Pretože si nie je istý, či v tendri organizovanom podľa § 14 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch dokážu bratislavská a košická záchranka stanice obhájiť. Ministerstvo zdravotníctva vyhlasuje výberové konanie, minister zdravotníctva vymenuje komisiu a minister nemá istotu, kto vyhrá? Na mieste ministra by som okamžite predložil novelu zákona č. 578/2004 Z. z., v ktorej zadefinujem povinnosť nemocnice zaradenej v pevnej – minimálnej sieti prevádzkovať minimálne komplex RLP a dvoch RZP.
Pre ostatné stanice nech si robí výberové konanie podľa tohto nezmyselného § 14 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch. Odsek č. 5 tohto, opakujem, nezmyselného paragrafu uvádza, že členov komisie výberového konania vymenúva minister zdravotníctva, za člena komisie môže vymenovať len odborne spôsobilú osobu, ktorá nesmie byť v pracovnom pomere k účastníkovi výberového konania, nesmie byť blízkou osobou účastníka výberového konania a nesmie byť osobou, u ktorej možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti. Z tohto znenia vyplýva, že to „môže byť nikto alebo každý“. Ustanovenie je nezmyslom! Analytik INEKO uviedol, že „nie je šťastné, keď štátne firmy súťažia v tendri s neštátnymi firmami a štát tender vyhlasuje aj rozhoduje o víťazovi; tam je určite konflikt záujmov“.
S výnimkou bratislavskej a košickej záchrannej zdravotnej služby pôsobilo do roku 2004 v systéme 70 staníc záchrannej zdravotnej služby vo všeobecných nemocniciach. Záchranky pôsobili v nízkom počte a ich výkony boli neskutočne mizerne hradené zdravotnými poisťovňami. Túto skutočnosť Zajac majstrovsky využil, zákonom zvýšil počet staníc na 273, nastavil na slovenské pomery pomerne štedrú úhradu a zákonom ustanovil, že každé 4 roky budú výberovým konaním licencie záchrankám obnovované. O jedno funkčné vládne obdobie neskôr bola povinnosť ministerstva organizovať výberové konanie predĺžená na 6-ročný cyklus.
Zneužívanie výberového konania podľa § 14 zákona č. 578/2004 Z. z. lobistickým vplyvom naprieč politickým spektrom je príčinou, že záchranka sa postupne zo všeobecných nemocníc vytráca a stúpa podiel súkromných prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby, čo odzrkadľuje aj súčasné zloženie prevádzkovateľov záchraniek: Falck 107 staníc, ZZS Bratislava 62 staníc, Záchranná služba Košice 47 staníc, LifeStar Emergency 30 staníc, ZaMED 14 staníc, Nemocnica sv. Jakuba Bardejov, n. o., 2 stanice, NsP Brezno, n. o., 5 staníc, FNsP Skalica, a. s., 2 stanice, NsP Liptovský Mikuláš 1 stanica, NsP Čadca 1 stanica, NsP Trstená 1 stanica, NsP Dolný Kubín 1 stanica.
Za konkrétnymi skupinami staníc alebo za jednotlivými stanicami sú silné privátne zoskupenia, štatutár asociácie nemocníc, významní podnikatelia alebo štatutár samosprávneho kraja. Súhlasím s analytikom INEKO, že pri rozhodovaní o obsadzovaní staníc záchraniek je štát v konflikte záujmov, len nie je mi so značnou dávkou irónie celkom jasné, v prospech koho je štát v konflikte záujmov, najmä keď v prípade budúceho výberového konania na obsadenie staníc bratislavskej a košickej záchrannej zdravotnej služby má pán minister zdravotníctva už teraz vážnu obavu, či bratislavská a košická záchranka dokážu tieto stanice obhájiť aj pre budúce 6-ročné obdobie. Nie je náhodou už dnes vopred známy privátny prevádzkovateľ spomenutých 109 staníc? Čoraz častejšie sa objavujú podozrenia, že výberové konanie je „iba“ sofistikovaný postup, ako zákonnou cestou zvíťazí vo výberovom konaní vopred určený víťaz.
Obsadzovanie staníc záchrannej zdravotnej služby výberovým konaním podľa § 14 nie je jedinou chybou zákona o poskytovateľoch, ale je chybou zásadnou a systémovou. Záchranná zdravotná služba, ako urgentná zdravotnícka pomoc, nemala nikdy skončiť v rukách biznisu so zdravím. Mala a má zostať v správe štátu, samosprávnych krajov v prevádzke všeobecných nemocníc v pevnej – minimálnej sieti, pretože je v celom rozsahu hradená z verejného zdravotného poistenia, ktoré nie je určené na tvorbu zisku poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami, ale ani podnikateľmi v zdravotníctve. Za účelom tvorby zisku v zdravotníctve má byť rozvíjané individuálne súkromné zdravotné poistenie, ktoré de iure má v Zajacových zákonoch naznačený základ, ale de facto stále neexistuje. Topíme sa v nezmysloch „veľkej reformy zdravotníctva“ z roku 2004.
Dokedy ešte?
Pre ostatné stanice nech si robí výberové konanie podľa tohto nezmyselného § 14 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch. Odsek č. 5 tohto, opakujem, nezmyselného paragrafu uvádza, že členov komisie výberového konania vymenúva minister zdravotníctva, za člena komisie môže vymenovať len odborne spôsobilú osobu, ktorá nesmie byť v pracovnom pomere k účastníkovi výberového konania, nesmie byť blízkou osobou účastníka výberového konania a nesmie byť osobou, u ktorej možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti. Z tohto znenia vyplýva, že to „môže byť nikto alebo každý“. Ustanovenie je nezmyslom! Analytik INEKO uviedol, že „nie je šťastné, keď štátne firmy súťažia v tendri s neštátnymi firmami a štát tender vyhlasuje aj rozhoduje o víťazovi; tam je určite konflikt záujmov“.
S výnimkou bratislavskej a košickej záchrannej zdravotnej služby pôsobilo do roku 2004 v systéme 70 staníc záchrannej zdravotnej služby vo všeobecných nemocniciach. Záchranky pôsobili v nízkom počte a ich výkony boli neskutočne mizerne hradené zdravotnými poisťovňami. Túto skutočnosť Zajac majstrovsky využil, zákonom zvýšil počet staníc na 273, nastavil na slovenské pomery pomerne štedrú úhradu a zákonom ustanovil, že každé 4 roky budú výberovým konaním licencie záchrankám obnovované. O jedno funkčné vládne obdobie neskôr bola povinnosť ministerstva organizovať výberové konanie predĺžená na 6-ročný cyklus.
Zneužívanie výberového konania podľa § 14 zákona č. 578/2004 Z. z. lobistickým vplyvom naprieč politickým spektrom je príčinou, že záchranka sa postupne zo všeobecných nemocníc vytráca a stúpa podiel súkromných prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby, čo odzrkadľuje aj súčasné zloženie prevádzkovateľov záchraniek: Falck 107 staníc, ZZS Bratislava 62 staníc, Záchranná služba Košice 47 staníc, LifeStar Emergency 30 staníc, ZaMED 14 staníc, Nemocnica sv. Jakuba Bardejov, n. o., 2 stanice, NsP Brezno, n. o., 5 staníc, FNsP Skalica, a. s., 2 stanice, NsP Liptovský Mikuláš 1 stanica, NsP Čadca 1 stanica, NsP Trstená 1 stanica, NsP Dolný Kubín 1 stanica.
Za konkrétnymi skupinami staníc alebo za jednotlivými stanicami sú silné privátne zoskupenia, štatutár asociácie nemocníc, významní podnikatelia alebo štatutár samosprávneho kraja. Súhlasím s analytikom INEKO, že pri rozhodovaní o obsadzovaní staníc záchraniek je štát v konflikte záujmov, len nie je mi so značnou dávkou irónie celkom jasné, v prospech koho je štát v konflikte záujmov, najmä keď v prípade budúceho výberového konania na obsadenie staníc bratislavskej a košickej záchrannej zdravotnej služby má pán minister zdravotníctva už teraz vážnu obavu, či bratislavská a košická záchranka dokážu tieto stanice obhájiť aj pre budúce 6-ročné obdobie. Nie je náhodou už dnes vopred známy privátny prevádzkovateľ spomenutých 109 staníc? Čoraz častejšie sa objavujú podozrenia, že výberové konanie je „iba“ sofistikovaný postup, ako zákonnou cestou zvíťazí vo výberovom konaní vopred určený víťaz.
Obsadzovanie staníc záchrannej zdravotnej služby výberovým konaním podľa § 14 nie je jedinou chybou zákona o poskytovateľoch, ale je chybou zásadnou a systémovou. Záchranná zdravotná služba, ako urgentná zdravotnícka pomoc, nemala nikdy skončiť v rukách biznisu so zdravím. Mala a má zostať v správe štátu, samosprávnych krajov v prevádzke všeobecných nemocníc v pevnej – minimálnej sieti, pretože je v celom rozsahu hradená z verejného zdravotného poistenia, ktoré nie je určené na tvorbu zisku poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami, ale ani podnikateľmi v zdravotníctve. Za účelom tvorby zisku v zdravotníctve má byť rozvíjané individuálne súkromné zdravotné poistenie, ktoré de iure má v Zajacových zákonoch naznačený základ, ale de facto stále neexistuje. Topíme sa v nezmysloch „veľkej reformy zdravotníctva“ z roku 2004.
Dokedy ešte?
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
MUDr. Peter Ottinger