Výhody, ktoré poskytuje poskytovateľ lekárenskej starostlivosti svojim pacientom, závisia od prístupu lekárne k poskytovaniu lekárenskej starostlivosti. Situácia na Slovensku je taká, že vo verejných lekárňach, ktoré nie sú súčasťou zdravotného strediska, sú častejšie využívané atribúty maloobchodného predaja. Čiže ide o poskytovanie zliav na voľnopredajné lieky a doplnkový sortiment vo forme kupónov či vernostných bodov, reklamy na akcie, medializáciu zníženia cien.
Aj to bolo predmetom lekárnického kongresu, ktorý sa konal v novembri v Žiline. Okrem ministra zdravotníctva Tomáša Druckera sa na ňom zúčastnili aj vedúce osobnosti lekárenstva z Nemecka, viceprezident ABDA Mathias Arnold, z Portugalska člen Predstavenstva ANF Tiago Galvăo, z Českej republiky prezident Českej lekárnickej komory Lubomír Chudoba alebo zo Švajčiarska Peter Toscano.
Lekárne
Verejné lekárne, ktoré si uchovávajú charakter zdravotníckeho zariadenia, svoje konkurenčné výhody stavajú viac na odborných službách lekárne. Medzi ne patrí predovšetkým príprava IVLP, ako sú masti, čapíky, suspenzie, želatínové tobolky, delené prášky a poradenské služby – konzultácie s lekármi či pacientmi, najčastejšie v oblasti interakcie liekov a dávkovacích režimov. Takéto lekárne využívajú odbornosť farmaceuta, realizujú meranie krvného tlaku a jeho hodnotenie, pod vedením PharmDr. Petra Stanka je v niektorých lekárňach nová služba – detekcia atriálnej fibrilácie. V rámci osvetovej činnosti lekárnici uverejňujú články v regionálnych periodikách, podieľajú sa na edukácii v miestnych detských kluboch a materských školách.
Je zrejmé, že na Slovensku je konkurencieschopnosť lekární len na úrovni „porovnávania cien“, kým v zahraničí je „súťaživosť“ založená na porovnávaní poskytovaných odborných služieb. Podľa slov PharmDr. Beáty Valockej z Únie poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR je jednou z príčin aj skutočnosť, že oproti zahraničiu odborné výkony farmácie a lekárenstva nie sú uhrádzané. Ďalej uviedla, že slovenské lekárne strácajú konkurencieschopnosť v rámci stredoeurópskeho priestoru, keďže nevedia zabezpečiť napríklad dostupnosť originálnych liekov, ktoré nie sú hradené z verejných zdrojov a nie je vytvorený systém, ako zabezpečiť ich dovoz na Slovensko.
„Chýbajú predovšetkým očkovacie látky a lieky na zabezpečenie fertility. Keďže obe skupiny liekov sú dôležité a majú presný dávkovací režim, na zabezpečenie ich účinnosti je dostupnosť podstatným faktorom. V súčasnosti pozorujeme na Slovensku nový fenomén – skončila sa ,pacientska turistika‘ v rámci Slovenska, pacienti si tieto lieky vyberajú rovno v Rakúsku,“ uviedla B. Valocká.
Recept a ezdravie
Časť otázok, ktoré smerovali na ministra zdravotníctva, sa týkala zrušenia poplatku za recept v prípade, že pôjde o preskripčný záznam v elektronickej knižke pacienta. Minister reagoval, že požiadavku náhrady za zrušenie poplatku za recept považuje za oprávnenú. V súvislosti s tou témou podala ÚPLS SR žiadosť na zadefinovanie úhrady výkonu dispenzácie. Ide o činnosť, ktorá je spojená s výdajom liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a s odbornými informáciami pre pacienta. V Nemecku je za tento výkon úhrada 8,50 €. Navrhovaná výška úhrady je porovnateľná s Českou republikou – 0,50 € za recept.
Na kongrese sa venovali aj pripravenosti verejných lekární na pripojenie do systému ezdravie. Riaditeľ NRSYS Ing. Jozef Fiebig upozornil, že väčšina poskytovateľov lekárenskej starostlivosti nemá doručené elektronické preukazy a nemá doručený PIN na vstup do systému. Podľa jeho slov NRSYS podala žiadosť na NCZI v tejto veci. So žiadosťou o prioritné zasielanie EZP a PIN do verejných lekární sa obrátil aj na pána ministra. Podľa jeho slov z technickej stránky je pripojených rádovo 10 lekární na celom Slovensku.
Lekáreň je najčastejším miestom kontaktu pacienta so zdravotníckym pracovníkom. Farmaceut so správnymi kompetenciami je zárukou úspory verejných finančných zdrojov cez optimalizáciu farmakoterapie.
Aj to bolo predmetom lekárnického kongresu, ktorý sa konal v novembri v Žiline. Okrem ministra zdravotníctva Tomáša Druckera sa na ňom zúčastnili aj vedúce osobnosti lekárenstva z Nemecka, viceprezident ABDA Mathias Arnold, z Portugalska člen Predstavenstva ANF Tiago Galvăo, z Českej republiky prezident Českej lekárnickej komory Lubomír Chudoba alebo zo Švajčiarska Peter Toscano.
Lekárne
Verejné lekárne, ktoré si uchovávajú charakter zdravotníckeho zariadenia, svoje konkurenčné výhody stavajú viac na odborných službách lekárne. Medzi ne patrí predovšetkým príprava IVLP, ako sú masti, čapíky, suspenzie, želatínové tobolky, delené prášky a poradenské služby – konzultácie s lekármi či pacientmi, najčastejšie v oblasti interakcie liekov a dávkovacích režimov. Takéto lekárne využívajú odbornosť farmaceuta, realizujú meranie krvného tlaku a jeho hodnotenie, pod vedením PharmDr. Petra Stanka je v niektorých lekárňach nová služba – detekcia atriálnej fibrilácie. V rámci osvetovej činnosti lekárnici uverejňujú články v regionálnych periodikách, podieľajú sa na edukácii v miestnych detských kluboch a materských školách.
Je zrejmé, že na Slovensku je konkurencieschopnosť lekární len na úrovni „porovnávania cien“, kým v zahraničí je „súťaživosť“ založená na porovnávaní poskytovaných odborných služieb. Podľa slov PharmDr. Beáty Valockej z Únie poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR je jednou z príčin aj skutočnosť, že oproti zahraničiu odborné výkony farmácie a lekárenstva nie sú uhrádzané. Ďalej uviedla, že slovenské lekárne strácajú konkurencieschopnosť v rámci stredoeurópskeho priestoru, keďže nevedia zabezpečiť napríklad dostupnosť originálnych liekov, ktoré nie sú hradené z verejných zdrojov a nie je vytvorený systém, ako zabezpečiť ich dovoz na Slovensko.
„Chýbajú predovšetkým očkovacie látky a lieky na zabezpečenie fertility. Keďže obe skupiny liekov sú dôležité a majú presný dávkovací režim, na zabezpečenie ich účinnosti je dostupnosť podstatným faktorom. V súčasnosti pozorujeme na Slovensku nový fenomén – skončila sa ,pacientska turistika‘ v rámci Slovenska, pacienti si tieto lieky vyberajú rovno v Rakúsku,“ uviedla B. Valocká.
Recept a ezdravie
Časť otázok, ktoré smerovali na ministra zdravotníctva, sa týkala zrušenia poplatku za recept v prípade, že pôjde o preskripčný záznam v elektronickej knižke pacienta. Minister reagoval, že požiadavku náhrady za zrušenie poplatku za recept považuje za oprávnenú. V súvislosti s tou témou podala ÚPLS SR žiadosť na zadefinovanie úhrady výkonu dispenzácie. Ide o činnosť, ktorá je spojená s výdajom liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a s odbornými informáciami pre pacienta. V Nemecku je za tento výkon úhrada 8,50 €. Navrhovaná výška úhrady je porovnateľná s Českou republikou – 0,50 € za recept.
Na kongrese sa venovali aj pripravenosti verejných lekární na pripojenie do systému ezdravie. Riaditeľ NRSYS Ing. Jozef Fiebig upozornil, že väčšina poskytovateľov lekárenskej starostlivosti nemá doručené elektronické preukazy a nemá doručený PIN na vstup do systému. Podľa jeho slov NRSYS podala žiadosť na NCZI v tejto veci. So žiadosťou o prioritné zasielanie EZP a PIN do verejných lekární sa obrátil aj na pána ministra. Podľa jeho slov z technickej stránky je pripojených rádovo 10 lekární na celom Slovensku.
Lekáreň je najčastejším miestom kontaktu pacienta so zdravotníckym pracovníkom. Farmaceut so správnymi kompetenciami je zárukou úspory verejných finančných zdrojov cez optimalizáciu farmakoterapie.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny
Foto:
ilustračné foto, archív

Jana Andelová, Zdravotnícke noviny