiča - rozprávať sa o drogách a o ich nástrahách s adolescentom. Sú to už takmer dospelí ľudia, ktorí sa so závislosťou, na rozdiel od škôlkarov a malých školákov, už mohli stretnúť - či už vo svojom okolí, vo filme, v knihe, v seriáli, alebo prinajhoršom už aj osobne.
Niekedy môže mladého človeka od drog odradiť aj kniha, ako v prípade dnes už 35-ročnej Zuzany.
„Keď som mala 15 rokov, spolužiak mi požičal známu knihu o berlínskych mladých narkomanoch. Bol to reálny príbeh len 13-ročného dievčaťa, ktoré užívalo drogy, pričom si na ne zarábalo prostitúciou a už ako dospelá opísala v knihe svoje zážitky. Boli tam aj fotky ostatných mladých narkomanov, jej kamarátov, mnohí už boli po smrti. Neuveriteľne to mnou otriaslo, všetko, tie fotky, ich príbehy, ich osudy, aj smrť. Zaprisahala som sa, že sa drogy v živote nedotknem. Aj tak bolo,“ porozprávala Zuzka.
A čo škola?
Sú rodičia, ktorí sa diskusii so svojimi dospievajúcimi potomkami o drogovej závislosti úplne vyhýbajú. Dôvody sú rôzne, buď to nevedia, alebo si myslia, že táto téma sa ich dieťaťa jednoducho netýka. Prípadne to nechávajú na školu. Stačí to však, venujú sa školy tejto téme dostatočne?
„Nie je možné zovšeobecniť. Od školy k škole, od prípadu k prípadu. Vcelku si myslím, že pokiaľ ide o čas, školy sa venujú tejto problematike v dostatočnej miere,“ myslí si riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave a odborný garant projektu MUDr. Ľubomír Okruhlica.
Ako však dodal, niekedy je tej témy v škole až nepotrebne veľa. „Problém je skôr v kvalite. Dozvedáme sa o tom, že do školy chodia robiť tzv. protidrogové prednášky externé organizácie, ktoré však majú inú, ideologickú agendu. Alebo sú pozývaní prednášať laici, bývalí závislí od drog v čase ich abstinencie. Je to síce atraktívne pre poslucháčov, ale tých, čo majú sklon k drogám, to môže viesť k opačnej reakcii. Vypočujú si pre nich dobrodružný príbeh a začnú drogy skúšať. Ved aj iní boli v tom a dostali sa z toho,“ upozorňuje MUDr. Okruhlica.
Ministerstvo školstva má v tom preto metodické usmernenia pre školy, no ako upozorňuje odborník, riaditelia škôl nimi nie sú záväzne viazaní.
Len akreditovaní
Preto riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí navrhuje, aby si školy mohli na požadované protidrogové aktivity prizývať len lektorov z ministerstvom školstva akreditovaných subjektov. A to nie je všetko, „zabrať“ by mali aj samotní koordinátori a učitelia.
„V školách existujú v učiteľskom zbore protidrogoví koordinátori. Oni a všetci školskí zamestnanci by mali ísť ich žiakom, študentom príkladom tak, že sami nebudú fajčiť, piť alkohol v prítomnosti svojich žiakov,“ dodal odborník. Ako však upozorňuje, platí to aj na rodinné prostredie. „Škola všetko nezachráni. „Nemôžeme na ňu presunúť rodičovskú zodpovednosť,“ upozornil na nebezpečný fenomén Ľ. Okruhlica.
Vlastná hlava
Mnohí rodičia tínedžerov to poznajú. Odvrávanie, nepočúvanie, často aj vysmievanie či odvrávanie. Ich milé zlaté dieťa z čias raného detstva sa v čase puberty mení na úplne inú osobu. Ako vtedy zvládnuť ťažkú tému, akou sú drogy?
Ako radí odborník, začať treba už v skoršom veku. „Jednoznačne ešte v skoršom veku drogy odsúdiť, neakceptovať ich, ani takzvané rekreačné užívanie. Informácia musí byť pravdivá, rodič by sa mal najprv sám vzdelať, literatúry je dosť. Nemal by si mýliť „trávu“ s trávnikom, nemal by dieťaťu tvrdiť napríklad, že keď niekto začne užívať drogy, hneď na to zomrie. Deti majú kamarátov, ktorí žijú a pritom o nich vedia, že brali drogy a teraz sú zdraví. No o veľkom riziku aj možnosti úmrtia predávkovaním by sa zmieniť mali,“ dodal odborník.
Mali ma viac kontrolovať....
Rodičia často nevedia, či majú deťom zakazovať, prikazovať či len dohovárať. Dnes je výchova detí iná ako kedysi, rodičia sú často benevolentnejší k svojim potomkom, ako boli ich rodičia k nim, prípadne sú takí zaneprázdnení v práci, že na deti nemajú čas. Okrem toho na trhu je množstvo literatúry, ktorá často rodičom radí s deťmi sa „len rozprávať, nezakazovať, skôr len odporúčať a deti brať viac-menej ako rovnoprávnych partnerov“.
Že to nemusí byť vždy dobrá cesta, ukazuje aj príklad mladého muža, ktorý si prešiel peklom závislosti. Ten by už dnes prísnejšiu výchovu privítal. Potvrdzujú to aj slová Ľ. Okruhlicu, ktorí sa so závislými od drog stretáva denne v Centre pre liečbu drogových závislostí.
„Už nejeden abstinujúci s históriou závislostí od drog nám povedal, že rodičia ho mali viac kontrolovať, najmä v puberte,“ povedal.
Veľmi dôležité je tiež zmysluplné vyplnenie dňa dieťaťu. A to od rána do večera v štruktúrovaných, pozitívnych aktivitách. Pozor, nie nezmyselné zaťažovanie dieťaťa množstvom krúžkov, ktorými si rodičia často plnia svoje vlastné nesplnené sny.
„Príkladom sú tu Japonci, kde rodič má síce málo času osobne sa venovať dieťaťu, ale majú veľmi nízky výskyt užívania drog mládežou,“ dodal odborník.
A kedy by mal rodič zbystriť pozornosť? Ako hovorí lekár, zreteľným signálom pre rodiča, že sa niečo deje s ich neplnoletým dieťaťom, má byť, ak zistia, že dieťa fajčí. „Potrebný je vážny rozhovor a možno návšteva odborníka,“ dodal Ľ. Okruhlica.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva SR - v rámci účelovej dotácie na podporu protidrogových aktivít na rok 2015.
Dnes je na rade o niečo ťažšia úloha rodiča - rozprávať sa o drogách a o ich nástrahách s adolescentom. Sú to už takmer dospelí ľudia, ktorí sa so závislosťou, na rozdiel od škôlkarov a malých školákov, už mohli stretnúť - či už vo svojom okolí, vo filme, v knihe, v seriáli, alebo prinajhoršom už aj osobne.
Niekedy môže mladého človeka od drog odradiť aj kniha, ako v prípade dnes už 35-ročnej Zuzany.
„Keď som mala 15 rokov, spolužiak mi požičal známu knihu o berlínskych mladých narkomanoch. Bol to reálny príbeh len 13-ročného dievčaťa, ktoré užívalo drogy, pričom si na ne zarábalo prostitúciou a už ako dospelá opísala v knihe svoje zážitky. Boli tam aj fotky ostatných mladých narkomanov, jej kamarátov, mnohí už boli po smrti. Neuveriteľne to mnou otriaslo, všetko, tie fotky, ich príbehy, ich osudy, aj smrť. Zaprisahala som sa, že sa drogy v živote nedotknem. Aj tak bolo,“ porozprávala Zuzka.
A čo škola?
Sú rodičia, ktorí sa diskusii so svojimi dospievajúcimi potomkami o drogovej závislosti úplne vyhýbajú. Dôvody sú rôzne, buď to nevedia, alebo si myslia, že táto téma sa ich dieťaťa jednoducho netýka. Prípadne to nechávajú na školu. Stačí to však, venujú sa školy tejto téme dostatočne?
„Nie je možné zovšeobecniť. Od školy k škole, od prípadu k prípadu. Vcelku si myslím, že pokiaľ ide o čas, školy sa venujú tejto problematike v dostatočnej miere,“ myslí si riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave a odborný garant projektu MUDr. Ľubomír Okruhlica.
Ako však dodal, niekedy je tej témy v škole až nepotrebne veľa. „Problém je skôr v kvalite. Dozvedáme sa o tom, že do školy chodia robiť tzv. protidrogové prednášky externé organizácie, ktoré však majú inú, ideologickú agendu. Alebo sú pozývaní prednášať laici, bývalí závislí od drog v čase ich abstinencie. Je to síce atraktívne pre poslucháčov, ale tých, čo majú sklon k drogám, to môže viesť k opačnej reakcii. Vypočujú si pre nich dobrodružný príbeh a začnú drogy skúšať. Ved aj iní boli v tom a dostali sa z toho,“ upozorňuje MUDr. Okruhlica.
Ministerstvo školstva má v tom preto metodické usmernenia pre školy, no ako upozorňuje odborník, riaditelia škôl nimi nie sú záväzne viazaní.
Len akreditovaní
Preto riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí navrhuje, aby si školy mohli na požadované protidrogové aktivity prizývať len lektorov z ministerstvom školstva akreditovaných subjektov. A to nie je všetko, „zabrať“ by mali aj samotní koordinátori a učitelia.
„V školách existujú v učiteľskom zbore protidrogoví koordinátori. Oni a všetci školskí zamestnanci by mali ísť ich žiakom, študentom príkladom tak, že sami nebudú fajčiť, piť alkohol v prítomnosti svojich žiakov,“ dodal odborník. Ako však upozorňuje, platí to aj na rodinné prostredie. „Škola všetko nezachráni. „Nemôžeme na ňu presunúť rodičovskú zodpovednosť,“ upozornil na nebezpečný fenomén Ľ. Okruhlica.
Vlastná hlava
Mnohí rodičia tínedžerov to poznajú. Odvrávanie, nepočúvanie, často aj vysmievanie či odvrávanie. Ich milé zlaté dieťa z čias raného detstva sa v čase puberty mení na úplne inú osobu. Ako vtedy zvládnuť ťažkú tému, akou sú drogy?
Ako radí odborník, začať treba už v skoršom veku. „Jednoznačne ešte v skoršom veku drogy odsúdiť, neakceptovať ich, ani takzvané rekreačné užívanie. Informácia musí byť pravdivá, rodič by sa mal najprv sám vzdelať, literatúry je dosť. Nemal by si mýliť „trávu“ s trávnikom, nemal by dieťaťu tvrdiť napríklad, že keď niekto začne užívať drogy, hneď na to zomrie. Deti majú kamarátov, ktorí žijú a pritom o nich vedia, že brali drogy a teraz sú zdraví. No o veľkom riziku aj možnosti úmrtia predávkovaním by sa zmieniť mali,“ dodal odborník.
Mali ma viac kontrolovať....
Rodičia často nevedia, či majú deťom zakazovať, prikazovať či len dohovárať. Dnes je výchova detí iná ako kedysi, rodičia sú často benevolentnejší k svojim potomkom, ako boli ich rodičia k nim, prípadne sú takí zaneprázdnení v práci, že na deti nemajú čas. Okrem toho na trhu je množstvo literatúry, ktorá často rodičom radí s deťmi sa „len rozprávať, nezakazovať, skôr len odporúčať a deti brať viac-menej ako rovnoprávnych partnerov“.
Že to nemusí byť vždy dobrá cesta, ukazuje aj príklad mladého muža, ktorý si prešiel peklom závislosti. Ten by už dnes prísnejšiu výchovu privítal. Potvrdzujú to aj slová Ľ. Okruhlicu, ktorí sa so závislými od drog stretáva denne v Centre pre liečbu drogových závislostí.
„Už nejeden abstinujúci s históriou závislostí od drog nám povedal, že rodičia ho mali viac kontrolovať, najmä v puberte,“ povedal.
Veľmi dôležité je tiež zmysluplné vyplnenie dňa dieťaťu. A to od rána do večera v štruktúrovaných, pozitívnych aktivitách. Pozor, nie nezmyselné zaťažovanie dieťaťa množstvom krúžkov, ktorými si rodičia často plnia svoje vlastné nesplnené sny.
„Príkladom sú tu Japonci, kde rodič má síce málo času osobne sa venovať dieťaťu, ale majú veľmi nízky výskyt užívania drog mládežou,“ dodal odborník.
A kedy by mal rodič zbystriť pozornosť? Ako hovorí lekár, zreteľným signálom pre rodiča, že sa niečo deje s ich neplnoletým dieťaťom, má byť, ak zistia, že dieťa fajčí. „Potrebný je vážny rozhovor a možno návšteva odborníka,“ dodal Ľ. Okruhlica.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva SR - v rámci účelovej dotácie na podporu protidrogových aktivít na rok 2015.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín