Aj keď nad zimným plávaním zväčša nechápavo krútime hlavami, zvládnuť ho vraj môže každý z nás. Chce to len trochu tréningu! Bonusom bude zocelenie tela a naštartovanie imunity.
Martin sa s častými prechladnutiami či s chrípkami trápil už od mladosti. A to aj napriek tomu, že v puberte začal dodržiavať zásady zdravého životného štýlu.
„Hoci som nikdy nefajčil, každodenne som sa venoval pohybu, či už plávaniu, behaniu, cyklistike i fitnesu, a jedol som zdravé jedlá z kvalitných surovín, aj tak sa na mňa každú chvíľu nalepila nejaká viróza alebo baktéria. Aj keď som chorobu poctivo vyležal, prešlo štyri-päť týždňov a opäť na mňa niečo „liezlo“.
Napriek zdravému životnému štýlu som sa vlastne vôbec necítil zdravo,“ rozpráva Martin o svojich problémoch s oslabenou imunitou.
Dlhodobo nepomohla ani jej podpora liekmi, preto sa pokúsil zoceliť svoj organizmus inak. „Rozhodol som sa vyskúšať otužovanie. Začal som sa postupne pravidelne sprchovať stále studenšou vodou a menej sa obliekať, viac času som trávil vonku aj v chladnejšom počasí. Je pravda, že prvý rok som dosť ležal aj v posteli, napriek tomu som vytrval a ďalšiu sezónu som začal pociťovať výsledky. K sprchám som postupne pridal aj kúpanie v prírode v chladnejšom, neskôr aj v zimnom počasí. Tretiu sezónu som na antibiotiká ani nepomyslel. Samozrejme, prišlo pár prechladnutí, ale tie som zvládol bez liekov a za pár dní. Imunita sa vzchopila a dnes nielenže zdravo žijem, ale sa konečne aj zdravo cítim,“ hovorí Martin o svojich skúsenostiach s otužovaním.
Ľadová voda a pozitívny vplyv?
Pobyt v chlade si väčšina z nás spája najmä s prechladnutím, nádchou a s horúčkami. Paradoxne práve pred chorobami by nás privyknutie na studené podmienky malo ochrániť. Hoci sa to nezdá, tento efekt otužovania studeným vzduchom a vodou potvrdzujú aj odborníci.
„Otužovanie má vplyv na to, že organizmus sa trošku zocelí z tej našej papučovej kultúry, vypudí nás to trochu do prírody, pre každého človeka to má pozitívny efekt. Jednak preto, lebo sa pohybuje po čerstvom vzduchu, jednak sa kĺby a kostrový aparát prebehne a súčasne aj imunita sa trochu naštartuje a je odolnejšia proti vonkajším vplyvom,“ uvádza nitriansky všeobecný lekár a šéf Asociácie súkromných lekárov SR MUDr. Marián Šóth.
Podľa neho sa otužilé telo dokáže lepšie vyrovnať aj s prechodmi z tepla do zimy – či už v lete z klimatizovaných priestorov pod horúce slnko, alebo v zime z prekúrených miestností do chladu a mrazu.
Za pravdu mu dávajú aj ľadové medvede, teda ľudia, ktorí sa pravidelne otužujú aj vo vode s teplotou len pár stupňov nad nulou. Základom je podľa nich pravidelnosť a postupnosť.
„Prvá sezóna nemusí nič znamenať. Prvé dva roky sú akoby skúšobné, telo si zvyká. Po dvoch rokoch zo zdravotného hľadiska už telo má vyvinutý imunitný systém a vie sa lepšie obrániť proti vonkajším vplyvom a chorobám. Človek má zvýšenú imunitu, je odolnejší, nepotrebuje ani antibiotiká – aspoň nie tak často, lebo telo si vie samo poradiť s chrípkami, chorobami aj so zimomravosťou. Je to, samozrejme, individuálne,“ vysvetľuje vedúci Klubu ľadových medveďov z Nitry Ing. Jozef Čápek.
Ľudia sa tak podľa neho môžu otužovaním zbaviť nielen častých prechladnutí a chrípok, ale aj zimomravosti a pocitu studených rúk a nôh či problémov s kĺbmi a s chrbticou.
Naozaj pre každého?
Aj keď sa to mnohým z nás nezdá, otužovanie v studenej či až v ľadovej vode by vraj zvládol každý z nás. Treba však poznať svoj zdravotný stav a byť psychicky pripravený.
„Otužovať sa môže každý, len sa musí cítiť zdravý. Odporúča sa ešte pred začatím absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, poradiť sa, ak má človek zdravotné problémy, pre ktoré by mu lekár mohol povedať, že mu to neodporúča,“ upozorňuje vedúci klubu nitrianskych ľadových medveďov.
„Otužovať môže každý človek, ale treba brať do úvahy svoje limity. Samozrejme, keď má niekto osemdesiat rokov, tak nebude skákať rovno do najstudenšieho bazéna, ale treba na to ísť postupne,“ odporúča MUDr. Marián Šóth a pred nepremysleným konaním v tomto smere varuje najmä ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami.
„Tam by som bol veľmi opatrný, asi by som neodporúčal ísť až do tých „ľadových medveďov“, skôr jesenné kúpanie by nemalo robiť problémy,“ dopĺňa všeobecný lekár.
Kúpanie v chladnej vode sa odporúča aj deťom, dokonca od útleho veku. Aj tu sa však vyžaduje postupnosť a tréning. „Je to vhodné zas po lekárskej prehliadke a vyžaduje sa aj súhlas a prítomnosť rodiča. K nám chodili aj troj- či štvorročné deti, boli na to naučené. Deti väčšinou nemajú problém a skôr si zvyknú na chlad ako dospelí,“ hovorí Ing. Jozef Čápek.
Ako na to?
Otužovať sa možno rekreačne alebo športovo. „Rekreačné otužovanie predstavuje sprchovanie studenou vodou, saunovanie, športovanie v prírode, napr. behanie, cyklistika, plávanie. Športové otužovanie už znamená plávanie v studenej vode, ktorá má pod 10 stupňov, a to za každého počasia,“ hovorí nitriansky otužilec Ing. Jozef Čápek.
Začať podľa neho treba postupne. „Začína sa sprchami, dať si najskôr vlažnú a končiť studenou vodou, je to dobré robiť každý večer alebo ráno, aby si telo zvyklo. Človek sa začne aj menej obliekať, nemá až toľko vrstiev, aby sa telo neprehrievalo, prípadne môže aj športovať vonku, keď je chladnejšie, na jeseň. Keď už má zvládnuté sprchy a cíti sa po nich dobre, môže bez problémov ísť aj do chladnejšej vody.“
Vhodné je aj neskoré letné a jesenné kúpanie, keď sa voda vonku postupne ochladzuje. „Teplota vody klesá zo 17 na 12 stupňov. Tým, že má človek natrénované postupné znižovanie teploty, telo sa otužuje a zvládne aj v zime ľadovú vodu, keď má pod 4 stupne Celzia,“ dodáva ľadový medveď.
Niektorí ľudia si dokážu poradiť s prechodom do ľadovej vody aj bez predchádzajúcej postupnej prípravy a pravidelného tréningu. Hoci podaktorým jedincom to nemusí spôsobovať problémy, u iných sa môžu prejaviť zdravotné ťažkosti.
„Nemusí to byť človek, ktorý sa lieči na srdce, ale každý, kto vhupne do studenej vody, si môže spôsobiť kardiálny šok, to znamená, že organizmus je v maximálnom strese a srdce niekedy nezvykne zvládnuť takú náhlu a prudkú zmenu. Takže radšej postupne a všetko treba robiť s rozmyslom,“ odporúča lekár MUDr. Marián Šóth.
Triaška a oblečenie do vody
Aj keď si otužovanie vopred poriadne natrénujete a bez problémov zvládnete aj zimné kúpanie, netreba zabúdať na isté zásady. Najmä pre nováčikov sa odporúča kúpať sa vo dvojici alebo pod dohľadom druhej osoby na brehu.
„Môže sa stať, že človek dostane v chladnejšej vode kŕč alebo šok, nevie pohnúť končatinami, nevie vyjsť z vody von, vo vode sú často kamene, môže dôjsť k úrazu. Je dobré mať niekoho na brehu, aby mu vedel pomôcť,“ radí Ing Jozef Čápek.
Pred vstupom do ľadovej vody sa neodporúča piť alkohol, fajčiť a hodinu až dve pred kúpaním ani jesť, aby sa neobjavili žalúdočné kŕče. Strážiť si treba aj čas strávený vo vode.
„V pravidlách máme povolené maximálne 20 až 22 minút v ľadovej vode. Často sa používa rozcvička pred vstupom do vody, aby sa telo trošku zohrialo, a takisto aj po skončení kúpania, aby sa prekrvil organizmus,“ odporúča nitriansky otužilec, podľa ktorého je v chladnej vode vhodné aj plávať. Zabúdať netreba ani na oblečenie.
„Môžu sa použiť neoprénové topánky, aj z hľadiska bezpečnosti, aby ste sa nešmykli, ale aj ako ochrana tepla na prstoch na nohách, aby tak neskrehli. Takisto sa môžu použiť neoprénové rukavice, ktoré chránia končeky prstov, pretože tie sú indikátorom toho, kedy má ísť človek von z vody. Samozrejme, používajú sa aj čiapky, pretože z hlavy sa vyparuje najviac tepla,“ vysvetľuje ľadový medveď.
V prvých minútach po kúpaní sa treba osušiť uterákom a prezliecť do suchého oblečenia. Neodporúča sa prílišné naobliekanie ani zohrievanie pri radiátoroch, telo by sa malo zohriať postupne. Rátať treba aj s triaškou.
„Je to individuálne, ale v prvých piatich až desiatich minútach tým, že sa telo zohrieva, môže dôjsť k triaške. Trasie sa ruka, noha, niekedy hlas, čaj môžete mať naliaty najviac do polovice pohára, inak ho vylejete. Takto sa telo vyrovnáva s vonkajšou teplotou a zohrieva sa na svoju telesnú teplotu. Niekto sa toho tréningom postupne zbaví, ale niekto to má stále,“ uzatvára vedúci Klubu ľadových medveďov spod Zobora Ing. Jozef Čápek.
Martin sa s častými prechladnutiami či s chrípkami trápil už od mladosti. A to aj napriek tomu, že v puberte začal dodržiavať zásady zdravého životného štýlu.
„Hoci som nikdy nefajčil, každodenne som sa venoval pohybu, či už plávaniu, behaniu, cyklistike i fitnesu, a jedol som zdravé jedlá z kvalitných surovín, aj tak sa na mňa každú chvíľu nalepila nejaká viróza alebo baktéria. Aj keď som chorobu poctivo vyležal, prešlo štyri-päť týždňov a opäť na mňa niečo „liezlo“.
Napriek zdravému životnému štýlu som sa vlastne vôbec necítil zdravo,“ rozpráva Martin o svojich problémoch s oslabenou imunitou.
Dlhodobo nepomohla ani jej podpora liekmi, preto sa pokúsil zoceliť svoj organizmus inak. „Rozhodol som sa vyskúšať otužovanie. Začal som sa postupne pravidelne sprchovať stále studenšou vodou a menej sa obliekať, viac času som trávil vonku aj v chladnejšom počasí. Je pravda, že prvý rok som dosť ležal aj v posteli, napriek tomu som vytrval a ďalšiu sezónu som začal pociťovať výsledky. K sprchám som postupne pridal aj kúpanie v prírode v chladnejšom, neskôr aj v zimnom počasí. Tretiu sezónu som na antibiotiká ani nepomyslel. Samozrejme, prišlo pár prechladnutí, ale tie som zvládol bez liekov a za pár dní. Imunita sa vzchopila a dnes nielenže zdravo žijem, ale sa konečne aj zdravo cítim,“ hovorí Martin o svojich skúsenostiach s otužovaním.
Ľadová voda a pozitívny vplyv?
Pobyt v chlade si väčšina z nás spája najmä s prechladnutím, nádchou a s horúčkami. Paradoxne práve pred chorobami by nás privyknutie na studené podmienky malo ochrániť. Hoci sa to nezdá, tento efekt otužovania studeným vzduchom a vodou potvrdzujú aj odborníci.
„Otužovanie má vplyv na to, že organizmus sa trošku zocelí z tej našej papučovej kultúry, vypudí nás to trochu do prírody, pre každého človeka to má pozitívny efekt. Jednak preto, lebo sa pohybuje po čerstvom vzduchu, jednak sa kĺby a kostrový aparát prebehne a súčasne aj imunita sa trochu naštartuje a je odolnejšia proti vonkajším vplyvom,“ uvádza nitriansky všeobecný lekár a šéf Asociácie súkromných lekárov SR MUDr. Marián Šóth.
Podľa neho sa otužilé telo dokáže lepšie vyrovnať aj s prechodmi z tepla do zimy – či už v lete z klimatizovaných priestorov pod horúce slnko, alebo v zime z prekúrených miestností do chladu a mrazu.
Za pravdu mu dávajú aj ľadové medvede, teda ľudia, ktorí sa pravidelne otužujú aj vo vode s teplotou len pár stupňov nad nulou. Základom je podľa nich pravidelnosť a postupnosť.
„Prvá sezóna nemusí nič znamenať. Prvé dva roky sú akoby skúšobné, telo si zvyká. Po dvoch rokoch zo zdravotného hľadiska už telo má vyvinutý imunitný systém a vie sa lepšie obrániť proti vonkajším vplyvom a chorobám. Človek má zvýšenú imunitu, je odolnejší, nepotrebuje ani antibiotiká – aspoň nie tak často, lebo telo si vie samo poradiť s chrípkami, chorobami aj so zimomravosťou. Je to, samozrejme, individuálne,“ vysvetľuje vedúci Klubu ľadových medveďov z Nitry Ing. Jozef Čápek.
Ľudia sa tak podľa neho môžu otužovaním zbaviť nielen častých prechladnutí a chrípok, ale aj zimomravosti a pocitu studených rúk a nôh či problémov s kĺbmi a s chrbticou.
Naozaj pre každého?
Aj keď sa to mnohým z nás nezdá, otužovanie v studenej či až v ľadovej vode by vraj zvládol každý z nás. Treba však poznať svoj zdravotný stav a byť psychicky pripravený.
„Otužovať sa môže každý, len sa musí cítiť zdravý. Odporúča sa ešte pred začatím absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, poradiť sa, ak má človek zdravotné problémy, pre ktoré by mu lekár mohol povedať, že mu to neodporúča,“ upozorňuje vedúci klubu nitrianskych ľadových medveďov.
„Otužovať môže každý človek, ale treba brať do úvahy svoje limity. Samozrejme, keď má niekto osemdesiat rokov, tak nebude skákať rovno do najstudenšieho bazéna, ale treba na to ísť postupne,“ odporúča MUDr. Marián Šóth a pred nepremysleným konaním v tomto smere varuje najmä ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami.
„Tam by som bol veľmi opatrný, asi by som neodporúčal ísť až do tých „ľadových medveďov“, skôr jesenné kúpanie by nemalo robiť problémy,“ dopĺňa všeobecný lekár.
Kúpanie v chladnej vode sa odporúča aj deťom, dokonca od útleho veku. Aj tu sa však vyžaduje postupnosť a tréning. „Je to vhodné zas po lekárskej prehliadke a vyžaduje sa aj súhlas a prítomnosť rodiča. K nám chodili aj troj- či štvorročné deti, boli na to naučené. Deti väčšinou nemajú problém a skôr si zvyknú na chlad ako dospelí,“ hovorí Ing. Jozef Čápek.
Ako na to?
Otužovať sa možno rekreačne alebo športovo. „Rekreačné otužovanie predstavuje sprchovanie studenou vodou, saunovanie, športovanie v prírode, napr. behanie, cyklistika, plávanie. Športové otužovanie už znamená plávanie v studenej vode, ktorá má pod 10 stupňov, a to za každého počasia,“ hovorí nitriansky otužilec Ing. Jozef Čápek.
Začať podľa neho treba postupne. „Začína sa sprchami, dať si najskôr vlažnú a končiť studenou vodou, je to dobré robiť každý večer alebo ráno, aby si telo zvyklo. Človek sa začne aj menej obliekať, nemá až toľko vrstiev, aby sa telo neprehrievalo, prípadne môže aj športovať vonku, keď je chladnejšie, na jeseň. Keď už má zvládnuté sprchy a cíti sa po nich dobre, môže bez problémov ísť aj do chladnejšej vody.“
Vhodné je aj neskoré letné a jesenné kúpanie, keď sa voda vonku postupne ochladzuje. „Teplota vody klesá zo 17 na 12 stupňov. Tým, že má človek natrénované postupné znižovanie teploty, telo sa otužuje a zvládne aj v zime ľadovú vodu, keď má pod 4 stupne Celzia,“ dodáva ľadový medveď.
Niektorí ľudia si dokážu poradiť s prechodom do ľadovej vody aj bez predchádzajúcej postupnej prípravy a pravidelného tréningu. Hoci podaktorým jedincom to nemusí spôsobovať problémy, u iných sa môžu prejaviť zdravotné ťažkosti.
„Nemusí to byť človek, ktorý sa lieči na srdce, ale každý, kto vhupne do studenej vody, si môže spôsobiť kardiálny šok, to znamená, že organizmus je v maximálnom strese a srdce niekedy nezvykne zvládnuť takú náhlu a prudkú zmenu. Takže radšej postupne a všetko treba robiť s rozmyslom,“ odporúča lekár MUDr. Marián Šóth.
Triaška a oblečenie do vody
Aj keď si otužovanie vopred poriadne natrénujete a bez problémov zvládnete aj zimné kúpanie, netreba zabúdať na isté zásady. Najmä pre nováčikov sa odporúča kúpať sa vo dvojici alebo pod dohľadom druhej osoby na brehu.
„Môže sa stať, že človek dostane v chladnejšej vode kŕč alebo šok, nevie pohnúť končatinami, nevie vyjsť z vody von, vo vode sú často kamene, môže dôjsť k úrazu. Je dobré mať niekoho na brehu, aby mu vedel pomôcť,“ radí Ing Jozef Čápek.
Pred vstupom do ľadovej vody sa neodporúča piť alkohol, fajčiť a hodinu až dve pred kúpaním ani jesť, aby sa neobjavili žalúdočné kŕče. Strážiť si treba aj čas strávený vo vode.
„V pravidlách máme povolené maximálne 20 až 22 minút v ľadovej vode. Často sa používa rozcvička pred vstupom do vody, aby sa telo trošku zohrialo, a takisto aj po skončení kúpania, aby sa prekrvil organizmus,“ odporúča nitriansky otužilec, podľa ktorého je v chladnej vode vhodné aj plávať. Zabúdať netreba ani na oblečenie.
„Môžu sa použiť neoprénové topánky, aj z hľadiska bezpečnosti, aby ste sa nešmykli, ale aj ako ochrana tepla na prstoch na nohách, aby tak neskrehli. Takisto sa môžu použiť neoprénové rukavice, ktoré chránia končeky prstov, pretože tie sú indikátorom toho, kedy má ísť človek von z vody. Samozrejme, používajú sa aj čiapky, pretože z hlavy sa vyparuje najviac tepla,“ vysvetľuje ľadový medveď.
V prvých minútach po kúpaní sa treba osušiť uterákom a prezliecť do suchého oblečenia. Neodporúča sa prílišné naobliekanie ani zohrievanie pri radiátoroch, telo by sa malo zohriať postupne. Rátať treba aj s triaškou.
„Je to individuálne, ale v prvých piatich až desiatich minútach tým, že sa telo zohrieva, môže dôjsť k triaške. Trasie sa ruka, noha, niekedy hlas, čaj môžete mať naliaty najviac do polovice pohára, inak ho vylejete. Takto sa telo vyrovnáva s vonkajšou teplotou a zohrieva sa na svoju telesnú teplotu. Niekto sa toho tréningom postupne zbaví, ale niekto to má stále,“ uzatvára vedúci Klubu ľadových medveďov spod Zobora Ing. Jozef Čápek.
Foto: archív. Pobyt v chlade si väčšina z nás spája najmä s prechladnutím, nádchou a s horúčkami
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín