Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vyhlásilo pred desiatimi rokmi Európsky deň povedomia o antibiotikách, ktorým sa snaží o zvýšenie informovanosti o antimikrobiálnej rezistencii (AMR), čo je jedna z najväčších hrozieb pre celosvetové zdravie. V rámci Európskej únie sa registruje 25-tisíc úmrtí ročne a stráca sa 1,5 miliardy eur v podobe nákladov na zdravotnú starostlivosť a zníženie produktivity. Tejto téme sa venovali aj slovenskí odborníci, ktorí sa zamerali na nozokomiálne infekcie.
Nemocničné nákazy
Ide o infekcie exogénneho alebo endogénneho pôvodu, ktoré vznikli v súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení. Považujú sa za ne nákazy, ktoré sa prejavia po určitom časovom pobyte, aspoň 72 hodín, v nemocnici, ale aj po ukončení hospitalizácie. Infekcia, prítomná v čase prijatia do zariadenia, môže byť tiež považovaná za nozokomiálnu nákazu, avšak musí existovať epidemiologické prepojenie s predchádzajúcou hospitalizáciou.
Pôvodcami týchto nákaz sú predovšetkým baktérie, ale môžu to byť aj vírusy, prvoky a huby. Nozokomiálne nákazy vážne komplikujú priebeh pôvodného ochorenia, predlžujú čas hospitalizácie pacienta, a tým zvyšujú aj finančné náklady na jeho liečbu.
Ich nahlasovanie a výskyt je svetovo uznávaný indikátor kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a slúži pacientovi na porovnanie kvality a bezpečnosti jednotlivých nemocníc.
Hrozba
Podľa britského ekonóma Jima O’Neilla budú ľudia v roku 2050 zomierať častejšie na infekcie spojené s AMR ako v súčasnosti na rakovinu. Ak dnes ročne na celom svete zomrie 700 000 ľudí na AMR, v roku 2050 to bude až 10 miliónov ľudí, pričom to nebudú iba pacienti po operáciách, ako je to v súčasnosti.
„Zoznam postihnutých pacientov bude oveľa dlhší,“ komentuje predseda združenia Slovenský pacient Radoslav Herda. „Budú tam patriť ľudia so zápalom pľúc, onkologickí pacienti po chemoterapii, diabetici s inzulínovými pumpami, pacienti s vývodmi, transplantovaní pacienti, pacienti s vymenenými kĺbmi, ľudia po úrazoch, ženy po pôrode cisárskym rezom a, samozrejme, pacienti s rôznymi otvorenými ranami,“ dodal.
V minulom roku Úrad verejného zdravotníctva evidoval 10 091 nozokomiálnych infekcií, čo predstavuje výskyt infekcií na úrovni 1,02 percenta. Je to nízke a podhlásené číslo. Ak však chceme začať úspešný boj s AMR, musíme vedieť, kde, koľko a akých infekcií v zariadeniach máme.
„Situácia je dnes komplikovaná najmä kvôli zadávaniu hlásení do rozličných systémov. Namiesto jedného čakajú pracovníkov nemocníc viaceré formuláre, pričom ich vypĺňanie je časovo náročné, systémovo komplikované a zaťažuje administratívnu činnosť nemocníc. Chýbajú personálne kapacity v rámci sledovania nozokomiálnych nákaz na úrovni nemocníc, ale aj na úrovni regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Vykazovanie len na úrovni percent neumožňuje spravodlivé porovnávanie nemocníc,“ vysvetľuje nemocničná epidemiologička z Výskumného centra MIKROHYGPREV RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD.
„Zmeniť by to mal Národný akčný ATB plán,“ dopĺňa predseda Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku MZ SR prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. „Rátame s tým, že zavedením informačno-komunikačných technológií v systéme elektronického zdravotníctva sa tento proces zjednoduší a nebude nutné opakované zadávanie tých istých údajov do viacerých formulárov a systémov.“
„Ministerstvo zdravotníctva pripravuje klinické diagnostické a terapeutické postupy a postupy na výkon prevencie a Národný plán kontroly infekčných ochorení,“ spresňuje plány ministerstva odborný garant pre tvorbu štandardných klinických postupov na MZ doc. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH, mim. prof. „Pre zdravotníckych pracovníkov sú to dôležité usmernenia, keďže budú obsahovať konkrétne odporúčania a postupy, ako riešiť danú problematiku.“
Nové antibiotiká
V súčasnosti 15 najväčších svetových farmaceutických spoločností zaznamenáva, že len 1,6 percenta nových molekúl sú ATB, 8,2 percenta sú iné antiinfektíva a 90 percent sú iné lieky. Nové antibiotiká neprichádzajú a výskum novej liečby nie je momentálne dostatočne zaujímavý.
Vo svojom vyhlásení Európska komisia ubezpečila, že vo výskume sa bude pokračovať s investíciami v rámci programu Horizont 2020, kde sa dosiaľ financovali projekty s kumulatívnym rozpočtom vo výške 350 miliónov eur. Ďalších 200 miliónov eur bolo vyčlenených na AMR na nasledujúce 3 roky.
Ako sa uvádza v dokumente, EÚ bude okrem toho stavať na svojich úspešných medzinárodných iniciatívach, ako sú partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok a iniciatíva spoločnej tvorby programov týkajúcich sa AMR, s cieľom ďalej rozvíjať silnejšie a vzájomne prepojené výskumné prostredie v oblasti antimikrobiálnej rezistencie so skutočným globálnym dosahom.
Nemocničné nákazy
Ide o infekcie exogénneho alebo endogénneho pôvodu, ktoré vznikli v súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení. Považujú sa za ne nákazy, ktoré sa prejavia po určitom časovom pobyte, aspoň 72 hodín, v nemocnici, ale aj po ukončení hospitalizácie. Infekcia, prítomná v čase prijatia do zariadenia, môže byť tiež považovaná za nozokomiálnu nákazu, avšak musí existovať epidemiologické prepojenie s predchádzajúcou hospitalizáciou.
Pôvodcami týchto nákaz sú predovšetkým baktérie, ale môžu to byť aj vírusy, prvoky a huby. Nozokomiálne nákazy vážne komplikujú priebeh pôvodného ochorenia, predlžujú čas hospitalizácie pacienta, a tým zvyšujú aj finančné náklady na jeho liečbu.
Ich nahlasovanie a výskyt je svetovo uznávaný indikátor kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a slúži pacientovi na porovnanie kvality a bezpečnosti jednotlivých nemocníc.
Hrozba
Podľa britského ekonóma Jima O’Neilla budú ľudia v roku 2050 zomierať častejšie na infekcie spojené s AMR ako v súčasnosti na rakovinu. Ak dnes ročne na celom svete zomrie 700 000 ľudí na AMR, v roku 2050 to bude až 10 miliónov ľudí, pričom to nebudú iba pacienti po operáciách, ako je to v súčasnosti.
„Zoznam postihnutých pacientov bude oveľa dlhší,“ komentuje predseda združenia Slovenský pacient Radoslav Herda. „Budú tam patriť ľudia so zápalom pľúc, onkologickí pacienti po chemoterapii, diabetici s inzulínovými pumpami, pacienti s vývodmi, transplantovaní pacienti, pacienti s vymenenými kĺbmi, ľudia po úrazoch, ženy po pôrode cisárskym rezom a, samozrejme, pacienti s rôznymi otvorenými ranami,“ dodal.
V minulom roku Úrad verejného zdravotníctva evidoval 10 091 nozokomiálnych infekcií, čo predstavuje výskyt infekcií na úrovni 1,02 percenta. Je to nízke a podhlásené číslo. Ak však chceme začať úspešný boj s AMR, musíme vedieť, kde, koľko a akých infekcií v zariadeniach máme.
„Situácia je dnes komplikovaná najmä kvôli zadávaniu hlásení do rozličných systémov. Namiesto jedného čakajú pracovníkov nemocníc viaceré formuláre, pričom ich vypĺňanie je časovo náročné, systémovo komplikované a zaťažuje administratívnu činnosť nemocníc. Chýbajú personálne kapacity v rámci sledovania nozokomiálnych nákaz na úrovni nemocníc, ale aj na úrovni regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Vykazovanie len na úrovni percent neumožňuje spravodlivé porovnávanie nemocníc,“ vysvetľuje nemocničná epidemiologička z Výskumného centra MIKROHYGPREV RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD.
„Zmeniť by to mal Národný akčný ATB plán,“ dopĺňa predseda Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku MZ SR prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. „Rátame s tým, že zavedením informačno-komunikačných technológií v systéme elektronického zdravotníctva sa tento proces zjednoduší a nebude nutné opakované zadávanie tých istých údajov do viacerých formulárov a systémov.“
„Ministerstvo zdravotníctva pripravuje klinické diagnostické a terapeutické postupy a postupy na výkon prevencie a Národný plán kontroly infekčných ochorení,“ spresňuje plány ministerstva odborný garant pre tvorbu štandardných klinických postupov na MZ doc. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH, mim. prof. „Pre zdravotníckych pracovníkov sú to dôležité usmernenia, keďže budú obsahovať konkrétne odporúčania a postupy, ako riešiť danú problematiku.“
Nové antibiotiká
V súčasnosti 15 najväčších svetových farmaceutických spoločností zaznamenáva, že len 1,6 percenta nových molekúl sú ATB, 8,2 percenta sú iné antiinfektíva a 90 percent sú iné lieky. Nové antibiotiká neprichádzajú a výskum novej liečby nie je momentálne dostatočne zaujímavý.
Vo svojom vyhlásení Európska komisia ubezpečila, že vo výskume sa bude pokračovať s investíciami v rámci programu Horizont 2020, kde sa dosiaľ financovali projekty s kumulatívnym rozpočtom vo výške 350 miliónov eur. Ďalších 200 miliónov eur bolo vyčlenených na AMR na nasledujúce 3 roky.
Ako sa uvádza v dokumente, EÚ bude okrem toho stavať na svojich úspešných medzinárodných iniciatívach, ako sú partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok a iniciatíva spoločnej tvorby programov týkajúcich sa AMR, s cieľom ďalej rozvíjať silnejšie a vzájomne prepojené výskumné prostredie v oblasti antimikrobiálnej rezistencie so skutočným globálnym dosahom.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová