Predložený návrh rozpočtu na rok 2018 vychádza zo septembrovej makroekonomickej prognózy MF SR, ktorá je v hlavných parametroch konzervatívnejšia ako septembrová prognóza NBS. Ekonomika SR zažíva v súčasnosti dobré časy, aj keď jedným dychom treba povedať, že nie také dobré ako u našich okolitých susedov.
Prognózy na roky 2018 – 2020 naznačujú postupné spomaľovanie dynamiky rastu zamestnanosti z 2 % v roku 2017 cez 1,4 % v roku 2018 až po 1 % rastu v rokoch 2019 a 2020. Napriek tomu predpokladajú veľmi dynamické prírastky nominálnych miezd z 3,9 % v roku 2017, 4,6 % v roku 2018 až do 5,2 % v roku 2020.
Hlavné atribúty rozpočtu
Zhrňme si najdôležitejšie čísla. Celkové príjmy na rok 2018 sú rozpočtované v sume 4,8 mld. eur, čo je o 129 mil. eur (o 2,8 %) viac, ako je očakávaná skutočnosť roku 2017. Výdavky majú podľa návrhu rozpočtu dosiahnuť sumu 4,71 mld. eur, čo predstavuje prírastok 104 mil. eur (o 2,2 %). Celkový prebytok finančných prostriedkov je plánovaný vo výške 89 mil. eur a na konci roku 2018 má byť zostatok peňazí na účtoch v sume 313 mil. Tu si dovolíme prvý a najdôležitejší komentár – optimizmus zostavovateľom predloženého rozpočtu v žiadnom prípade nemožno uprieť. Je však namieste?
Zdroje od ekonomicky aktívnych osôb
Pracujúci, teda ekonomicky aktívne obyvateľstvo (EAO), majú priniesť zdroje vo výške 3,5 mil. eur, čo je o 214 mil. eur (o 6,5 %) viac, ako sa očakáva v tomto roku. Ako sme spomenuli, ekonomika je v dobrých časoch a vláda preto kalkuluje, že celý rast zdrojov zabezpečia pracujúci. Je evidentné, že naďalej sa tak roztvárajú odvodové nožnice a bremeno financovania sa presúva výhradne na pracujúcich (podiel preddavkov na poistné pracujúcich na financovaní vzrástol zo 66 % v roku 2015 na 75 % v roku 2018).
Štát v rozpočte ráta s negatívnym dosahom ročného zúčtovanie poistného od ekonomicky aktívnych platiteľov na úrovni 64 mil. eur. Medziročne je to menej o 3,9 mil. eur. Riziko tohto čísla, resp. vysoká pravdepodobnosť významne horšieho dosahu výsledku ročného zúčtovania vychádza z toho, že rozpočet akoby naďalej kalkuloval s kladnou časťou ročného zúčtovania zamestnancov. V čom presne je problém?
Ročné zúčtovanie poistného je vlastne saldo medzi sumou poistného, ktoré poistenci musia doplatiť (napríklad preto, lebo majú v priebehu roka kolísavé príjmy a tým, že fungoval odvodový strop, odviedli v niektorých mesiacoch roka menej, ako v skutočnosti mali) a, naopak, sumou poistného, ktoré zaplatili navyše a poisťovňa im ho musí vrátiť. Táto časť ročného zúčtovania predstavovala v roku 2015 sumu 22 mil. eur a v roku 2016 sa blížila k 45 mil. eur. To, že celkové ročné zúčtovanie poistného od EAO má zápornú hodnotu, je spôsobené zavedením tzv. odpočítateľnej položky.
Tento mechanizmus, napriek tomu, že jeho negatívny vplyv na zdroje v zdravotníctve mierne klesá, naďalej funguje a odčerpáva tak zo sektora disponibilné zdroje najmä prostredníctvom ročného zúčtovania poistného. Na druhej strane, tým, že v tomto roku bol zrušený maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného, prakticky nemožno kalkulovať príjem z ročného zúčtovania pre zamestnancov s kolísavými príjmami. A to z toho dôvodu, že títo zamestnanci – poistenci odviedli celé poistné v rámci preddavkov na poistné, kde už nie je určená horná hranica odvodu. Vzniká tak reálne riziko, že poistné odvedené v rámci preddavkov je v rozpočte duplicitne, podľa nás chybne, zarátané aj v ročnom zúčtovaní.
Platba štátu a výdavky na zdravotnú starostlivosť
Ďalšie riziko vidíme v trende znižovania zdrojov pochádzajúcich od štátu. Rozpočtovaná suma preddavkov vo výške 1 219 mil. je o 79 mil. (o 6,1 %) nižšia, ako je očakávaná skutočnosť v roku 2017. Rozpočet počíta s mesačnou platbou za ekonomicky neaktívnu osobu v sume 33,87 eura, čo predstavuje 3,71 % z priemernej mzdy z obdobia spred dvoch rokov.
Ak budeme abstrahovať od úvahy, ako ďalej zvyšovať zdroje plynúce od pracujúcich (napríklad zvýšením poistných sadzieb) a makroekonomika sa bude vyvíjať podľa prognózy, tak jediným ďalším zdrojom financií v sektore zostane poistné platené štátom. Analyzovanie celkovej sumy poistného plateného štátom je potom účelné len v kontexte použitia týchto zdrojov. Tu sa dostávame ku koreňu veci, ktorú vnímame ako riziko. Rozpočtované výdavky na zdravotnú starostlivosť na rok 2018 predstavujú sumu 4,47 mil. eur, čo je oproti očakávanej skutočnosti roku 2017 o 90,9 mil. eur (o 2,1 %) viac.
Riziko sa však ukazuje už pri čísle odhadovanej skutočnosti výdavkov na zdravotnú starostlivosť (ZS) za rok 2017. Podľa tvorcov rozpočtu v roku 2017 medziročne vzrastú výdavky na ZS o 76 mil. eur, teda o 1,8 %. Ak však vezmeme do úvahy fakty, ako sú vysoká mzdová náročnosť zdravotníckeho sektora, nepružnosť miezd smerom nadol, naštartovanie cenového rastu – inflácie v ekonomike, a to, že priemerný medziročný rast výdavkov na ZS v rokoch 2012 až 2016 bol na úrovni 5 %, tak treba prehodnotiť primeranosť kalkulácie, z ktorej vzišli rozpočtové čísla o výdavkoch na ZS.
Inak povedané, ak by výdavky na ZS medziročne vzrástli o priemerných 5 %, tak deficit už v roku 2017 dosiahne výšku 75 mil. eur. Ak by sa nám v rozpočtovom roku 2018 podarilo realizovať niektoré konsolidačné opatrenia a výdavky na ZS by vzrástli o ďalšie 4 %, tak deficit sektora dosiahne výšku 140 mil. eur a na účtoch by svietilo –54 mil. eur, čiže nula, keďže Štátna pokladnica nepovoľuje prečerpanie. Aký by bol ďalší scenár, nie je ťažké si predstaviť. Nasledoval by prudký nárast záväzkov po lehote splatnosti a ohrozenie platobnej schopnosti celého systému by bolo neodvrátiteľné. Jediným, už smutne obvyklým a neštandardným spôsobom, ako situáciu vyriešiť, by bolo ďalšie dofinancovanie sektora prostredníctvom zvýšenej platby štátu v posledných mesiacoch roka, čo je zase pokračovanie nesystémového postupu.
Ťažko v pár vetách napísať, čo v danej situácii odporúčame, určite sa však nepomýlime, keď na prvom mieste uvedieme precíznejšie plánovanie. V celom sektore.
Prognózy na roky 2018 – 2020 naznačujú postupné spomaľovanie dynamiky rastu zamestnanosti z 2 % v roku 2017 cez 1,4 % v roku 2018 až po 1 % rastu v rokoch 2019 a 2020. Napriek tomu predpokladajú veľmi dynamické prírastky nominálnych miezd z 3,9 % v roku 2017, 4,6 % v roku 2018 až do 5,2 % v roku 2020.
Hlavné atribúty rozpočtu
Zhrňme si najdôležitejšie čísla. Celkové príjmy na rok 2018 sú rozpočtované v sume 4,8 mld. eur, čo je o 129 mil. eur (o 2,8 %) viac, ako je očakávaná skutočnosť roku 2017. Výdavky majú podľa návrhu rozpočtu dosiahnuť sumu 4,71 mld. eur, čo predstavuje prírastok 104 mil. eur (o 2,2 %). Celkový prebytok finančných prostriedkov je plánovaný vo výške 89 mil. eur a na konci roku 2018 má byť zostatok peňazí na účtoch v sume 313 mil. Tu si dovolíme prvý a najdôležitejší komentár – optimizmus zostavovateľom predloženého rozpočtu v žiadnom prípade nemožno uprieť. Je však namieste?
Zdroje od ekonomicky aktívnych osôb
Pracujúci, teda ekonomicky aktívne obyvateľstvo (EAO), majú priniesť zdroje vo výške 3,5 mil. eur, čo je o 214 mil. eur (o 6,5 %) viac, ako sa očakáva v tomto roku. Ako sme spomenuli, ekonomika je v dobrých časoch a vláda preto kalkuluje, že celý rast zdrojov zabezpečia pracujúci. Je evidentné, že naďalej sa tak roztvárajú odvodové nožnice a bremeno financovania sa presúva výhradne na pracujúcich (podiel preddavkov na poistné pracujúcich na financovaní vzrástol zo 66 % v roku 2015 na 75 % v roku 2018).
Štát v rozpočte ráta s negatívnym dosahom ročného zúčtovanie poistného od ekonomicky aktívnych platiteľov na úrovni 64 mil. eur. Medziročne je to menej o 3,9 mil. eur. Riziko tohto čísla, resp. vysoká pravdepodobnosť významne horšieho dosahu výsledku ročného zúčtovania vychádza z toho, že rozpočet akoby naďalej kalkuloval s kladnou časťou ročného zúčtovania zamestnancov. V čom presne je problém?
Ročné zúčtovanie poistného je vlastne saldo medzi sumou poistného, ktoré poistenci musia doplatiť (napríklad preto, lebo majú v priebehu roka kolísavé príjmy a tým, že fungoval odvodový strop, odviedli v niektorých mesiacoch roka menej, ako v skutočnosti mali) a, naopak, sumou poistného, ktoré zaplatili navyše a poisťovňa im ho musí vrátiť. Táto časť ročného zúčtovania predstavovala v roku 2015 sumu 22 mil. eur a v roku 2016 sa blížila k 45 mil. eur. To, že celkové ročné zúčtovanie poistného od EAO má zápornú hodnotu, je spôsobené zavedením tzv. odpočítateľnej položky.
Tento mechanizmus, napriek tomu, že jeho negatívny vplyv na zdroje v zdravotníctve mierne klesá, naďalej funguje a odčerpáva tak zo sektora disponibilné zdroje najmä prostredníctvom ročného zúčtovania poistného. Na druhej strane, tým, že v tomto roku bol zrušený maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného, prakticky nemožno kalkulovať príjem z ročného zúčtovania pre zamestnancov s kolísavými príjmami. A to z toho dôvodu, že títo zamestnanci – poistenci odviedli celé poistné v rámci preddavkov na poistné, kde už nie je určená horná hranica odvodu. Vzniká tak reálne riziko, že poistné odvedené v rámci preddavkov je v rozpočte duplicitne, podľa nás chybne, zarátané aj v ročnom zúčtovaní.
Platba štátu a výdavky na zdravotnú starostlivosť
Ďalšie riziko vidíme v trende znižovania zdrojov pochádzajúcich od štátu. Rozpočtovaná suma preddavkov vo výške 1 219 mil. je o 79 mil. (o 6,1 %) nižšia, ako je očakávaná skutočnosť v roku 2017. Rozpočet počíta s mesačnou platbou za ekonomicky neaktívnu osobu v sume 33,87 eura, čo predstavuje 3,71 % z priemernej mzdy z obdobia spred dvoch rokov.
Ak budeme abstrahovať od úvahy, ako ďalej zvyšovať zdroje plynúce od pracujúcich (napríklad zvýšením poistných sadzieb) a makroekonomika sa bude vyvíjať podľa prognózy, tak jediným ďalším zdrojom financií v sektore zostane poistné platené štátom. Analyzovanie celkovej sumy poistného plateného štátom je potom účelné len v kontexte použitia týchto zdrojov. Tu sa dostávame ku koreňu veci, ktorú vnímame ako riziko. Rozpočtované výdavky na zdravotnú starostlivosť na rok 2018 predstavujú sumu 4,47 mil. eur, čo je oproti očakávanej skutočnosti roku 2017 o 90,9 mil. eur (o 2,1 %) viac.
Riziko sa však ukazuje už pri čísle odhadovanej skutočnosti výdavkov na zdravotnú starostlivosť (ZS) za rok 2017. Podľa tvorcov rozpočtu v roku 2017 medziročne vzrastú výdavky na ZS o 76 mil. eur, teda o 1,8 %. Ak však vezmeme do úvahy fakty, ako sú vysoká mzdová náročnosť zdravotníckeho sektora, nepružnosť miezd smerom nadol, naštartovanie cenového rastu – inflácie v ekonomike, a to, že priemerný medziročný rast výdavkov na ZS v rokoch 2012 až 2016 bol na úrovni 5 %, tak treba prehodnotiť primeranosť kalkulácie, z ktorej vzišli rozpočtové čísla o výdavkoch na ZS.
Inak povedané, ak by výdavky na ZS medziročne vzrástli o priemerných 5 %, tak deficit už v roku 2017 dosiahne výšku 75 mil. eur. Ak by sa nám v rozpočtovom roku 2018 podarilo realizovať niektoré konsolidačné opatrenia a výdavky na ZS by vzrástli o ďalšie 4 %, tak deficit sektora dosiahne výšku 140 mil. eur a na účtoch by svietilo –54 mil. eur, čiže nula, keďže Štátna pokladnica nepovoľuje prečerpanie. Aký by bol ďalší scenár, nie je ťažké si predstaviť. Nasledoval by prudký nárast záväzkov po lehote splatnosti a ohrozenie platobnej schopnosti celého systému by bolo neodvrátiteľné. Jediným, už smutne obvyklým a neštandardným spôsobom, ako situáciu vyriešiť, by bolo ďalšie dofinancovanie sektora prostredníctvom zvýšenej platby štátu v posledných mesiacoch roka, čo je zase pokračovanie nesystémového postupu.
Ťažko v pár vetách napísať, čo v danej situácii odporúčame, určite sa však nepomýlime, keď na prvom mieste uvedieme precíznejšie plánovanie. V celom sektore.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Róbert Bukvay, manažér odboru finančných služieb ZP Dôvera